Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

chápať1 -e -u nedok.

1. prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť, uvedomovať si; ponímať: rýchlo, správne ch.; ch. význam slova; nech-m, čo tým myslíš neviem; ch-l to ako kritiku

2. mať porozumenie: ch. ľudí, ch. ťažkosti


chopiť dok. kniž. chytiť (význ. 1), uchopiť, vziať: ch. za ruku, za plece;

nedok. chápať2 -e -u

// chopiť sa dok.

1. chytiť sa, lapiť sa: ch. sa zbrane

2. využiť vo svoj prospech, zmocniť sa: ch. sa príležitosti, pomocnej ruky; ch. sa moci

3. začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho: ch. sa práce; ch. sa velenia;

nedok. chápať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chápať ‑e ‑u nedok. (chytať); chápať sa
chápať ‑e ‑u nedok. (rozumieť)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


chápať sa 1. porov. chopiť sa 1, 2 2. p. usilovať sa 1, pachtiť sa


chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slovarozumieť: nerozumiem, čo tým myslíšuvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehralbraťvykladať sivysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobnezastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)vidieťnazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

p. aj koncipovať

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopeniemať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenierozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali hovyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi


koncipovať vychádzať z istej základnej myšlienky (napr. pri realizácii umeleckého al. vedeckého diela) • osnovať: autor koncipoval, osnoval svoj román realistickykniž. ponímaťchápať: návrh sídliska koncipovaný, ponímaný, chápaný v súlade s prírodným okolím


lapať 1. trocha expr. brať do ruky • chytať: pri hre lapal, chytal loptuchápaťuchopovať: chápal, uchopoval ju za rukuexpr. lapkať (jemne) • expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece

2. usilovať sa zmocniť niečoho al. niekoho • loviťchytať: mačka lapá myši; lovili zverexpr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačkenaháňaťhoniťprenasledovaťstíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávouexpr.: zháňať sahoniť sahnať sanaháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérouexpr.: driapať sahrabať saškrabať saškriabať sachabrať sachamrať sachamriť sachamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedeníexpr.: chápať sachapkať sanár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikdepejor. chamtiť (sa)lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch

p. aj usilovať sa, túžiť


rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíšvidieťkniž. ponímať: správne videl, ponímal vecivyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiachbraťvykladať sivysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slovázastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápemať porozumeniemať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnakýbyť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajednonájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa2 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chápať sa, -e, -u, -ajúci nedok.

1. (koho) zmocňovať sa, využívať niečo vo svoj prospech: ch. sa návrhu, príležitosti, nádeje; ch. sa niečoho oboma rukami; ch. sa pomocnej ruky; ch. sa moci;

2. (čoho, zried. i do čoho) začínať nejakú činnosť, púšťať sa do niečoho, dávať sa, chytať sa do niečoho: ch. sa práce, diela, ch. sa remesla, ch. sa zodpovednej úlohy; ch. sa velenia, iniciatívy; Žene sa ťažká práca nedovoľuje ani vtedy, keď sa sama do nej chápe. (Heč.)

ch. sa zbrane dávať sa do boja; ch. sa pera začínať písať (ako spisovateľ);

3. usilovať sa o niečo, pechoriť sa: ch. sa k životu, ch. sa dopredu; Ako strom, keď nepríde naň vlaha. Živorí, chápe sa a napokon predsa len uschne. (Kuk.) Chápal sa, že si sadne. (Jégé);

dok. k 1, 2 chopiť sa


chápať1, -e, -u, -ajúci nedok.

1. (čo) prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť niečomu, uvedomovať si, ponímať: ťažko, pomaly, rýchlo ch.; dobre, zle, správne ch.; ch. zmysel, význam niečoho; ch. svoje povinnosti, úlohy, ch. život; správne chápaný problém; nechápem, čo tým myslíš;

2. (koho) rozumieť niekomu, mať porozumenie pre niekoho: ch. ľudí, ja ťa plne chápem;

dok. pochopiť


chápať2 p. chopiť


chopiť, -í, -ia dok. (koho za čo) chytiť, uchopiť, vziať, lapiť: ch. niekoho za ruku, za plece, za rameno;

nedok. chápať2, -e, -u

|| chopiť sa

1. (čoho, koho) vziať do ruky, chytiť, lapiť: Chlapci sa chopili tetkiných rúk. (Zgur.) Vojaci, chopte sa ho! (Karv.)

2. (čoho) zmocniť sa, využiť niečo vo svoj prospech: ch. sa návrhu, príležitosti; ch. sa niečoho oboma rukami; ch. sa pomocnej ruky, ch. sa moci;

3. čoho začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho, dať sa, chytiť sa do niečoho: ch. sa práce, diela, ch. sa remesla, ch. sa zodpovednej úlohy; ch. sa velenia; ch. sa iniciatívy začať iniciatívne konať

ch. sa zbrane dať sa do boja; ch. sa pera začať písať (ako spisovateľ);

nedok. k 2, 3 chápať sa

Morfologický analyzátor

chápať nedokonavé sloveso
(ja) chápem VKesa+; (ty) chápeš VKesb+; (on, ona, ono) chápe VKesc+; (my) chápeme VKepa+; (vy) chápete VKepb+; (oni, ony) chápu VKepc+;

(ja som, ty si, on) chápal VLesam+; (ona) chápala VLesaf+; (ono) chápalo VLesan+; (oni, ony) chápali VLepah+;
(ty) cháp! VMesb+; (my) chápme! VMepa+; (vy) chápte! VMepb+;
(nejako) chápajúc VHe+;
chápať chápať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor