Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
chcieť [ch(o)c-, cht-, kc-, sc-, st-] ndk
1. mod sloveso obyč. s inf mať vôľu, úmysel niečo robiť; hodlať: sin nechtiel k tomv przizwoliti (SKALICA 1432 SČL); chczy wam rad k wuly byti (NITRA 1513 SČL); slussbow mogow kczem poslussny bytty W. M. (ŠÁŠOV 1579); ten kotlyk gym chce nawratyti (S. ĽUPČA 1603); urodceny pan nestel brati frisstuky (TURIEC 1741); vám (spravodlivým) z vetsnim śivotom chotzem zaplatzitzi (HPS 1752); daleg se mnu scu corespondovat (ČADCA 1772)
F. chtiac-nechtiac, chcej-nechcej, chca-nechca prísl výraz vyj. konanie proti vlastnej vôli, proti vlastnému želaniu: chticz nechticz musime grunty nasse obnechat (KOLAČÍN 1637); chteg nechteg k mey dczere gsem se utekla (KRUPINA 1691); chca nechca musim sa ku wrchnosti utycz (RAJEC 17. st); musime chtiac nechtiac na rosptyleni prijiti (POLOMA 17. st); gest to tež z tích, pre které chťíc ňechťíc bíwa každý obrezan (BR 1785); chcess-li s wlky žíti, musyss s nimi wýti (SiN 1678) treba sa prispôsobiť prostrediu, obyč. zlému; když mohl, nechtel a když chtel, nemohl toho včiniti (HI 18. st)
2. čo želať si, žiadať, požadovať, túžiť po niečom: chtiel penize gmieti (ŽK 1469); chczem, aby ste wedieli (BAg 1585); každy swoye chcze myty (ŽARNOVICA 1596); znám, že ty mne nechceš (ASL 1603-04); on chce, abych cely rok robil (ŠIROKÉ 1792 LP)
F. mám, co sem chtela (ASL 1603-04) dosiahla som svoj cieľ; robte, čo stete s namy (LIPTOV 18. st) čokoľvek
3. v zápore s inf klásť odpor nej. činnosti, nejsť (o veciach al. javoch): krew z nosu tekla a stawiti se nechtiela (KORYČANY 1560); (syr) nicz nechce plesniwieti (s. l. 1563); nemoc nechce z neho (koňa) wen (RG 18. st)
4. so vzťaž. zám. al. prísl. vyj. neurčitosť: komu chczem, tomu zostawym swoge ubostwy (JELŠAVA 1602); čzinili se mnou, co chceli (ZVOLEN 1636); prve chodil si, jako si chtel (ASL 1672); nech miwagú lidé gaky chcú o tobe súd (BlR 18. st); ch. sa neos komu mať chuť, vôľu niečo robiť: nechce se tobe robjtj (KT 1753); vomiturio: blwati se my chce; fastidio: nechce se my (KS 1763); jedna jestiť chorá a druhej se nechce (ASL 1780)
chlácholiť ndk koho upokojovať, utešovať: ne z násilu, než gazikem chlacholýcim, slowem z Boha dobrého, z kralowstwj nebeského z radosti wečneg zbawuge (SK 1697); pakli se hnewala, hlacholil gj (COB 17. st); ch. si/sebe pochvaľovať si, utešovať sa: kterj sobě w tom chlácholili, že k gedne neb druhé religyi se accomodirowati budu (FP 1744)
chlpatiť [chlup-] ndk vytvárať na povrchu chĺpky: pilo: chlupatjm, ochlupacugem (KS 1763); ch. sa stávať sa chlpatým, pokrývať sa chlpmi: horripilor: chlupacjm se, ochlupacugem se, wlasama obrostám (KS 1763)
chopiť dk
1. čo chytiť: odměna za chopeny a dostaweni statku (NJ 1786-88)
2. čo vziať, uchopiť: chopil meč do ruku; chopice gj do hintowa gj usadili (NHi 1791)
3. čo pochopiť, porozumieť: wice gest w Pisme sw. než rozum lydski chopiti muže (SP 1696); ničemu nechtelj weritj, co nemohlj swjm rozumem chopytj (CS 18. st); ch. sa koho, čoho, k čomu chytiť do rúk, uchopiť: kat se chopil k nastrogum (MV 1676); chopilj se noch geho (Le 1730);
x. pren tehdj se ho chopyl diabel (CS 18. st)
chudobný príd
1. nemajetný, biedny: chudobny arestant (B. ŠTIAVNICA 1600); hudobny remeselnik (ZBOROV 1690 LP); chudobny žiwot wedeme (KB 1757) žijeme v nedostatku; kasničky pro knižečky chudobných djtek budeme zaopatrowati (ID 18. st)
L. ch. človek, ch-í ľudia poddaný, -í: milosrdnu odpoved odčekavame chudobni lide (VOLKOVCE 1714 LP); budto zemana aneb chudobneho čzloweka (DRIETOMA 1720); podlewa tohoto len funduse a domy s chudobnima ludmi sa nachaczagu (H. OTROKOVCE 1762)
2. majúci nedostatok niečoho, obsahujúci niečo v nedostatočnom množstve: (statok) toliko pre chudobnich banj pauwania držjme (BOCA 1772); na cnostech gsme chudobnj (MPS 1777); pribillinski statok chudobnu passu z garj mawa (PRIBYLINA 1784); giný při malé a welmi chudobné kuchyni tučné koně mjwa (StN 1786)
F. byť ch-ého ducha duševne obmedzený: (ľudia) natolko tesného a chudobneho ducha nebudú, abi tito pryčini pochopili (PT 1778); subst ch. m k 1 nemajetný, biedny človek: chudobneho prázdny mešec prináší k potupení (ASL 1652); chudobnich ga chowam (LEDNICA 1721); neodwracag twári od žadného chudobneho (KB 1757); -e prísl k 1: vivit misere: psotňe chudobňe žige (KS 1763); -učký príd expr: pauperculus: chudobňučky (KS 1763)
chudý príd
1. majúci málo tuku, vychudnutý: swinske meso chude (LR2 17. st) nemastné; neňi chudy, ale tlusty (GV 1755); corpore vesco est: wélmy chudy w ťele (KS 1763); chudý statek skoreg wyzdrawěl gako mocný (ŠkD 1775); chudeg žluteg a rapaweg twary; maleg chudeg postawy (Kur 1785)
F. ch. ako strašidlo veľmi vychudnutý: nekteri gsau tělnati, ginj tenky, štupli neb chudy gako strašila (KoA 17. st)
2. čes chudobný, nemajetný: chudy poddany (STREČNO 1548); rodu chudeho (B. ŠTIAVNICA 1577); poněwádž se pán včinil chudým pro nás (PrV 1767)
L. ch. človek, ch-í ľudia poddaný, -í: chudym lydem z Nemeczkeg Poruby (L. JÁN 1480 SČL); chudy čzlowek pana meho (S. PRAVNO 1569); summa dedin i chudych lidi (ORAVA 1625 U2)
F. bibl ch-ý duchom pokorný: blahoslaweny chudy duchem, nebo gegich gest kralowstwy nebeske (Le 1730)
3. prinášajúci malý úžitok; neúrodný: Extamadura chudú zem má (KrP 1760); suche a chude leto neurodne (PR 18. st); subst ch. m chudobný, biedny človek: buď k chudým milosrdný (ASL 1532); w sspitaly se zasialo pro chudych (ŽILINA 1601); chudi i boháči (ASL 1763); dives pauperem confessorem fastidit: nechce bohaty s chudym w gednom rade byti (LD 18. st)
P. atpn Stephanus Chudy (VRBOVÉ 1494); -e prísl k 2: chuďe narozenému (CC 1655); -osť ž vychudnutosť: chudost dobitka (BRATISLAVA 1640); od chudosťi hroznj gest (PT 1796); -učký dem k 1: vesculus: chudučky, teňučky (KS 1763); -ičký dem k 2: ráčil gest mýťi matku chudičkú (CC 1655)
chutiť ndk
1. (o jedle al. nápoji) mať príjemnú chuť, byť chutný: wjna láhke wjcég chutj (BlR 18. st)
2. komu byť po vôli: obecné skutki bár by mu meňeg chutili než osobitné (BlR 18. st)
3. cítiť, pociťovať: sentio: citim, chutim (ML 1779); ch. sa páčiť sa: weci, které čitagú, nechuťá se gym (BlR 18. st); ch. si pochutnávať si: bár by sy žerauc swau krwy chutili (MKH 1799)
chvieť ndk čím sem i tam hýbať, kývať: lýska wždy kýwá z wocasem, chwege chwostem (OP 1685); ch. sa jemne sa triasť: kdiž chwelo se blyskany (PT 1778) blikalo
F. hwegess se gako trst na bahne (HI 18. st)