Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

cez, cezo (v spoj. cezo mňa) predl. s A vyj.

1. smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie predmetom, priestorom: prejsť c. bránu, pozerať c. oblok, c. mreže, predierať sa c. húšťavu

2. smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho al. umiestnenie krížom, naprieč niečím: prejsť c. dvor, c. námestie; strom leží (krížom) c. cestu

3. smerovanie al. umiestnenie nad niečím, ponad: preskočiť c. plot, prehodiť šatku c. plecia; most c. Dunaj

4. spôsob, prostriedok, prostredníctvo, prostredníka: hundrať c. zuby, liať c. sitko; pôsobiť c. tlač, c. funkcionárov

5. časový úsek, v priebehu, počas: c. deň, c. prázdniny, c. vojnu

prejsť niekomu c. rozum oklamať ho; prerásť niekomu c. hlavu; pozerať na niekoho c. plece pohŕdavo; ísť c. mŕtvoly bezohľadne; (hovoriť) jeden c. druhého bez poriadku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cez, cezo (v spoj. cezo mňa) predl. s A

cez, cezo (iba v spojení cezo mňa) predl. s A 1. ▶ vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom; syn. skrz: vojsť cez hlavnú bránu, cez dvere; počuť cez stenu; cez obväz presakuje krv; pretisnúť sa cez dav ľudí; zahvízdať cez predné zuby; voda prekĺzla cez prsty; prejsť cez hraničný priechod; hovoriť cez nos s nosovou rezonanciou
2. ▶ vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho al. krížom; syn. naprieč: prejsť cez cestu; prebehnúť cez lúku, cez les; chodiť cez trávnik; putovať cez púšť; silvestrovský beh cez bratislavské mosty; vyvalený stĺp leží krížom cez cestuhovor. predávať cez ulicu v stánku
3. ▶ vyjadruje smerovanie al. umiestnenie nad niečím; syn. ponad: preliezť cez plot; postaviť most cez rieku; letieť cez oceán; nahnúť sa cez pult; preložiť si nohu cez nohu; čítať niekomu cez plece; prehodiť si cez chrbát pelerínu; nohy mu prevísajú cez okraj postele
4. ▶ vyjadruje spôsob, prostredníctvo, sprostredkovanie, prostredníka; syn. prostredníctvom: rozprávať sa cez telefón; prenos vírusu cez krv; pôsobiť cez tlač, cez telekomunikačné prostriedky; vybaviť niečo cez známych; zamestnať sa cez úrad práce; pretlačiť zákon cez parlament; žiadať výživné cez súd
5. ▶ vyjadruje časový priebeh od začiatku do konca, v priebehu; syn. počas: cez prázdniny; cez poludnie; počasie sa cez deň, cez noc zmenilo; cez prestávku sa podáva káva; byť doma cez vianočné sviatky
6. ako súčasť viacčlenného výrazu od - cez - (až) po, do ▶ vyjadruje stredný článok al. stred pri vymenúvaní: od umenia Veľkej Moravy cez gotiku až po renesanciu; od bielej farby cez lososovú až po červenú; trasa vedie z Rače cez Biely Kríž až do Lamača
fraz. dívať sa/hľadieť na niekoho, na niečo cez plece/cez prsty pohŕdavo, povýšenecky, nedôverčivo; hodiť/prehodiť niekoho cez palubu obetovať niekoho; ponechať ho osudu; hovoriť/zhovárať sa/cediť cez zuby neochotne komunikovať; [kričať, hovoriť, odpovedať] jeden cez druhého bez vzájomného počúvania, chaoticky; expr. ísť cez mŕtvoly konať bezohľadne; len cez moju mŕtvolu úplne proti mojej vôli, násilím; niečo mu preletelo cez nos má zlú náladu, niečo sa ho dotklo; prejsť cez ruky a) učiť, vychovávať niekoho b) pracovať s niečím; prejsť niekomu cez rozum al. previesť niekoho cez lavičku oklamať, prekabátiť niekoho; prerásť niekomu cez hlavu prestať rešpektovať niekoho, vymaniť sa spod niečieho vplyvu; spraviť/urobiť čiaru/škrt cez rozpočet prekaziť plány; usmievať sa cez slzy plakať a smiať sa zároveň; pozerať na svet cez čierne okuliare hodnotiť všetko pesimisticky, nadmieru kriticky; vidieť svet al. pozerať na svet cez ružové okuliare byť nereálne optimistický

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cez poly p. napoly 1


cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblakyzastaráv.: skrzskrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčiknár. prez (čo)

2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranunaprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkounár. prez (čo)

3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamanianár. prez (čo)

4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlačes pomocouza pomocipomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýkanár. prez (čo)

5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výleteza (čoho)v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chlebapočas (čoho)v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovaťod (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsilnár. prez (čo)nespráv. behom (čoho)

6. p. napriek 2 7. p. vyše 2


krížom cez p. naprieč 2


napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice • dopolydopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitýspolovicespolaspoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotovévpoly, pís. i v polycez polyna dve polyvo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred náspolo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážneodpolyodpolazastar. odpolnár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmorovnakohovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty

2. do istej miery, nie celkom, nie úplne • napolodopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinamispolovicespolaspoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehomodpolyodpolazastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnitépolo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autučiastočnesčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušenýneúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu


naprieč 1. odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba • priečnepriekom: zvalil sa naprieč, priečne na posteľ; cez pole prešiel priekomkrížomnakríž: preložila si ruky krížom, nakrížšikmohovor. šrégom: auto zostalo stáť šikmo, šrégomhovor.: popriekpopriekypopriečky: jazero preplával popriek, poprieky, popriečkyzried.: krížmonapriekpriečmonár. priečky

2. (čím) vyjadruje smerovanie v uhlopriečke; (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v uhlopriečke • krížom cezpriekom cezhovor. šrégom cez (koho, čo): vykročil naprieč dolinou, krížom cez dolinu, priekom cez les; naprieč chodníka, krížom cez chodník ležala doska


napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • napriekynavzdornavzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdorynaprotiveňprotihovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruczastar.: naprotinapriekornapriekory

2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdornavzdoryzried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániťnaprotiveňhovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evouzastar.: napriekornapriekorynespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátilproti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťažicez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volápri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil

3. p. krížom, naprieč 1


na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo)smerom do (koho, čoho)smerom kku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráneo (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štartpo (čo): išiel po vodu, na voduod (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavyproti (čomu): liek proti chrípkepri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo)počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výletv (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúcz, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňupo (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo


oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cez (cezo len v spojení cezo mňa; cezeň) predl. so 4. p.

1. vyjadruje prenikanie niečím, z jednej strany nejakého predmetu al. ohraničeného priestoru na druhú stranu, vnútrom niečoho, krížom: dívať sa cez oblok, počuť cez stenu; krv presakuje cez šaty; prerezať cez poly; hovoriť cez nos nosom, s nosovou rezonanciou;

2. vyjadruje prechod z jednej strany na druhú po povrchu al. ponad: ísť cez ulicu; most cez rieku, skok cez prekážky; prehodiť niečo cez plece; lámať cez koleno; prehnúť cez poly; predávať cez ulicu (napr. pivo) aj mimo výčapnej miestnosti

dívať sa na niekoho cez plece povýšene, s pohŕdaním; pohádzať jedno cez druhé neporiadne; hovor. tára, trepe piate cez deviate rozpráva nezmysly; utekať, kričať, robiť niečo jeden cez druhého bez usporiadania, v neporiadku; spraviť čiaru cez rozpočet prekaziť plány; prejsť niekomu cez rozum oklamať, prekabátiť ho; ísť cez mŕtvoly bezohľadne prekonávať prekážky; len cez moju mŕtvolu proti mojej vôli, násilím; prerásť niekomu cez hlavu nedať sa viesť, vymknúť sa spod vplyvu;

3. pomedzi: prekĺznuť cez prsty; Tých (rytierskych románov) mu zopár prešlo cez ruky. (Taj.)

hovoriť s niekým cez zuby neochotne, nevrlo; usmievať sa cez slzy plakať a smiať sa zároveň;

4. vyjadruje prostredníctvo, sprostredkovanie: podať žiadosť cez podateľňu; cez národné výbory prostredníctvom NV;

5. vyjadruje trvanie deja v čase, počas, za: cez prázdniny, cez deň, cez celý život, cez desiatu, cez vojnu;pracovať cez čas“, správ. nad čas

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor