cestovateľ -a mn. -ia m. kto cestuje do cudzích krajín s poznávacím, výskumným cieľom;
cestovateľka -y -liek ž.;
cestovateľský príd.: c-á vášeň
cestovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
cestovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto rád a veľa cestuje do cudzích krajín s poznávacím al. s výskumným cieľom; svetobežník: známy, chýrny c.; sprievodca, príručka cestovateľa; Vďaka modernej technike a mnohým odvážnym cestovateľom a bádateľom biele miesta na mape Afriky už takmer vymizli. [Vč 1990] ▷ cestovateľka -ky -liek ž.
cestovateľ, -a mn. č. -lia m.
1. kto koná dlhšie cesty do cudzích krajín, aby ich poznal al. preskúmal;
2. kto často cestuje; cestujúci, pútnik;
cestovateľka, -y, -liek ž.;
cestovateľský príd.: c. spolok, c-á vášeň