cestovať nedok. bud. bude c./pocestuje konať cestu, byť na ceste (-ách): c. vlakom, lietadlom, autom, c. do cudziny, po svete, c. na dovolenku; časté c-nie
cestovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie bud. bude cestovať/pocestuje budú cestovať/pocestujú nedok., cestúvať -va -vajú -val, cestovávať -va -vajú -val opak.
cestovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie nedok. (čím; po čom; kam; ø) ▶ konať cestu nejakým dopravným prostriedkom; byť na ceste al. na cestách; syn. putovať: c. autom, autobusom, vlakom, loďou, lietadlom; c. po mori, po súši; c. po celom svete; c. súkromne, služobne; c. na poradu, na kongres; uprednostniť cestovanie vo dvojici; c. prvou, druhou, turistickou triedou; c. hore-dolu ustavične □ cestovať na čierno bez cestovného lístka ▷ opak. cestovávať -va -vajú -val, cestúvať -va -vajú -val
cestovať konať cestu, byť na cestách • putovať: rád cestuje, putuje po svete • expr. vandrovať • subšt. rajzovať: stále vandruje, rajzuje, neobsedí doma • ísť (viezť sa na dopravnom prostriedku): ísť vlakom, autom, lietadlom
túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)
2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete
viezť sa 1. ísť vozidlom: viezol sa autom • voziť sa (opakovane sa viezť): vozí sa len taxíkom • cestovať • prevážať sa (z jedného miesta na druhé): cestoval, prevážal sa stovky kilometrov • rozvážať sa (dlho sa viezť): rozvážali sa na motorkách po meste
2. p. kĺzať sa
cestovať, -uje, -ujú nedok. konať cestu nejakým dopravným prostriedkom, byť na cestách: c. vlakom, vozom, autom, železnicou, loďou, lietadlom, na koni; c. po mori, po svete; c. do Bratislavy, na dovolenku; c. úradne, obchodne, súkromne; c. druhou triedou; c. na čierno bez cestovného lístka;
opak. cestovávať i cestúvať, -a, -ajú
cestovať nedok. (ťestovať) 1. csl konať cestu nejakým dopravným prostriedkom: A tag zme cestovaľi do Zvoľena (Hor. Mičiná BB); Terás teško cestovač, koj su zeleznice plnia (Kameňany REV); Za robotu zme moseli cestuvad až na Dolnáki (Val. Belá PDZ); Ťestovaľi zme aš tu na mesto tri mesiace (Čičmany ŽIL) 2. zried. putovať, chodiť: Šieu̯ som z Ribárpoľa, cestovau̯ peší (Malatiná DK); Ukrádou̯ ďaťeľini pre koňa, ke_cestovau̯ po sveťe (Veličná DK)