Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst un

cesta -y ciest ž.

1. užší pruh zeme upravený na premávku: asfaltová, poľná, prašná c., ísť po c-e; bočná, vedľajšia c.; astron. Mliečna c. galaxia

2. dráha, trať na dopravu; priechod niekam: pozemná, vodná, letecká c.; obchodné c-y; raziť si c-u; ukázať niekomu c-u; postaviť sa niekomu do c-y, stáť v c-e i fraz. prekážať;

pren. c. k sláve; anat. močové, dýchacie c-y ústroje

3. cestovanie, chôdza, jazda, plavba za istým cieľom: c. na pracovisko trvá 20 min., c. vlakom, lietadlom; c. po mori, c. do cudziny; pracovná, študijná, svadobná c.; byť stále na c-ách veľa cestovať; šťastlivú, šťastnú c-u! pozdrav pri rozlúčke pred cestou; vydať sa na dlhú c-u;

pren. nastúpiť (na) c-u pokroku

4. postup, spôsob konania ap.: pokojná, mierová, revolučná c.; odb. úradnou, diplomatickou c-ou úradným postupom, diplomaticky; tech. chemickou c-ou chemicky

dieťa je na c-e má sa narodiť; posledná c. pohreb; → zlatá stredná c.; všetky c-y vedú do Ríma k cieľu sa dá prísť viacerými spôsobmi; ísť c-ou-necestou bez ohľadu na ráz cesty al. iné okolnosti; ísť vlastnou c-ou postupovať samostatne; je to na dobrej c-e má to dobrý postup; niet inej c-y je to jediné východisko;

cestný príd.: c-á sieť, doprava, c-é spoje; c-á správa; šport. c. beh;

cestička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2: lesné c-y chodníky; hľadať, využívať bočné, postranné c-y i pren. nečestné spôsoby

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cesta ‑y ciest ž.; cestný; cestička ‑y ‑čiek ž.

cesta -ty ciest ž.

cesta -ty ciest ž. 1.osobitne upravený pruh zeme určený na chodenie al. na premávku: poľná, lesná c.; asfaltová, betónová, štrková c.; hlavná, príjazdová c.; prístupová, bočná, vedľajšia c.; štátna c.; c. prvej, druhej triedy; dvojpruhová, štvorpruhová c.; c. s letnou, s celoročnou premávkou; schodná, neschodná c.; udržiavaná, neudržiavaná c.; hrboľatá, blatistá c.; pešia, turistická c.; c. vedie popri potoku; klásť na cestu novú vrstvu štrku, asfaltukrížne cesty a) miesto, kde sa cesty križujú b) (v ľudových poverách) miesto, kde sa zjavujú nadprirodzené bytosti (bosorky, víly a pod.)
2. ▶ akákoľvek dráha určená na premávku; priechod, prístup niekam; smer chôdze: pozemná, vodná, dopravná c.; vzdušná, letecká c.; obchodné cesty; priama, kratšia, dlhšia c. k cieľu; skrátiť si cestu cez pole; ukázať niekomu cestu; absolvovať cestu do mesta v preplnenom autobuse; hľadať, nájsť (si) cestui fraz.; ukázať niekomu cestu; uzavrieť, uvoľniť cestu prístup niekam; pomýliť si cestu; zastúpiť niekomu cestu, postaviť sa niekomu do cestyi fraz.; stáť niekomu v cestei fraz.; urobiť za deň kus cesty; prejsť kilometre cesty; je mi to z cesty, od cesty; je to odtiaľto kus cesty ďaleko; mám to po ceste idem okolo; Pochovali ho na dve hodiny cesty odtiaľto. [P. Andruška]; Nohy im celembali, voz hrkotal, cesty ubúdalo. [P. Jaroš]; anat. dýchacie cesty nosová dutina, nosohltan, hrtan, priedušnica, priedušky; močové cesty močovody, močový mechúr, močová rúra; dopr. colná c. po ktorej sa smie prepravovať tovar cez štátnu hranicu; astron. Mliečna c. nejasne svietiaci hmlovitý pruh na oblohe tvorený množstvom hviezd, súhvezdí a pod., v ktorom sa nachádza naša slnečná sústava, Galaxia; dopr. Severná morská c. plavebná dopravná magistrála pozdĺž severného pobrežia Ruska; hist. Dunajská c. významná vodná cesta spájajúca európsky západ a východ už od 10. stor.; Jantárová c. staroveká suchozemská obchodná komunikácia spájajúca jadranské pobrežie s východobaltskými oblasťami bohatými na jantár; krížová c. a) cirk. rad štrnástich krížov al. sôch, obrazov a pod., tzv. zastavení, znázorňujúcich niektoré výjavy z Ježišovho umučenia, kalvária b) náb. ľudová pobožnosť spočívajúca v rozjímaní o Ježišovom umučení pred týmito zastaveniami, ↗ i fraz.
3.akýkoľvek pohyb, presun za istým cieľom (chôdza, jazda, cestovanie, plavba, let a pod.): c. autom, vlakom, lietadlom, loďou; c. po súši, po mori, vzduchom; študijná, pracovná, služobná c.; domáca, zahraničná, turistická c.; c. do Afriky, na Aljašku; c. okolo sveta; dať sa, vybrať sa, vychystať sa, vydať sa na cestu; podniknúť, uskutočniť prieskumnú, obchodnú cestu; prerušiť cestu; pokračovať v ceste; zberať sa na spiatočnú cestu; spoločne sa im c. rýchlo minula skrátili si čas rozprávaním a pod.; vybaviť, zaobstarať niečo jednou cestou naraz; už sú na ceste už vyrazili; mať, nemať na cestu na cestovný lístok; mať dobrú, zlú cestu cestovať dobre, zle; pren. národ sa vydal na cestu demokracie začal uplatňovať demokratický spôsob života □ šťastlivú, šťastnú cestu! pozdrav pri rozlúčke pred cestou; svadobná cesta prvá spoločná cesta mladomanželov (po sobáši); byť na ceste, na cestách cestovať; dať, dostať niečo od cesty malú odmenu, obyč. peniaze za vybavenie niečoho
4. ▶ plánovité konanie na dosiahnutie istého cieľa; syn. spôsob, postup, smer, metóda: dobrá, zlá c.; mierová, bojová c.; správna, nesprávna c.; vybrať si ťažšiu, ľahšiu cestu; ísť štandardnou európskou cestou podľa vzoru vyspelých krajín Európy; vyriešiť niečo vedeckou cestou použitím vedeckých metód; poslať podklady diplomatickou cestou; vymáhať výživné súdnou cestou; uplatňovať právnu, zákonnú, legislatívnu, parlamentnú cestu; nájsť cestu k úspechu, z krízy; existuje iná c. iný spôsob riešenia; na všetko sa nájde c. všetko sa dá vyriešiť; prenesenie nákazy krvnou cestou cez krv; umelecká c. spôsob vyjadrenia umelca; historická c. dejinný postup, dejinné smerovanie; tech. chemickou, fyzikálnou cestou chemicky, fyzikálne; admin. krátkou cestou s obídením inštančného postupu, bez prieťahov
fraz. [ísť, chodiť, kráčať, blúdiť, vláčiť sa] cestou-necestou al. cestami-necestami po cestách, kade-tade, hore-dolu; cesta života postupné nadobúdanie vlastných skúseností, životná púť, prežívanie života, život; krížová cesta veľká námaha, trápenie a pod.; posledná cesta pohreb; tŕnistá cesta [života] život plný ťažkostí, utrpenia; zlatá stredná cesta vyhýbanie sa krajnostiam, kompromis; životná cesta uskutočnená, podniknutá iba raz za život; dlho plánovaná, vysnívaná; dať sa na poriadnu cestu začať konať, žiť statočne, poctivo; dať sa/dostať sa na zlé cesty začať konať nestatočne, nepoctivo, mravne upadnúť; dieťa je na ceste má sa narodiť; hľadať/nájsť (si) cestu východisko zo situácie; hovoriť z cesty blúzniť, hovoriť nezmysly; [choď] z cesty! uhni, neprekážaj!; ísť cestou ľahšieho/menšieho odporu vybrať si jednoduchšie riešenie; ísť niekomu z cesty ustúpiť; ísť svojou/vlastnou cestou konať podľa svojich zásad; kráčať/chodiť po vychodených/vyšliapaných cestách konať overeným, zaužívaným spôsobom, nehľadať nové riešenia; mať cestu otvorenú al. mať voľnú cestu mať možnosť slobodne konať; mať niekam cestu zarúbanú byť vylúčený odniekiaľ, nemôcť sa pohybovať v istej spoločnosti, často vlastnou vinou; merať [ďalekú] cestu ísť niekam ďaleko, často pešo; nájsť schodnú cestu vhodný spôsob na dosiahnutie cieľa; nájsť si k niekomu cestu al. nájsť si k sebe cestu zmieriť sa, zblížiť sa s niekým, začať si rozumieť; naše cesty sa rozchádzajú každý z násiný cieľ; nedať sa zviesť z cesty nepodľahnúť rôznym nástrahám; niečo mu prišlo do cesty narazil na prekážku, niečo mu nedovolilo pokračovať v zamýšľanom postupe; hovor. niet inej cesty nie je iné východisko, iná možnosť, iné riešenie; odprevadiť niekoho na poslednej ceste zúčastniť sa na pohrebe; odstrániť/odpratať niekoho z cesty zneškodniť niekoho; zbaviť sa niekoho násilným spôsobom; pliesť sa niekomu do cesty zavadzať; poslať niekoho z krátkej/z kratšej cesty rýchlo sa zbaviť niekoho; prebehnúť niekomu cez cestu (o mačke a pod.) dostať zlé znamenie; raziť si/robiť si cestu prebíjať sa, vytvárať si podmienky; spraviť/urobiť niekomu cestu umožniť al. uvoľniť priechod; stáť na krížnych cestách rozhodovať sa; stáť niekomu, niečomu v ceste al. postaviť sa niekomu, niečomu do cesty robiť prekážky (napr. mladým, láske, pokroku); uľahčiť niekomu cestu pomôcť niekomu; vrátiť sa z kratšej cesty prestať robiť nezmyselnú al. morálne pochybnú činnosť; vrátiť sa z polovice cesty nedokončiť začaté; vydať sa na cestu do neznáma zomrieť, pominúť sa; zametať niekomu cestu odstraňovať prekážky pri dosahovaní cieľa; zarúbať/zasekať niekomu cestu znemožniť niekomu prístup, návrat, postup; zísť/nezísť zo sveta prirodzenou cestou nenásilne, násilne zomrieť ◘ parem. cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami/predsavzatiami; cesty Pána sú nevyspytateľné nikto nevie, čo ho čaká; všetky cesty vedú do Ríma cieľ je jeden
zdrob.cestička; ↗ i cestou

-a/33030920±127847 1.91: substantíva ž. N sg. 3454052→3450824
+15712
−18439
žena/45597 Bratislava/44725 vláda/33812 väčšina/29623 mama/29573 matka/28954 pravda/26923 situácia/24915 cena/24141 cesta/24116 otázka/23740 láska/23669→23673
+1
−2
skupina/23576 práca/21407 rodina/21098 strana/19387 Nitra/19010 voda/18715 firma/17793 Mária/17373→17652
+131
−114
Bystrica/17461 polícia/17264 kniha/16536 sestra/15493 škola/15182 manželka/13191 správa/15372→12948
+2129
−3078
krajina/12829 Anna/12788 hra/12573 dcéra/12173 komisia/12068 banka/11548→11620
+0
−10
zmena/11606 rada/9645→11500
+147
−362
liga/11495 hodnota/11349 literatúra/11298 slečna/11295 hlava/11081→11235
+54
−58
hudba/10025 agentúra/9950 osoba/9854 sila/9719→9786
+15
−20
kapitola/9710 myšlienka/9632 Žilina/9477 Praha/9288 politika/9018 ruka/8959 sobota/8905 vojna/8884 organizácia/8524 Trnava/8465 Zuzana/8293 kultúra/8250 výstava/8180 Jana/8165→8020
+781
−1557
Eva/6815→7927
+0
−155
viera/8138→7836
+170
−261
úloha/7641 túžba/7527 postava/7509 predstava/7442 príprava/7431 hovorkyňa/7382 tvorba/7288 streda/7246 výška/7201 forma/7052 polovica/7025 duša/6957 kríza/6699 tabuľka/6640 inzercia/1660→6562
+0
−682
kvalita/6535 téma/6493 Katarína/6492 zmluva/6487 snaha/6408 teória/6341 republika/6339 spolupráca/6231 služba/6201 miera/6177 univerzita/6068 teta/5998 história/5924 Európa/5910 analýza/5899
+224
−234
Čadca/5895 teplota/5857 podpora/5851 veda/5779 ponuka/5775 Prievidza/5774 dohoda/5760 autorka/5720 doba/5689 strata/5686 výchova/5644 komunikácia/5631 budova/5555 nedeľa/5463 ekonomika/5433 štruktúra/5363 chyba/5336 akcia/5270 výroba/5268 atmosféra/5245
+109
−113
metóda/5226 únia/5221 armáda/5211
+79
−88
trieda/5205 potreba/5176 sloboda/5128 tma/4967→5100
+92
−71
riaditeľka/5093 Laura/4985 choroba/4937 modlitba/4913 ochrana/4901 suma/4888 reakcia/4887 príroda/4866 návšteva/4737 farba/4725 televízia/4639 Lucia/4631 aktivita/4607 funkcia/4597 fakulta/3765→4514
+121
−225
(11110/2070221)

-esta/123549±112 37.12: substantíva s. G sg. 80326 mesta/60868 miesta/16750 cesta/1531 veľkomesta/566 gesta/545 malomesta/66

-esta/123549±112 5.16: substantíva ž. N sg. 26836→26713
+86
−87
cesta/24116 nevesta/2069 vesta/193→212±10 Fiesta/100→101
+17
−25
siesta/94 fiesta/59→58
+25
−17
Vesta/57→28
+19
−28
necesta/11 podesta/10 (6/14)

-sta/219721±247 37.11: substantíva s. G sg. 80585 mesta/60868 miesta/16750 cesta/1531 veľkomesta/566 gesta/545 gusta/215 malomesta/66 sta/44

-sta/219721±247 2.73: substantíva ž. N sg. 31634→31030
+153
−87
cesta/24116 nevesta/2069 pomsta/1193 Vlasta/728 kapusta/683 Augusta/432 busta/297 pasta/228 očista/228 vesta/193→212±10 augusta/137 Fiesta/100→101
+17
−25
kasta/99 (24/507)

-ta/821444±866 24.14: substantíva s. G sg. 124822→124761
+61
−67
mesta/60868 miesta/16750 auta/14269 percenta/14130 leta/5298 zlata/4655 cesta/1531 blata/1014 ta/748 koryta/634 veľkomesta/566 gesta/545 Toronta/385 (67/3368)

-ta/821444±866 2.31: substantíva ž. N sg. 234647→233738
+577
−468
cesta/24116 hodnota/11349 sobota/8905 kvalita/6535 univerzita/6068 teta/5998 teplota/5857 strata/5686 aktivita/4607 fakulta/3765→4514
+121
−225
Alžbeta/4409 veta/3691 realita/3406 Marta/3334 podstata/3002 porota/2845 Iveta/2571 jednota/2503 lopta/2331 (581/122011)

cesta 1. premiestňovanie sa za istým cieľom: vydať sa na cestupúť: dlhá púť nehostinnou krajinoutúra (dlhšia turistická cesta, hovor. expr. namáhavá cesta): ísť na celodennú túruturné (cesta s organizovaným verejným vystúpením): koncertné turné

2. užší pás zeme upravený na premávku • zastaráv. hradská: ísť po ceste, po hradskejhovor. asfaltka (asfaltová cesta) • hovor. betónka (betónová cesta) • autostrádadiaľnica (diaľková cesta) • vozovka (cesta oddelená od krajnice čiarou)

3. p. metóda


galaxia astron. sústava obrovského množstva hviezd • mliečna cestakniž. svety: neobjavené vesmírne svety


metóda plánovité konanie na dosiahnutie cieľa • postupspôsob: nepáči sa mi jeho metóda, postup, spôsob výkladucesta: dosiahnuť niečo pokojnou cestou

p. aj spôsob


ulica upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: hlavná, široká ulica, polievať ulicetrieda (široká ulica) • rad (ulica s domami iba na jednej strane): Dostojevského radbulvár (široká ulica vo veľkom meste, obyč. so stromoradím uprostred): parížske bulvárycesta: Panónska cesta

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cesta, -y, ciest ž.

1. pruh zeme osobitne upravený, určený pre premávku: asfaltová c.; hradská, vozová, poľná, štátna, príchodová c.; neschodná, prašnatá c.; zakázaná c. priechod zakázaný; ľud. krížne c-y križovatka; c. hladká, rovná ako sklo, ako dlaň; astron. Mliečna c. široký hmlovitý pruh na oblohe tvorený množstvom hviezd, galaxia

tŕnistá c. (života) život plný ťažkostí, utrpenia; chodiť po vyšliapaných c-ách konať, myslieť starým spôsobom; chodiť po nevyšliapaných c-ách byť priekopníkom; kniž. naše cesty sa rozchádzajú musíme sa rozísť; merať c-u a) ísť; b) hovor. o opilcovej chôdzi; expr. veď peniaze na c-e nezbieram nemám ich nazvyš; cirk. krížová c. rad obrazov, sôch a pod. znázorňujúcich výjavy o umučení Krista; pobožnosť, modlitby o umučení Krista;

pren. o veľkom utrpení, trápení, námahe a pod.;

2. akákoľvek dráha pre premávku, priechod niekam, prístup niekam: dopravné, vodné, vzdušné c-y; hist. Dunajská, Labská, Oderská c. popri toku Dunaja, Labe, Odry; c. vedie niekam; je mi to z c-y, od c-y ďaleko, stranou; mám to na c-e pôjdem okolo; uzavrieť, zastaviť, odrezať, zatarasiť, uvoľniť c-u; pomýliť si, stratiť, (ne)poznať, zastúpiť c-u; prejsť, ujsť, urobiť kus c-y; odbočiť z c-y; kilometer c-y; anat. dýchacie, močové c-y

nič mu nestojí v c-e nemá prekážok; niet inej c-y iného vychodiska; postaviť sa niekomu do c-y robiť mu prekážky; byť v c-e niekomu prekážať; pliesť sa niekomu do c-y zavadzať; (choď) z cesty! uhni, neprekážaj!; však mu ja posvietim na c-u! vyženiem ho; spraviť, urobiť niekomu c-u uvoľniť priechod, dať priechod; skrížiť niekomu c-u prekaziť plány; odstrániť niekoho z c-y zbaviť sa ho násilným spôsobom; zarúbať, zasekať c-u znemožniť prístup, návrat; mať voľnú c-u prístup; padnúť, prísť niekomu, niečomu do c-y naskytnúť sa ako prekážka; vrátiť sa z kratšej c-y spamätať sa, včas si niečo rozmyslieť; hovoriť z c-y blúzniť, hovoriť nezmysly; raziť (si) c-u prebíjať sa, predierať sa; zísť z c-y, chodiť po zlých c-ách mravne upadnúť; byť na dobrej c-e postupovať správne;

3. chôdza, jazda, plavba a pod.; cestovanie: c. po Slovensku, po mori, po Dunaji; c. vlakom, autom, vozom, peši; celodenná, okružná, spiatočná c.; študijná, obchodná, služobná, úradná, výskumná, svadobná, dobrodružná c.; zahraničná c.; dať sa, vydať sa, chystať sa, vybrať sa, vypraviť sa na c-u; podniknúť, konať, nastúpiť c-u; trvať, byť vzdialený dve hodiny c-y; pripraviť sa na c-u; vyraziť na c-u; prerušiť c-u, dať si potvrdiť prerušenie c-y dať si na železničnom cestovnom lístku potvrdiť, že sa v ceste pokračuje ďalším vlakom; byť na c-e, na c-ách; krátiť si c-u (spevom a pod.); c. za dobrodružstvom; mať, nemať na c-u môcť, nemôcť si zaplatiť cestovné; dať, dostať niečo od c-y, za c-u, na c-u; Šťastlivú (Šťastnú) c-u! pozdrav tomu, kto má odcestovať

posledná c. pohreb; c. života, životná c. život; hovor. dieťa je na c-e má sa narodiť;

4. smer, postup, metóda, spôsob al. prostriedok nejakého konania, snaženia, usilovania: cesta pokoja, mieru, budovania socializmu, c. k náprave

zlatá stredná c. vyhýbanie sa krajnostiam; nájsť, hľadať zlatú strednú c-u kompromis, zmierlivé riešenie; krátkou c-ou a) bez prieťahov; b) admin. s obídením inštančného postupu; ísť priamou c-ou konať priamo, úprimne; ísť svojou c-ou konať podľa svojich zásad; nájsť správnu c-u, byť na dobrej, správnej c-e správne konať; nájsť si c-u k niekomu, k srdcu niekoho zblížiť sa s ním; otvoriť, umožniť c-u k niečomu dať možnosť, príležitosť; úradnou, inštančnou, diplomatickou, zákonitou c-ou postupom; tech. suchou, mokrou, mechanickou, chemickou c-ou postupom; právnou c-ou, lepšie právnym postupom; súdnou c-ou, lepšie súdne; admin. zastar. c-ou práva právnym postupom; c-ou milosti omilostením; „c-ou súdu“, správ. prostredníctvom súdu; cestanecesta, cestou-necestou, cesty-necesty, cestami-necestami po cestách i mimo ciest, hocikde, i cez prekážky (obyč. v spojení so slovesami ísť, blúdiť, chodiť);

cestička, -y, -čiek ž.

1. zdrob. expr. k cesta

nájsť, hľadať (tajné) c-y na dosiahnutie, získanie niečoho prostriedok k niečomu, spôsob na niečo; vychodiť, vyšliapať si c-u pripraviť si pôdu; dozvedieť sa niečo bočnými c-ami nepriamo, tajne;

2. chodníček vo vlasoch, pútec

cesta ž. (ťesta)
1. strsl, zsl, spiš osobitne upravený pás zeme určený na chodenie al. na premávku: Popre_dom bola cesta a za cestou pivňica na krumple (Čelovce MK); Na ťesťe zme viďeľi ľežať chlapa (Čičmany ŽIL); Poton zme išli dole z voza, prah zme brali s cesti (Ružindol TRN); Aš ku Čingovu vedze mala cesta (Smižany SNV)
L. hlavňí cesta (Stupava BRA) - najdôležitejšia, nie bočná; bočná cesta (Vištuk MOD) - vedľajšia; hracka cesta (Smižany SNV) - udržiavaná, vybudovaná; smolová cesta (Vieska n. Žit. ZM) - asfaltová cesta; polná cesta (Trakovice HLO) - vedúca poľom, osobitne neupravená; huboká cesta (Štefanov SEN) - cesta vrezaná do svahu; krížne cesti (Šurany NZ) - miesto, kde sa cesty križujú, križovatka; zbrotková cesta (Radošina NIT) - hrboľatá; slepá cesta (Bošáca TRČ) - pokrytá ľadom a snehom; šťecovať cestu (Mur. Dl. Lúka REV) - vykladať cestu kamením; krížová cesta (Rozbehy SEN) - séria obrazov al. sôch o umučení Krista
F. cesta jako dlaň (Bošáca TRČ) - rovná; meraťi cestu do škole (V. Lom MK) - chodiť do školy; úska mu je cesta (Košťany n. Tur. MAR), široká mu je cesta (Rim. Píla RS) - o chôdzi opilca; ňespúščaj sa cesti pre ňeistí chonník (Bošáca TRČ) - nepúšťaj sa do neznámeho; svojho snopa si mvožež aj na cesťe vimláťit (Mur. Dl. Lúka REV) - o vlastnom sám rozhoduješ; máž otvorenú cestu! (Hrušovo RS) - môžeš odísť; s nimi nevindeš ani po ceste, ani po chodníku (Repištia REV) - nijakým spôsobom; cestu merá (Sása REV) - potáca sa z boka na bok (o opitom)
2. akákoľvek možnosť premávky, prechodu al. prístupu niekam: Už je tma, ňepotrafia, že tú cestu ňeveďia (Tek. Breznica NB); Kadi bich mieu̯ najbliší cestu? (Záh. Bystrica BRA)
L. celú cestu (Velčice TRČ) - po celej ceste; cestu-necestu (Dol. Súča TRČ) - hocikade; ukiezau̯ mu cestu (Rim. Píla RS) - vyhnal ho; véjz do cesti (Újazd TRČ) - prihodiť sa; choť si za cestó! (Revúca) - choď si po svojom!; vistup sa mi s cesťi! (Čierna Lehota ROŽ) - neprekážaj!; s kraččiéj cesti sa je lepšiéj vráťit (Bošáca TRČ) - prestať, kým je čas; začasu sa pustel na zlú cestu (Trenč. Závada TRČ) - začal zlý spôsob života; máž jednu cestu hore, druhú dolu! (Hor. Lehota DK) - môžeš ísť!; vipráviat ven s cesti (Záh. Bystrica BRA), s cesti hutoric (Kvačany PRE) - blúzniť
3. chôdza al. hocijaký spôsob dopravy, cestovanie: O pou̯noci zme sa dali na cestu (Čelovce MK); Zala si košík, hádam iďe volaďe na cestu (Návojovce TOP)
L. biď na cesťe postavení (Mošovce MAR) - zastar. cestovať; ida cestu (Chocholná TRČ) - cestou; hibaj svoju cestu! (Lukáčovce HLO) - choď si po svojom!; dostal aj na cestu (Bošáca TRČ) - dostal výprask; zbohom a ščasnú cestu! (Vištuk MOD) - pozdrav na rozlúčku; té drobné si ňehaj, to máz_za cestu (Lapáš NIT) - dostať za odmenu
4. spôsob konania: Šag já temu nájdem cestu! (Bošáca TRČ); Šelijaké cesti vedu ku spáse (Návojovce TOP); cestový1 príd. k 1: A za tú hrpku mu porátaľi cestovú daň (Dol. Kubín); cestička i ciestka ž. zdrob. k 1, 2: Aká úská táto ceščiška! (Kameňany REV); Kráčal po cestičce (Bošáca TRČ)
L. drevená cestička (Čierny Balog BRE) - krátkymi štiepami vyložený chodník v horách na zvážanie dreva; ciestka (Bošáca TRČ)


cestička p. cesta


cestový1 p. cesta


ciestka p. cesta

cesta ž
1. pruh zeme osobitne upravený a určený na premávku: viam, vulgariter dicitur Trniczku cziestu pri Kšinnej (KŠINNÁ 1352/ 1453); czestu, kera vede z Nemeckeg Porwby k Swatemv Janu (L. JÁN 1480 SČL); ktery by kolwek hubyl czesty, ma trestan byty (P. ĽUPČA 1579); pri poprawany cyest (S. ĽUPČA 1663); čtyrma wozamy cesty zawažaly (ŽILINA 1712); krúcená cesta (KS 1763); od nás do Košic y do Prešowa dwa mile a zla cesta do nich (ČERVENICA 1772)
L. (roz)dielna, chotárna c. oddeľujúca dva chotáre: hore dielnu cestu gest chotar wrssatsky; chotar wrssaczky gest po rozdielnu czestu; ta czesta, ktera wedje wrchom na Slowenku, gest sprawedliwe chotarnja czesta, ktera delj chotarj wrssatske a brunowske (NEMŠOVÁ 1633); furmanská, vozná c. spevnená, tvrdá, pre ťažké povozy: nowé cesty wozné (PH 1770); naša dedina pres cely chotar cestu furmansku naprawowat musi (BABÍN 1776 LP); hlavná, hradská, krajinská, krajná, kráľovská, obecná, orsacká c. verejná vrchnosťou udržiavaná: cesta kralowska ma byti tak ssyroka, ze geden wuoz muz druheho pominuti (ŽK 1473); pro stezku (:hodnjk:) nech neopússtij (vandrovník) obecni (:krajni:) cestu (OP 1685); via militaria, publica: kraginska cesta (KS 1763); my nevolni lide pri cesty orsackej bydlici (Z. SLATINA 1764 LP); kraginských neb hradských cest sprawowánj (SO 1785); winny takowy na ceste hlawneg obesen byti musi (Kur 18. st); Hviezdová, Kráľovská, Mliečia, Mliečna c. astron široký hmlovitý pruh na oblohe tvorený množstvom hviezd, galaxia: via lactea: mléči cesta na nebi (WU 1750); mléčna cesta, králowská cesta na nebj (KS 1763); gasna a čista cesta hwezdowa w prasincj znamena urodne leto (PR 18. st); krížna, krížová, štvorhranná c. križovatka dvoch al. viacerých komunikácií: rubaly sme na kryznych czestach drwa (RAKOĽUBY 1575); sstwerhránna cesta, rozcesti sstwerhránné, križowá cesta (KS 1763); lupyl nasse susedy na slobodney ceste (ŽK 1468) na verejnej komunikácii; ortass ma staveny bitt az do pansky cesty (ŠTÍTNIK 1610) do komunikácie zemepána; tow hlbokow czestow z jarku na lan cztworim statkom wytahowal (s. l. 1674) vedúcou úvozom; cesta polnj (FO 1737) neudržiavaná komunikácia vedúca do poľa
2. akákoľvek dráha pre premávku, priechod niekam, prístup niekam: (mlynárka) to take k pamieti prziwozugicz, zie by byla czesta yako prwe za dawna na mezi kniezskey (ŽK 1507); cesta wodna (LIPTOV 175152); cesta morska (KB 1756); načo tam (cez lúky) robj cestu (OKOLIČNÉ 1765); wisokorastnucemu stromu wrchowec nezrezug, lebo gedna cesta zaftu gest wrchowec (PR 18. st) prúdenie miazgy;
x. pren po tomto malem wen z cesti wistupenj nawraťim se na geho rečj (TP 1691) po odbočení od témy
L. (s)chodená, utrelá, utrená c. vychodená, vyšliapaná: Domanizanye s teg dolinj driwj woziwalj, magic cestu utrenu (TRENČÍN 1640); útrela cesta (NP 17. st); iter tritum: choďená cesta (KS 1763); salebra: neschozená cesta (AP 1769); gich na teg hagneg ceste turbowatj počaly (TRENČÍN 1694) na zakázanom priechode; nerowné, kamenité, hrudowaté mjsto aneb cesta ostrá z ostrých kameňov, nevychodená; chodnyk, chodnyček, pessy cesta (KS 1763); vdatněgssj sobě cestu zbrogj otewřjti chtěli (SH 1786) chceli sa prebiť
F. jak pri ceste hrach šklube mne každy vrah (RL 1644); ma se gako hrach pri ceste zle, každý doň zabŕda; ten kdo cestu prazdny chody, nicz mu zbognjk neusskodj kto nič nemá, škody sa nebojí (SiN 1678); pry počatku rady ho magy, ale potom cestu mu s fary ukazugy (COB 17. st) vyháňajú ho; mnohorečnost k weselosti zarubuge cestu (GV 1755) znemožňuje byť veselým
3. trasa, ktorú niektoprejsť al. prešiel: kdiz kam susede a lyde wassy na czestu poydu (BRANČ 1467); (hofer) vkazowal czestu hayduchom do Beley (ŽILINA 1610); kolesa polamal w czeste (SKLABIŇA 1612); mnoho koni w czestach zhynulo (PAPRADNO 1673 LP); když wprostred cesti byli, woda gim wissla (VP 1764); počitani cesty z domu a navraceni se do domu (s. l. 1780 LP);
x. pren náb w sstacy bolesneg cesti krizoweg na stenach predlozene widime (SPr 1783) zobrazenia Kristovho utrpenia
L. chybiť, stratiť, zmýliť c-u neísť správnym smerom, zablúdiť: stratiti cestu (KS 1763); ket pogdess horu, abiz cestu nezmilil (TRENČÍN 1780); htel sem uteknut pred lasku, ale sem hybil tu cestu (AD 18. st); w cestu wissel gemu zastup (Le 1730) naproti; wsseligake wecy na posstarskeg ceste skrze zbognikow ukradnute gsu (s. l. 1784-90) pri prenášaní poštovej zásielky
F. kdiz sa wracám z mesta, bywa mi guss ustka (!) cesta (KC 1791) potácam sa; já také dévčence pozbíram po ceste jako si ty (AD 18. st) kdekoľvek nájdem
4. pohyb chôdzou al. dopravným prostriedkom k nej. cieľu, cestovanie, putovanie: gest dnies cziesta welmy zla (SEČOVCE 1455) podmienky pre cestovanie; z czestowich penezi na czestu winalozil (BOCA 1598); na cestu se strogiti, bráti (WU 1750); pohnul se do cesty Bonyffacyus (WP 1768); (lode) gednu cestu dwe wecy wikonaty mohau (PT 1796) naraz;
x. pren náb má dusse posledňy cestu bere sa (CC 1655) odchádza z tela
L. ďaleká, dlhá, dlhoká c. dlhotrvajúce, namáhavé putovanie: mne strápil cestámi dluhymi (CC 1655); ukonal si se na cesty dalekeg (SJ 18. st); prekladánj prez dlhoké cesti mnoho stogí (BPr 1787); comes: towariss cesti (VT 1648) spolucestujúci, spoluputujúci; na celu cestu urbarsku chodime pre wina dni 8 neb wic (s. l. 1770 LP) poddanská pracovná povinnosť s povozom
F. powedel, že mu penezj w czeste toho cžasu fl 20 (RUDNO 1643) ich dostať; k mjstu poprawnemu musel cestu merati (SP 1696) musel ísť
5. čiara, ktorú opisuje teleso pri svojom pohybe, dráha: cesta táto (Mesiaca) nazýwá se eklyptyka (KrP 1760)
6. smer, postup; metóda, spôsob al. prostriedok nej. konania, snaženia: (dôchodky) zyadnu czestu neb wobicsegem se nemagy od messtanuw wraczaty (P. BYSTRICA 1506); k tomu ani myti bude žadney czesty ani prostredku (P. ĽUPČA 1587); (dialektik) z kratku cestu prihodnu wssecko zporaduwa (KoB 1666); poddany, ktery prawo swe neslussnu cestu by pohledawal, vslisseny byti nema (NJ 1786-88);
x. pren náb ya sem czesta, prawda a y ziwot (BAg 1585) vzor (o Kristovi)
L. bludná, krivá, ľavá c. nesprávny postup; pravá, spravodlivá c. správny postup: mudrost prawu cestu choďí a lewu blázniwost (GV 1755); po sprawedliwég ceste choditi; blúdná cesta (KS 1763); opowrhni wšecke twoge predešle krywe cesty, po kterých až posawad (si) bezbožne pokračowal (CDu 18. st);
x. náb c. bezbožnosti, nepravosti, zatratenia, c. hriešnikov, diabolská, hriešna c. nesprávny spôsob života a konania z hľadiska kresťanskej morálky: jestli nenecháte cestu diabelskú (ASL 1730); gestli od cesty bezbožnosti odstupi; ustawali sme na ceste neprawosti a zatraceni (MS 1758); (farári) sa z mravních svích kníh naučili spúsobi a cesti hríšné (BR 1785); kteryž na ceste hrissnikuw nestogj (CS 18. st); c. cnosti, prikázaní, c-y Pána správny spôsob života a konania z hľadiska kresťanskej morálky: po ceste ctnosti ze wssy znažnosti (!) (CC 1655); nohy me ustawicne chodili po cestach sweta marneho, po ceste ale prykazanj twych ani pohnuti se nechteli (PI 1749); zachowal sem cesti Pána, any bezbožne sem nezmysslal (BlR 18. st); c. práva, pravotná c. súdne konanie: za mne prawotnou cestou se zaugjty (L. MIKULÁŠ 1767); skrz cestu prawa powinna bude wihledawati (Kur 18. st)
F. mať (otvorenú) cestu k čomu mať prístup k niečomu; právny nárok na niečo: wssak dobre wim, ze k prawu wždycky cestu otewrenu mam (BOBOT 1645); gkdo (!) na urek zapisuge, ten vice k takowey častcze sweg zapredaneg nema czesty a pristupu (SPIŠ 1710); ten czlowek dwema czestamj chodj (RUDNO 1643) je neúprimný, vypočítavý; fary za penjze kupugj a kriwimy cestamy do nich wchazegj (SP 1696) nečestne sa tam dostávajú; k posledku se polepssyl, gedenkráte giž se obrátil na dobru cestu (WU 1750); mnozy s darmi prichádzagu, cestu sobe čyňa, aby mohli wikonati, čo w srdcy swem miňa (GV 1755) vypočítavo, zištne postupujú; gestli toto napomenuti nechcess prigati, chod, bess cestu twogu (MS 1758) konaj podľa vlastnej vôle; sam sobe skrze one chybi vstlal a priprawil cestu ku chudobe (s. l. 18. st) sám sa priviedol do chudoby; lepe nazpet postupiti, nezli zlu cestu bluditi (Se 18. st) radšej sa vrátiť, ako konať zle; -ný príd k 1: vialis: dražny, cestny (KS 1763)
L. c-á bylina, zelina rastúca pri ceste bot skorocel väčší Plantago major: babka, cestny bylina (KS 1763); cestnéj zelini koreňe (BR 1785); c. tŕň bot rešetliak prečisťujúci Rhamnus catharticus: cestni trn; cestného trni owocé (GF 1717); k 4: podobny gsau cesnym oslum (PP 1734); cestny oďev; kočišé cestnú potrebu na vúz pripravovali (BR 1785); -ový1 príd k 4:
L. c-é peniaze, náklady poplatok za prevoz: od 209 bocziek padlo cestowich penezi po 5 d (BOCA 1590); ag cestowé nakladi rozumené magú zďe biťi (BPr 1787); ciestka [cé-] dem k 6: cestka k atheismu (FP 1744)


céstka p. cesta


cestny p. cesta


cestový1 p. cesta


ciestka p. cesta

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Cesta_1 Cesta Cesta_2 Cesta Cesta_3 Cesta Cesta_4 Cesta Cesta_5 Cesta Cesta_6 Cesta Cesta_7 Cesta Cesta_8 Cesta
cesta
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) cesta veriť.“ „Tak potom to bude ľahučká cesta , však?“ „Odkiaľ máš, prosím ťa,
G (bez) cesty jasného neba sa ženie z vedľajšej cesty zo smeru od Kuzmíc dole kopcom
D (k) ceste lemovanie z tmavého čadiča dodávajú ceste extravagantný nádych. Cesta
A (vidím) cestu „Od dnes tam pracuje báger, robí cestu , tak, ako som sľúbil,“ povedal
L (o) ceste skóre a Slovan bol na najlepšej ceste k turnajovému víťazstvu. O všetkom
I (s) cestou pichol injekciu. Uľavilo sa mi, cestou autom domov som okamžite zaspal,“
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) cesty vlhkosti a horúčavy. Hlavné cesty čínskej metropoly pripomínajú
G (bez) ciest modelom odškodnenia. Len oprava ciest a komunikácií v pôsobnosti rezortu
D (k) cestám vyššej triedy a napriek rozbitým cestám dokázal aj bez záťaže výborne
A (vidím) cesty že každá firma by mala hľadať cesty , ako zvyšovať spokojnosť
L (o) cestách niekto spýtal, do ktorej skupiny na cestách patrím, musel by som sa priznať,
I (s) cestami uzdravovaním viedli novými cestami , na ktorých som mohol ďalej slúžiť

cesto
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) cesto
G (bez) cesta
D (k) cestu
A (vidím) cesto
L (o) ceste
I (s) cestom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) cestá
G (bez) ciest
D (k) cestám
A (vidím) cestá
L (o) cestách
I (s) cestami

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum JÁNOŠÍKOVSKÁ CESTA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TVRDOŠOVCE
Urbanonymum JURSKÁ CESTA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEVICE
Urbanonymum KALNICKÁ CESTA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEVICE
Urbanonymum KAMENICKÁ CESTA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ŠTÚROVO
Urbanonymum KOMÁRŇANSKÁ CESTA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NOVÉ ZÁMKY
Urbanonymum KOSTIVIARSKA CESTA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KOSTIVIARSKA (BANSKÁ BYSTRICA)
Urbanonymum KOSTOLIANSKA CESTA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)
Urbanonymum KOZMÁLOVSKÁ CESTA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LIPNÍK

Zvukové nahrávky niektorých slov

a cesta sa im et leur voyage s'
deväťdesiatsedem hodín na ceste quatre-vingt-dix-sept heures en route
mojej cesty na palube mon voyage à bord
na tejto neznámej ceste sur cette route inconnue
podmienka, znamenie a cesta condition, signe et route
tretieho spoločníka na cestu troisième compagnon de route
tri štvrtiny cesty trois quarts du voyage sont
z tých troch ciest de ces trois routes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu