Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sssj sss subst

cena ceny cien ž. 1. i ekon.hodnota tovaru vyjadrená v peniazoch; finančná čiastka, ktorej sa treba vzdať, aby bolo možné získať nejaký statok (výrobok, službu a pod.): nákupná, výkupná, kúpna, sezónna, predbežná c.; maloobchodná, veľkoobchodná c.; obchodná, trhová c.; svetová c.; c. brutto; vysoká, nízka, prijateľná, odporúčaná c.; obstarávacia, vyvolávacia, výkričná c.; spotrebiteľská c.; ceny základných potravín; c. ropy, benzínu; ceny akcií, dlhopisov; štátom regulované ceny; tvorba, výpočet, pohyb cien; ceny stúpajú, klesajú; c. podľa dohody, dohodou; c. sa pohybuje od... do...; znížiť cenu; predať, dať pod cenu; zľaviť z ceny; dohodnúť cenu; ceny idú výrazne hore, dolu; nadsadzovať cenu; kúpiť za polovičnú cenu; za tú cenu to nepredáš!; hovor. mastná c. vysoká; ľudová c. nízka □ urobiť niekomu cenu dať lacnejšie; zapýtať si cenu požadovať veľkú sumu (peňazí) za niečo
2. ▶ vlastná hodnota; meradlo potrebnosti, užitočnosti; syn. význam, dôležitosť: historická, umelecká c.; c. výchovy, vzdelania; c. ľudskej tvorivosti, práce; mať, nemať cenu; stúpnuť, klesnúť na cene; prikladať, pripisovať niekomu, niečomu cenu; nemá cenu mu dohovárať; život preňho stratil cenu
3.odmena, ocenenie za prácu, výkon mimoriadneho významu; syn. vyznamenanie: udeliť, dostať (štátnu) cenu; vyhrať, vypísať cenu; prebrať cenu; odmeniť autora cenou; poctiť niekoho cenou; čestná c.; c. denníka, televízie; c. mesta; c. útechy pre súťažiacich vyradených z boja o popredné miesta □ Nobelova cena od r. 1901 udeľovaná každoročne z nadácie A. B. Nobela za vynikajúce úspechy vo fyzike, v chémii, vo fyziológii, v medicíne, v literatúre, v ekonómii a za mimoriadne zásluhy o zachovanie mieru; Cena Mateja Bela udeľovaná každoročne Sekciou pre vedecký a odborný preklad Literárneho fondu v troch kategóriách
4.odmena za víťazstvo v súťaži: vybojovať, získať prvú, druhú, tretiu cenu; c. získaná v hre; odovzdať ceny najúspešnejším recitátorom; Veľká c. Slovenska (obyč. vo viacerých športových disciplínach)
fraz. mať cenu zlata mať vysokú hodnotu; poznať svoju cenu vedieť sa ohodnotiť; to nemá cenu je to zbytočné; za každú/hocijakú cenu v každom prípade; za nijakú/žiadnu cenu v žiadnom prípade
za cenu predl. s G ▶ vyjadruje podmienku: za cenu kompromisu; za cenu trpkých skúseností; i za cenu najtvrdších opatrení; dosiahnuť úspech len za cenu neustálych zápasov; Ľudia sú ochotní zostať na vidieku aj za cenu nižších príjmov. [Sme 1998]

-nu/606671±625 2.07: substantíva ž. A sg. 288425→288139
+78
−81
cenu/25629 ženu/17116 stranu/15974 hodinu/13711 zmenu/13648 rodinu/12199 väčšinu/11919 ochranu/11591 krajinu/8952 skupinu/8691 sezónu/6628 bránu/6407 vojnu/6053 stenu/4987 obranu/4958 záchranu/4541 odmenu/4358 scénu/4001 príčinu/3724 hladinu/3527 vinu/3507 výmenu/3108 korunu/2726 tretinu/2667 ranu/2506 (810/85011)

-u/11235346±7531 14.94: substantíva ž. A sg. 2686017→2684165
+836
−979
chvíľu/42208 ruku/39244 hlavu/37282 cestu/35061 prácu/33303 pravdu/32480 otázku/30908 úlohu/25950 cenu/25629 situáciu/21352 sobotu/20731 nedeľu/18302 podporu/18150 šancu/17160 ženu/17116 lásku/16938 stranu/15974 knihu/14826 silu/14739 hodnotu/14632 správu/13988 vodu/13730 hodinu/13711 zmenu/13648 tému/12291 rodinu/12199 väčšinu/11919 funkciu/11873 stredu/11803 ochranu/11591 hru/11576 zmluvu/10951 školu/10915 slobodu/9914 polovicu/9361 spoluprácu/9016 krajinu/8952 kvalitu/8813 vieru/8756 výrobu/8695 skupinu/8691 potrebu/8689 službu/8645 matku/8557 ponuku/8519 formu/8247 podobu/8209 tvorbu/8163 vládu/8046 politiku/7783→7804
+0
−3
sumu/7707 prípravu/7678 istotu/7658 adresu/7649 návštevu/7500 kávu/7283 kontrolu/7270 dušu/7247 dohodu/7213 predstavu/7082 hranicu/6958 loptu/6875 dcéru/6851 odvahu/6790 pozíciu/6781 večeru/6769 chybu/6714 sezónu/6628 mieru/6494 atmosféru/6486 dôveru/6463 bránu/6407 myšlienku/6394 informáciu/6359 nohu/6318 kultúru/6245 osobu/6187 akciu/6176 hudbu/6128 manželku/6105 dobu/6060 vojnu/6053 výšku/5822 energiu/5810 existenciu/5650 túžbu/5641 výstavbu/5502 ulicu/5488 literatúru/5413 náladu/5297 dovolenku/5261 postavu/5224 stoličku/5217 stratu/5209 škodu/5068 firmu/5068 farbu/5050 vôľu/4988 stenu/4987 pôdu/4979 obranu/4958 radu/4947 stránku/4942 štruktúru/4925 históriu/4799 izbu/4723 mamu/4706 tradíciu/4646 minútu/4589 záchranu/4541 problematiku/4491 stavbu/4481 krásu/4368 odmenu/4358 výstavu/4355 políciu/4338 podstatu/4324 budovu/4302 sestru/4220 (9521/1485693)

isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilnenásilímzried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytunedobrovoľnenútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženuhovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotkyhovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)

2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilnesilene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosťnútenenedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľneneprirodzenestrojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža

3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivovšemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovysilou-mocouza každú cenustoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osohísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží muslúžiťpomáhaťprospievaťbyť na úžitokísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok?byť cennýmať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutočníbyť platný: vaša pomoc nám nie je platnáexpr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žírifraz.: byť k duhuísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu


rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


stáť2 mať hodnotu vyjadrenú obyč. v peniazoch • mať cenu: fľaša koňaku stojí, má cenu 200 korún; Koľko to stojí? Akú to má cenu?hovor. koštovať: Koľko koštuje meter látky?hovor. prísť: tovar takto príde lacnejšie

cena
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) cena
G (bez) ceny
D (k) cene
A (vidím) cenu
L (o) cene
I (s) cenou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) ceny
G (bez) cien
D (k) cenám
A (vidím) ceny
L (o) cenách
I (s) cenami
ho každú cenu zachrániť le sauver à tout prix
no za akú cenu mais à quel prix
správnu cenu a poznajú juste valeur et connaissent
v jeho očiach cenu valeur à ses yeux
za každú cenu oslobodiť à tout prix délivrer
za každú cenu zabrániť empêcher à tout prix
za každú cenu zachrániť à tout prix sauver
za veľmi výhodnú cenu à des prix très avantageux
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu