centúria -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
centúria -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ hist. 1. ▶ (v starovekom Ríme) vojenská stotina, najmenší oddiel, ktorému velil centúrio; hlasovacia jednotka v stotinovom sneme: jedna c. predstavovala jeden hlas 2. ▶ (v starovekom Ríme) jednotka plošnej miery pri vymeriavaní pôdy pre sto osídlencov
centúria -ie ž. ‹l› hist. (v starovekom Ríme)
1. vojenská jednotka (šesťdesiatina légie), stotina
2. polit. (pôvodne) jednotka (asi so 100 mužmi) podľa majetkového rozdelenia občanov (cenzu 3)
centúria, -ie, -ií, -iám, -iách ž. hist. stotina starorímskeho vojska;
centuriálny príd.
centuria ž lat 1. voj stotina: w centurye neb huffě takowém, w kompanygi zapjsaný (WU 1750) 2. adm menšia hospodárska jednotka, dištrikt feudálneho panstva, do kt. patrilo niekoľko mestečiek a dedín: panstvi k zamku prinaležejicí jest na dve centurie anebo sta rozdeleno (BOJNICE 1614 U2)