cent m lat, centér, centnár [-ár, -ier] lat/nem 1. jednotka hmotnosti, asi 56-60 kg: dal gim byl loga centy 4 (MOŠOVCE 1584); držel geden kazdy centnar po 48 luotom srybra (BOCA 1588); slybili ste my ten czent železa hore odeslati (BOJNICE 1615); geden centnar medi (BOJNICE 1618); wssecko mera na centnari (MS 1758); 100 funtu gest geden cent (LU 1775); (slon) y wýsse dewadesaty centeřů wážj (StN 1785); x. pren kdjbj nekdo sto centnieruw starosty a zarmutku na sobe wzal (CS 18. st) veľmi veľa L. c-om kupovať, s c-om dávať, predávať na centy: jakkolvek se v inšich obkrajičnich našich a cizich mestich s centnarem dává a predává obilje, sol, meso (MURÁŇ 1616); kteri bi kolwek kupowal czentom aneb pollucentom sol aneb zelezo (VARÍN 1671) F. wjc platj pobožnost swata než tysyc centnaruw zlata (PoP 1723-24); sto milionou czentnarou striel do wasseg matyeri (KRUPINA 1726) preklínanie 2. závažie s touto hmotnosťou: centy kamene s wahamy (BYTČA 1606); (doska) tesska byla co centnar (S. ĽUPČA 1613); -ový príd k 1: centenarius: centnárowy (KS 1763); k 2: kamen centowy (LIETAVA 1612); wahy centowe s retiaskamy (s. l. 1659); kamen centowy bez karyky železneg (DUBNICA n. V. 1720)