celkový príd.
1. týkajúci sa celku, patriaci niečomu ako celku; všeobecný: c-á životná úroveň; c-á nálada, situácia; c. ráz;
2. úhrnný, úplný: c. počet, náklad, prehľad, c-á ťažba, c-é vyšetrenie (napr. pacienta); c. dojem; bot. c-á plachtička blana obaľujúca mladé huby;
celkove prísl.
1. vcelku, úhrnom: c. treba zaplatiť ...;
2. zhruba, približne: c. vyhovovať, c. možno povedať;
3. úplne, po všetkých stránkach: c. vyšetriť (napr. pacienta)