celkový príd.
1. týkajúci sa celku; úhrnný, op. čiastočný: c-á plocha, váha, hmotnosť; c-á hodnota, c-á situácia, úroveň; c. pokrok; c-é vyšetrenie pacienta, op. miestne
2. zameraný na celok (nie na jednotlivosti, podrobnosti), op. čiastkový: c. stav, dojem, pohľad; c-é vedomosti všeobecné;
celkove, celkovo prísl.
1. vcelku, úhrnom, dovedna: c. treba zaplatiť ...
2. úplne, zo všetkých stránok: stav chorého sa c. zlepšil
3. zhruba, približne: výpočet c. vyhovuje