Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

celkom

I. prísl.

1. v krajnej vyčerpávajúcej miere, v úplnosti, úplne: plech sa c. pokrivil

2. správ. spolu, dovedna, celkove: c. je to 100 Sk, správ. spolu, dovedna je to 100 Sk

II. čast. zdôrazňuje pripojený výraz; vôbec, vonkoncom: c. malý kúsok; c. nič, c. isto príde; c. sa mi páči

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
celkom prísl. i čast. (úplne)

celkom1 prísl. ▶ vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti; syn. úplne, plne: bielizeň už c. uschla; sneh už c. zmizol; c. zabudol na schôdzku; choroba ho c. zmorila; pomohol mu c. cudzí človek

celkom2 čast. 1. ▶ vyjadruje hodnotenie miery deja, stavu, vlastnosti ako značnej, ale nedosahujúcej úplnosť prejavu; syn. pomerne, dosť, v podstate: po anglicky hovorí c. dobre; pacientovi sa darí c. uspokojivo; c. si to vystihol; Po štyroch náročných pretekoch som spokojná. Celkom dobre som sa rozbehla. [Sme 2003]
2. v spojení s časticami určite, iste, isto ▶ zdôrazňuje istotu, pevné presvedčenie o platnosti výroku, výpovede; syn. bezpochyby: c. isto sa vráti; c. určite nebol vtedy pri rozume; A práve v tej chvíli, keď som sa obrátil dozadu, celkom iste tam stál človek, ktorého som sa zľakol. [A. Mráz]
3. v spojení s vymedzovacími zámenami ▶ zdôrazňuje úplnosť, krajnú mieru; syn. vôbec, vonkoncom: nepovedali, nepočuli c. nič; c. nikto ich nepotrebuje; nemám s tým c. nič
4. hovor. v spojeniach celkom dobre, celkom pokojne, celkom ľahko s modálnymi slovami ▶ vyjadruje hodnotenie uskutočnenia deja (nadobudnutia vlastnosti) ako značne pravdepodobné; s vysokou mierou pravdepodobnosti, bez väčších problémov: toto je c. dobre možné; také niečo sa c. pokojne mohlo stať; to by z nich c. ľahko vyvstalo
fraz. byť celkom k svetu a) dobre vyzerať b) byť schopný, šikovný, súci

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplneplne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácunaplnosplnakniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzkyhovor.: dočistanačistonadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivéhovor.: naskrznaskrzeexpr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokolkompletnehovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotovéhovor. zgruntu: zgruntu prerobený domzried. nacelkom (Bodenek)zastar.: celecelkycelkovitefraz.: na celej čiareso všetkým činomnespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobredokonalehovor.: absolútnetotálneexpr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravýdiametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujúhovor. navlasnachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnakonaširokodoširokadokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dveresubšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl

2. p. vôbec 1


dohola 1. bez ponechania akejkoľvek pokrývky, akéhokoľvek porastu • naholo: ostrihaný dohola, naholocelkomúplne: dohola, celkom vykosená lúka pôsobila otupne; kmeň úplne, dohola ošúpali

2. do úplnej nahoty • donaha: vyzliekli sa dohola, donaha a skočili do vodyúplnecelkom: pred odvodovú komisiu predstúpil úplne, celkom vyzlečený


dokorán do najvyššej možnej miery (pri otváraní a pod.) • naširokodoširokaširoko: dokorán, naširoko otvorila oblok; doširoka, široko roztvorila náručcelkomúplne: dokorán, celkom otvoriť oči; úplne roztvoril dvere

p. aj celkom 1, úplne


isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


naplno v plnej miere • úplneplneplno: naplno, úplne otvoril vodovodné kohútiky; plne sa sústredila na prácu; život chce prežiť plnosplna: oheň sa splna rozhorelcelkom: kvety sa celkom rozviliintenzívne: v spore sa naplno, intenzívne prejavili emóciefraz. kniž. plným dúškom: žije si plným dúškomfraz. na plné obrátkyna plný plyn

p. aj celkom


tesne 1. veľmi blízko (miestne i časovo) • bezprostrednecelkompriamopriam: chata stojí tesne, bezprostredne pri jazere; prešli celkom, priamo pri plotehneďihneď: hneď, ihneď za nami prišli aj ostatníúzko: jednotlivé kapitoly na seba tesne, úzko nadväzujúexpr.: tesnučkotesnunkotesnulinko: stáli tesnučko, tesnulinko pri sebe

2. tak, aby niečo veľmi priliehalo k niečomu • natesno, pís. i na tesnozastaráv. tesno: tesne, natesno upchať škáryexpr.: tesnučkotesnunkotesnulinkonatesnučkonatesnunkonatesnulinko, pís. i na tesnučko atď.: tesnučko, (na)tesnunko poukladať knihy do poličky

3. porov. tesný 1, 2


úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičovplneplnosplnanaplnokniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventilytotálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpanýkompletnedokonalehovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiťhovor. absolútneexpr.: kapitálnestopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istýhovor.: načistodočista: ten sa načisto, dočista zbláznilnaskrznaskrzevonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrýhovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiťexpr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutíhovor.: navlasnachlp: sú navlas, nachlp rovnakídokorándoširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril oknázastar. celefraz.: na celej čiareso všetkým činomdo posledného písmena/písmenkasubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

porov. aj úplný 1, 2


vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojnýnijakohovor. nijakexpr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýkanačisto: načisto nemá rozumani trochuani najmenejani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravduskutočneozajnaozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že prídeeštecelkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam?fraz.: ani za svetani za živý svetani za mačný mak/máčikhrub.: zabohaani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videlnár. živosubšt. zhola

2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

celkom prísl. úplne, vonkoncom: c. taký, c. dobrý; c. malý kúsok; c. nezáväzne, c. iste, c. nič; hovor. expr. celučičkom c. (pri zdôraznení)

Morfologický analyzátor

celok podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) celok; (bez) celku; (k) celku; (vidím) celok; (o) celku; (s) celkom;

(dva) celky; (bez) celkov; (k) celkom; (vidím) celky; (o) celkoch; (s) celkami;

celkom celkom
celok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) celok
G (bez) celku
D (k) celku
A (vidím) celok
L (o) celku
I (s) celkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) celky
G (bez) celkov
D (k) celkom
A (vidím) celky
L (o) celkoch
I (s) celkami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor