Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

celý celá celé príd. 1.úplný vo všetkých častiach, zahŕňajúci všetko v úplnosti; op. čiastočný: c. svet; celé obyvateľstvo, ľudstvo; celá spoločnosť; c. národ všetci jeho príslušníci; celé územie štátu; po celej dĺžke hraníc; v celej (svojej) šírke; napriamiť sa, vystrieť sa v celej výške; triasť sa na celom tele; usmievať sa celou tvárou; živiť celú rodinu; vymaľovať celú triedu, školu; dostať z niekoho celú pravdu; prísť o c. majetok; vykúpiť c. obchod; zapratať c. dvor (drevom); pracovať na c. úväzok plný; využívať celú kapacitu rekreačného zariadenia; mať celé zaopatrenie kompletné, plné; obetovať sa c. bezvýhradne, úplne; hodiny odbili celú (hodinu); hud. celá nota základná notová hodnota trvajúca štyri doby; c. tón vzdialený od základného tónu o dva poltónové intervaly; mat. celé číslo kladné, záporné, nula; dopr. c. cestovný lístok pre dospelého, op. zľavnený
2. ▶ vyskytujúci sa v celku, neporušený; syn. celistvý, kompletný: c. chlieb, rožok nenačatý; celé šaty ušité v jednom kuse; celé topánky plné, zatvorené; kúpiť celú obedovú súpravu úplnú, kompletnú; okno zostalo celé nerozbilo sa; po nálete nezostal ani jeden dom c. všetky boli rozbité, zbúrané; kuch. celá vanilka; celé korenie nerozdrvené, nepomleté
3. ▶ taký, akýbyť; syn. ozajstný, pravý, skutočný: práca pre celého chlapa; už je z nej celá slečna; to je c. človek všestranne pripravený
4. iba v spojení s podstatným menom ▶ zdôrazňuje istý (dlhší) časový úsek: celé hodiny; celé dni, týždne, mesiace; pracovať na knihe celé roky; byť c. čas s niekým ustavične, nepretržite; to je záväzok na c. život; rozmýšľať celou cestou počas jej trvania; presedeli spolu celé večery; pri chorom dieťati prebdela celé noci; rekreovali sa c. víkend; vyvíjať sa celé stáročia, tisícročia
5. ▶ vyjadruje veľkú mieru vlastnosti, javu, procesu a pod., zveličuje význam nasledujúceho výrazu: prišla celá šťastná, uveličená; po telocviku boli celí spotení, zadychčaní; z vývinu udalostí boli celí ohúrení, prekvapení; po nehode zostal c. od blata, od krvi zašpinený; matka bola celá nesvoja trápila sa, mala obavy; je c. nanič zle sa cíti; celou silou, z celej sily čo najintenzívnejšie; husi tiahli v celých kŕdľoch vo veľkých; na sklade mali celé tony obalov veľké množstvo; v texte bolo celé more chýb veľmi veľa; prišla ich celá rota veľmi veľa; mať celú hŕbu známych, obdivovateľov veľký počet; mať celú kopu voľného času veľmi veľa; o prípade sa popísali celé romány veľmi veľa; povedať, opýtať sa na celú miestnosť riadne nahlas; iron. toto je celá vaša pomoc? je to málo; to sú celé tvoje úspory?; dve-tri vety, to bol c. jeho prejav málo povedal; to je celé? všetko?
fraz. celá večnosť veľmi dlhý čas; celým srdcom al. z celého srdca al. celou dušou al. z celej duše úprimne, vrúcne, vo veľkej miere; byť do niečoho celý divý prejavovať veľké nadšenie; byť celý bez seba al. byť celý preč stratiť nad sebou kontrolu; byť celý na otca/matku al. byť celý otec/celá matka veľmi sa ponášať; byť celý pri veci plne účastný; [ostať, vyviaznuť, vyjsť] s celou kožou bez pohromy, bez úrazu; ostať/byť celý paf [z niekoho, z niečoho] ohromený, udivený; povedať/smiať sa na celé ústa tak, aby to všetci počuli; [smiať sa, vykrikovať, zívať] na celé kolo veľmi intenzívne; spustiť celé tirády rozrečniť sa; to je celý on to je pre neho typické; ukázať sa/zjaviť sa v celej [svojej] sláve usilovať sa čo najlepšie zapôsobiť; vrátiť sa celý zdravý, v poriadku; [vyhrať, prehrať, zlyhať, sklamať sa] na celej čiare úplne; [zrevať, rozkričať sa] z celého hrdla al. na celé hrdlo veľmi hlasnoparem. aby bol i vlk sýty, i baran celý al. aby sa i vlk nasýtil, i baran zostal celý al. expr. aby sa i cap nažral, i kapusta ostala celá aby sa vyhovelo (niekedy len formálne) obidvom stranám, aby sa diplomaticky niečo vyriešilo; podaj niekomu prst, uchmatne [ti] celú ruku zneužije preukázanú pomoc

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu