Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

celý

I. príd.

1. úplný vo všetkých častiach, všetok, op. čiastočný: c. svet, c-é ľudstvo, c-á Európa; c. národ všetci jeho príslušníci; c-é mesto, c. život; mat. c-é číslo, op. desatinné, zlomok; hud.: c. tón interval veľkej sekundy; c-á nota

2. (o jednotlivine) kt. je v celku, celistvý, neporušený: pohár ostal c.; c. chlieb nenačatý; c-é šaty v 1 kuse; expr. vrátil sa c. nič sa mu nestalo

3. expr. vyj. veľkú mieru vlastností, javov, procesov ap.: je c. bledý, šťastný, c. premočený, c. sa trasie; c-á hŕba, kopa veľa; to je c. román napínavý príbeh ako v románe; je z neho už c. muž už je (telesne) vyspelý; celých desať rokov plných; trvá to c-ú večnosť veľmi dlho; c. čas sa nevidíme

z c-ého srdca vrúcne, úprimne; robí z c-ej sily koľko vládze; (kričať) z c-ého hrdla, na c-é hrdlo veľmi hlasno; (prehrať) na celej čiare úplne; smiať sa na c-é kolo veľmi hlasno; aby bol aj → vlk sýty, aj baran c.; to je c. otec, c-á mater je mu, jej veľmi podobný; byť c. bez seba, preč veľmi rozrušený; to je c. on je to preňho charakteristické; to je to c-é v tom je hlav. príčina;

celosť -i ž.

II. celá ž. celé číslo: jedna c. dve desatiny 1,2; nula c-ých päť desatín 0,5

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
celý; celosť ‑i ž.

celý celá celé príd. 1.úplný vo všetkých častiach, zahŕňajúci všetko v úplnosti; op. čiastočný: c. svet; celé obyvateľstvo, ľudstvo; celá spoločnosť; c. národ všetci jeho príslušníci; celé územie štátu; po celej dĺžke hraníc; v celej (svojej) šírke; napriamiť sa, vystrieť sa v celej výške; triasť sa na celom tele; usmievať sa celou tvárou; živiť celú rodinu; vymaľovať celú triedu, školu; dostať z niekoho celú pravdu; prísť o c. majetok; vykúpiť c. obchod; zapratať c. dvor (drevom); pracovať na c. úväzok plný; využívať celú kapacitu rekreačného zariadenia; mať celé zaopatrenie kompletné, plné; obetovať sa c. bezvýhradne, úplne; hodiny odbili celú (hodinu); hud. celá nota základná notová hodnota trvajúca štyri doby; c. tón vzdialený od základného tónu o dva poltónové intervaly; mat. celé číslo kladné, záporné, nula; dopr. c. cestovný lístok pre dospelého, op. zľavnený
2. ▶ vyskytujúci sa v celku, neporušený; syn. celistvý, kompletný: c. chlieb, rožok nenačatý; celé šaty ušité v jednom kuse; celé topánky plné, zatvorené; kúpiť celú obedovú súpravu úplnú, kompletnú; okno zostalo celé nerozbilo sa; po nálete nezostal ani jeden dom c. všetky boli rozbité, zbúrané; kuch. celá vanilka; celé korenie nerozdrvené, nepomleté
3. ▶ taký, akýbyť; syn. ozajstný, pravý, skutočný: práca pre celého chlapa; už je z nej celá slečna; to je c. človek všestranne pripravený
4. iba v spojení s podstatným menom ▶ zdôrazňuje istý (dlhší) časový úsek: celé hodiny; celé dni, týždne, mesiace; pracovať na knihe celé roky; byť c. čas s niekým ustavične, nepretržite; to je záväzok na c. život; rozmýšľať celou cestou počas jej trvania; presedeli spolu celé večery; pri chorom dieťati prebdela celé noci; rekreovali sa c. víkend; vyvíjať sa celé stáročia, tisícročia
5. ▶ vyjadruje veľkú mieru vlastnosti, javu, procesu a pod., zveličuje význam nasledujúceho výrazu: prišla celá šťastná, uveličená; po telocviku boli celí spotení, zadychčaní; z vývinu udalostí boli celí ohúrení, prekvapení; po nehode zostal c. od blata, od krvi zašpinený; matka bola celá nesvoja trápila sa, mala obavy; je c. nanič zle sa cíti; celou silou, z celej sily čo najintenzívnejšie; husi tiahli v celých kŕdľoch vo veľkých; na sklade mali celé tony obalov veľké množstvo; v texte bolo celé more chýb veľmi veľa; prišla ich celá rota veľmi veľa; mať celú hŕbu známych, obdivovateľov veľký počet; mať celú kopu voľného času veľmi veľa; o prípade sa popísali celé romány veľmi veľa; povedať, opýtať sa na celú miestnosť riadne nahlas; iron. toto je celá vaša pomoc? je to málo; to sú celé tvoje úspory?; dve-tri vety, to bol c. jeho prejav málo povedal; to je celé? všetko?
fraz. celá večnosť veľmi dlhý čas; celým srdcom al. z celého srdca al. celou dušou al. z celej duše úprimne, vrúcne, vo veľkej miere; byť do niečoho celý divý prejavovať veľké nadšenie; byť celý bez seba al. byť celý preč stratiť nad sebou kontrolu; byť celý na otca/matku al. byť celý otec/celá matka veľmi sa ponášať; byť celý pri veci plne účastný; [ostať, vyviaznuť, vyjsť] s celou kožou bez pohromy, bez úrazu; ostať/byť celý paf [z niekoho, z niečoho] ohromený, udivený; povedať/smiať sa na celé ústa tak, aby to všetci počuli; [smiať sa, vykrikovať, zívať] na celé kolo veľmi intenzívne; spustiť celé tirády rozrečniť sa; to je celý on to je pre neho typické; ukázať sa/zjaviť sa v celej [svojej] sláve usilovať sa čo najlepšie zapôsobiť; vrátiť sa celý zdravý, v poriadku; [vyhrať, prehrať, zlyhať, sklamať sa] na celej čiare úplne; [zrevať, rozkričať sa] z celého hrdla al. na celé hrdlo veľmi hlasnoparem. aby bol i vlk sýty, i baran celý al. aby sa i vlk nasýtil, i baran zostal celý al. expr. aby sa i cap nažral, i kapusta ostala celá aby sa vyhovelo (niekedy len formálne) obidvom stranám, aby sa diplomaticky niečo vyriešilo; podaj niekomu prst, uchmatne [ti] celú ruku zneužije preukázanú pomoc

celý 1. zahŕňajúci všetko v úplnosti, vzťahujúci sa na všetko; vyskytujúci sa v celku, v úplnosti • zastaráv. všetok (iba v jedn. čísle): celý, všetok svet; celý, všetok národkompletnýneskl. komplet (ktorému nič nechýba): súprava je celá, kompletná, kompletúplný (op. neúplný, čiastočný): nebol schopný vypovedať úplnú pravduplný (op. čiastočný) • neskrátený (op. skrátený): v celej, plnej miere; plné, neskrátené zneniehovor. rovný: nebol doma rovných päť rokovsúbornýsúhrnný: vydať súborné, súhrnné autorovo dieloexpr.: celučkýcelučičkýcelunkýcelulinký

2. p. skutočný 2, dokonalý 1


dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybnýperfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosťdôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrolavzornýukážkovývýstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplárdobrýideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvovynikajúciznamenitýmajstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvobravúrnybrilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýzaprvotriednysuverénny: prvotriedny, suverénny odborníkpravýnaozajstnýskutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmenhovor.: celýhotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový mužušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvaryexpr. stopercentnýsubšt. bezvadný • slang. klasa

2. p. absolútny, úplný 2


neporušený ktorý nie je (nepriaznivo) zmenený oproti pôvodnému stavu • nedotknutý: neporušený, nedotknutý zámokzachovaný: zachovaný nábytok (op. zničený, poškodený); udržať si neporušené, zachované zdraviepôvodný (rovnaký ako na začiatku): pôvodná, neporušená stavba; rukopis v pôvodnom stavenepohnutý (s ktorým sa nič nerobilo): nepohnutý vklad na vkladnej knižkekniž. panenský (obyč. o nezmenenej prírode): panenský kraj môjho detstvacelýcelistvý (ktorý si napriek nepriaznivému pôsobeniu zachoval pôvodnú celistvosť): pohár zostal po páde celý


plný 1. obsahujúci práve také množstvo, aké sa niekam zmestí, aké zodpovedá objemu (op. prázdny) • naplnený (po okraj): plná, naplnená čaša; plné, naplnené vreceexpr.: napchatýnadžgatýnadžganýpreplnenýexpr. prepchatý (príliš plný) • nár.: okopitýokopistý: preplnená, prepchatá skriňa, električkaexpr.: plnučkýplnučičkýplnunký

2. ktorý má všetky náležité zložky, nezmenšený • celýúplnýkompletný: vyplatiť plnú, celú mzdu; podpísať sa plným, celým, úplným menom; nastúpiť v plnej, úplnej, kompletnej zostavehovor. rovný: rovných desať percent; venovať sa niečomu rovných päť rokov

3. p. tučný 1 4. p. zvučný 1


skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novináchefektívny (op. fiktívny): efektívne hodnotykonkrétny (op. abstraktný) • hmatateľnýpoznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svetfaktickýskutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stavjavový: javový svet, javová podstataozajstnýnaozajstnýnaozajskýživý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človekpravdivýopravdivýpravýnefalšovanýúprimnýnepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličanaživotný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdinaneskreslenýholýnahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celýdokonalýpravýrýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťaniačistýneskalenýozajstnýnaozajstnýnaozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dámanepochybný: nepochybná pravdavážny: mať o niečo skutočný, vážny záujemopravdivý: opravdivé hrdinstvohovor.: hotovýúplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný géniusnaslovovzatý: naslovovzatý odborníkneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence


úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celýkompletnýneskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádkyplný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzduneskrátený (op. skrátený): neskrátené zneniecelkovýkomplexnýcelistvýkniž. celostnýucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veciskompletizovanýsúborný: skompletizované, súborné dielo autoragenerálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavbytaxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútnydokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastietotálny: všade vládla totálna tmaexpr. stopercentnýslang. stopro: mať stopercentnú istotupren. matematický: matematická presnosťsuverénnyjednoznačný: suverénny, jednoznačný víťazneobmedzenýneohraničenýbezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôverubezpodmienečnýbezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosťexpr. otrocký: otrocká poslušnosťmaximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojovzried. zvrchovaný: zvrchované blahohlbokýpren. hrobovýmŕtvolný: hlboké, hrobové tichoexpr. svätý: to je svätá pravdanepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samýhovor.: vyloženývyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

3. p. skutočný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

celý príd.

1. všetok, úplný: c. (boží) deň, rok, c-é ľudstvo, c. národ

robiť niečo s c-ou dušou oduševnene, nadšene; z celej duše, z c-ého srdca vrúcne, úprimne; z c-ej sily čo najintenzívnejšie, čo najsilnejšie; kričať na c-é hrdlo silne, hlasno; vyhrať, prehrať na c-ej čiare úplne; hovor. smiať sa, zívať na c-é kolo veľmi; c-é mesto všetko obyvateľstvo mesta; c. svet všetci ľudia; c. rad mnoho;

2. celistvý, neporušený, ako celok: c. chlieb nenačatý; c-é šaty (ženské) v jednom kuse; mat. c-é číslo nie zlomok; tri celé, sedem desatín 3,7; hud. c. tón

ujsť s c-ou hlavou, vyviaznuť, dostať sa z niečoho s c-ou kožou bez úrazu, bez pohromy; aby bol aj baran celý aj vlk sýty aby boli obe stránky spokojné;

3. ozajstný, dokonalý, pravý: to je c. muž; c-á slečna

c. otec otcovi úplne podobný; to je c. on je to pre neho charakteristické;

4. zdôrazňuje, zveličuje význam slova: trvať, čakať c-ú večnosť, c-é hodiny, roky veľmi dlho; c-á potopa veľa vody; byť c. červený mať červenú tvár od zlosti, hanby ap.; je c. dolámaný veľmi ustatý; c. premokol úplne, do nitky

to bola celá jeho odpoveď nič inšie nepovedal; to je celá jeho robota nič inšie nerobí, neurobil; a to je celé nič inšie, len to; byť celý bez seba, c. preč prejavovať veľké vzrušenie, pohnutie ap.; expr. celučký celý, celučičký celý, celulinký celý (pri zdôrazňovaní) i celý, celučký (s čiarkou)


veškerý príd. (čes.) kniž. zastar. všetok, celý: v. život (Škult.); vec študentstva veškerého (Hurb.); neresť veškerá (Hviezd.)

Morfologický analyzátor

celý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) celý; (bez) celého; (k) celému; (vidím) celého; (o) celom; (s) celým;

(traja) celí; (bez) celých; (k) celým; (vidím) celých; (o) celých; (s) celými;


mužský rod, neživotné

(jeden) celý; (bez) celého; (k) celému; (vidím) celý; (o) celom; (s) celým;

(štyri) celé; (bez) celých; (k) celým; (vidím) celé; (o) celých; (s) celými;


ženský rod

(jedna) celá; (bez) celej; (k) celej; (vidím) celú; (o) celej; (s) celou;

(štyri) celé; (bez) celých; (k) celým; (vidím) celé; (o) celých; (s) celými;


stredný rod

(jedno) celé; (bez) celého; (k) celému; (vidím) celé; (o) celom; (s) celým;

(dve) celé; (bez) celých; (k) celým; (vidím) celé; (o) celých; (s) celými;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor