Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

celý

I. príd.

1. úplný vo všetkých častiach, všetok, op. čiastočný: c. svet, c-é ľudstvo, c-á Európa; c. národ všetci jeho príslušníci; c-é mesto, c. život; mat. c-é číslo, op. desatinné, zlomok; hud.: c. tón interval veľkej sekundy; c-á nota

2. (o jednotlivine) kt. je v celku, celistvý, neporušený: pohár ostal c.; c. chlieb nenačatý; c-é šaty v 1 kuse; expr. vrátil sa c. nič sa mu nestalo

3. expr. vyj. veľkú mieru vlastností, javov, procesov ap.: je c. bledý, šťastný, c. premočený, c. sa trasie; c-á hŕba, kopa veľa; to je c. román napínavý príbeh ako v románe; je z neho už c. muž už je (telesne) vyspelý; celých desať rokov plných; trvá to c-ú večnosť veľmi dlho; c. čas sa nevidíme

z c-ého srdca vrúcne, úprimne; robí z c-ej sily koľko vládze; (kričať) z c-ého hrdla, na c-é hrdlo veľmi hlasno; (prehrať) na celej čiare úplne; smiať sa na c-é kolo veľmi hlasno; aby bol aj → vlk sýty, aj baran c.; to je c. otec, c-á mater je mu, jej veľmi podobný; byť c. bez seba, preč veľmi rozrušený; to je c. on je to preňho charakteristické; to je to c-é v tom je hlav. príčina;

celosť -i ž.

II. celá ž. celé číslo: jedna c. dve desatiny 1,2; nula c-ých päť desatín 0,5

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
celý; celosť ‑i ž.

celý celá celé príd. 1.úplný vo všetkých častiach, zahŕňajúci všetko v úplnosti; op. čiastočný: c. svet; celé obyvateľstvo, ľudstvo; celá spoločnosť; c. národ všetci jeho príslušníci; celé územie štátu; po celej dĺžke hraníc; v celej (svojej) šírke; napriamiť sa, vystrieť sa v celej výške; triasť sa na celom tele; usmievať sa celou tvárou; živiť celú rodinu; vymaľovať celú triedu, školu; dostať z niekoho celú pravdu; prísť o c. majetok; vykúpiť c. obchod; zapratať c. dvor (drevom); pracovať na c. úväzok plný; využívať celú kapacitu rekreačného zariadenia; mať celé zaopatrenie kompletné, plné; obetovať sa c. bezvýhradne, úplne; hodiny odbili celú (hodinu); hud. celá nota základná notová hodnota trvajúca štyri doby; c. tón vzdialený od základného tónu o dva poltónové intervaly; mat. celé číslo kladné, záporné, nula; dopr. c. cestovný lístok pre dospelého, op. zľavnený
2. ▶ vyskytujúci sa v celku, neporušený; syn. celistvý, kompletný: c. chlieb, rožok nenačatý; celé šaty ušité v jednom kuse; celé topánky plné, zatvorené; kúpiť celú obedovú súpravu úplnú, kompletnú; okno zostalo celé nerozbilo sa; po nálete nezostal ani jeden dom c. všetky boli rozbité, zbúrané; kuch. celá vanilka; celé korenie nerozdrvené, nepomleté
3. ▶ taký, akýbyť; syn. ozajstný, pravý, skutočný: práca pre celého chlapa; už je z nej celá slečna; to je c. človek všestranne pripravený
4. iba v spojení s podstatným menom ▶ zdôrazňuje istý (dlhší) časový úsek: celé hodiny; celé dni, týždne, mesiace; pracovať na knihe celé roky; byť c. čas s niekým ustavične, nepretržite; to je záväzok na c. život; rozmýšľať celou cestou počas jej trvania; presedeli spolu celé večery; pri chorom dieťati prebdela celé noci; rekreovali sa c. víkend; vyvíjať sa celé stáročia, tisícročia
5. ▶ vyjadruje veľkú mieru vlastnosti, javu, procesu a pod., zveličuje význam nasledujúceho výrazu: prišla celá šťastná, uveličená; po telocviku boli celí spotení, zadychčaní; z vývinu udalostí boli celí ohúrení, prekvapení; po nehode zostal c. od blata, od krvi zašpinený; matka bola celá nesvoja trápila sa, mala obavy; je c. nanič zle sa cíti; celou silou, z celej sily čo najintenzívnejšie; husi tiahli v celých kŕdľoch vo veľkých; na sklade mali celé tony obalov veľké množstvo; v texte bolo celé more chýb veľmi veľa; prišla ich celá rota veľmi veľa; mať celú hŕbu známych, obdivovateľov veľký počet; mať celú kopu voľného času veľmi veľa; o prípade sa popísali celé romány veľmi veľa; povedať, opýtať sa na celú miestnosť riadne nahlas; iron. toto je celá vaša pomoc? je to málo; to sú celé tvoje úspory?; dve-tri vety, to bol c. jeho prejav málo povedal; to je celé? všetko?
fraz. celá večnosť veľmi dlhý čas; celým srdcom al. z celého srdca al. celou dušou al. z celej duše úprimne, vrúcne, vo veľkej miere; byť do niečoho celý divý prejavovať veľké nadšenie; byť celý bez seba al. byť celý preč stratiť nad sebou kontrolu; byť celý na otca/matku al. byť celý otec/celá matka veľmi sa ponášať; byť celý pri veci plne účastný; [ostať, vyviaznuť, vyjsť] s celou kožou bez pohromy, bez úrazu; ostať/byť celý paf [z niekoho, z niečoho] ohromený, udivený; povedať/smiať sa na celé ústa tak, aby to všetci počuli; [smiať sa, vykrikovať, zívať] na celé kolo veľmi intenzívne; spustiť celé tirády rozrečniť sa; to je celý on to je pre neho typické; ukázať sa/zjaviť sa v celej [svojej] sláve usilovať sa čo najlepšie zapôsobiť; vrátiť sa celý zdravý, v poriadku; [vyhrať, prehrať, zlyhať, sklamať sa] na celej čiare úplne; [zrevať, rozkričať sa] z celého hrdla al. na celé hrdlo veľmi hlasnoparem. aby bol i vlk sýty, i baran celý al. aby sa i vlk nasýtil, i baran zostal celý al. expr. aby sa i cap nažral, i kapusta ostala celá aby sa vyhovelo (niekedy len formálne) obidvom stranám, aby sa diplomaticky niečo vyriešilo; podaj niekomu prst, uchmatne [ti] celú ruku zneužije preukázanú pomoc

-lý/177466±45 2.56: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 51862→51754
+21
−7
býva/12733 ma/8843 ce/5790 mi/5542 z/2656 skve/1674 nezávis/1648 dospe/1415 vese/1300 osame/1074 dokona/1023 závis/1012 zúfa/629 (106/6416)

-lý/177466±45 1.80: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 123936→123930
+5
−12
ce/63177 minu/16966 ma/12042 z/4671 skve/2422 trva/2320 tep/2014 dokona/1999 uplynu/1808 nezávis/908 nece/842 býva/813 vese/810 (106/13138)

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

/3407478±3935 1.69: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 1526547→1526142
+2261
−2193
celý/63177 nový/37847 veľký/35521±829 dobrý/19501 slovenský/18108±460 minulý/16966 vlastný/12251 malý/12042 dlhý/9792±89 istý/8777 plný/8692 rovnaký/8200 starý/7685 dôležitý/7549 silný/7507 podobný/7378 obrovský/6800 vysoký/6711 voľný/6431 celkový/6348 hlavný/6219 (11377/1212640)

celý 1. zahŕňajúci všetko v úplnosti, vzťahujúci sa na všetko; vyskytujúci sa v celku, v úplnosti • zastaráv. všetok (iba v jedn. čísle): celý, všetok svet; celý, všetok národkompletnýneskl. komplet (ktorému nič nechýba): súprava je celá, kompletná, kompletúplný (op. neúplný, čiastočný): nebol schopný vypovedať úplnú pravduplný (op. čiastočný) • neskrátený (op. skrátený): v celej, plnej miere; plné, neskrátené zneniehovor. rovný: nebol doma rovných päť rokovsúbornýsúhrnný: vydať súborné, súhrnné autorovo dieloexpr.: celučkýcelučičkýcelunkýcelulinký

2. p. skutočný 2, dokonalý 1


dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybnýperfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosťdôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrolavzornýukážkovývýstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplárdobrýideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvovynikajúciznamenitýmajstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvobravúrnybrilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýzaprvotriednysuverénny: prvotriedny, suverénny odborníkpravýnaozajstnýskutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmenhovor.: celýhotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový mužušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvaryexpr. stopercentnýsubšt. bezvadný • slang. klasa

2. p. absolútny, úplný 2


neporušený ktorý nie je (nepriaznivo) zmenený oproti pôvodnému stavu • nedotknutý: neporušený, nedotknutý zámokzachovaný: zachovaný nábytok (op. zničený, poškodený); udržať si neporušené, zachované zdraviepôvodný (rovnaký ako na začiatku): pôvodná, neporušená stavba; rukopis v pôvodnom stavenepohnutý (s ktorým sa nič nerobilo): nepohnutý vklad na vkladnej knižkekniž. panenský (obyč. o nezmenenej prírode): panenský kraj môjho detstvacelýcelistvý (ktorý si napriek nepriaznivému pôsobeniu zachoval pôvodnú celistvosť): pohár zostal po páde celý


plný 1. obsahujúci práve také množstvo, aké sa niekam zmestí, aké zodpovedá objemu (op. prázdny) • naplnený (po okraj): plná, naplnená čaša; plné, naplnené vreceexpr.: napchatýnadžgatýnadžganýpreplnenýexpr. prepchatý (príliš plný) • nár.: okopitýokopistý: preplnená, prepchatá skriňa, električkaexpr.: plnučkýplnučičkýplnunký

2. ktorý má všetky náležité zložky, nezmenšený • celýúplnýkompletný: vyplatiť plnú, celú mzdu; podpísať sa plným, celým, úplným menom; nastúpiť v plnej, úplnej, kompletnej zostavehovor. rovný: rovných desať percent; venovať sa niečomu rovných päť rokov

3. p. tučný 1 4. p. zvučný 1


skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novináchefektívny (op. fiktívny): efektívne hodnotykonkrétny (op. abstraktný) • hmatateľnýpoznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svetfaktickýskutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stavjavový: javový svet, javová podstataozajstnýnaozajstnýnaozajskýživý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človekpravdivýopravdivýpravýnefalšovanýúprimnýnepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličanaživotný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdinaneskreslenýholýnahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celýdokonalýpravýrýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťaniačistýneskalenýozajstnýnaozajstnýnaozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dámanepochybný: nepochybná pravdavážny: mať o niečo skutočný, vážny záujemopravdivý: opravdivé hrdinstvohovor.: hotovýúplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný géniusnaslovovzatý: naslovovzatý odborníkneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence


úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celýkompletnýneskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádkyplný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzduneskrátený (op. skrátený): neskrátené zneniecelkovýkomplexnýcelistvýkniž. celostnýucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veciskompletizovanýsúborný: skompletizované, súborné dielo autoragenerálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavbytaxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútnydokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastietotálny: všade vládla totálna tmaexpr. stopercentnýslang. stopro: mať stopercentnú istotupren. matematický: matematická presnosťsuverénnyjednoznačný: suverénny, jednoznačný víťazneobmedzenýneohraničenýbezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôverubezpodmienečnýbezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosťexpr. otrocký: otrocká poslušnosťmaximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojovzried. zvrchovaný: zvrchované blahohlbokýpren. hrobovýmŕtvolný: hlboké, hrobové tichoexpr. svätý: to je svätá pravdanepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samýhovor.: vyloženývyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

3. p. skutočný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

celý príd.

1. všetok, úplný: c. (boží) deň, rok, c-é ľudstvo, c. národ

robiť niečo s c-ou dušou oduševnene, nadšene; z celej duše, z c-ého srdca vrúcne, úprimne; z c-ej sily čo najintenzívnejšie, čo najsilnejšie; kričať na c-é hrdlo silne, hlasno; vyhrať, prehrať na c-ej čiare úplne; hovor. smiať sa, zívať na c-é kolo veľmi; c-é mesto všetko obyvateľstvo mesta; c. svet všetci ľudia; c. rad mnoho;

2. celistvý, neporušený, ako celok: c. chlieb nenačatý; c-é šaty (ženské) v jednom kuse; mat. c-é číslo nie zlomok; tri celé, sedem desatín 3,7; hud. c. tón

ujsť s c-ou hlavou, vyviaznuť, dostať sa z niečoho s c-ou kožou bez úrazu, bez pohromy; aby bol aj baran celý aj vlk sýty aby boli obe stránky spokojné;

3. ozajstný, dokonalý, pravý: to je c. muž; c-á slečna

c. otec otcovi úplne podobný; to je c. on je to pre neho charakteristické;

4. zdôrazňuje, zveličuje význam slova: trvať, čakať c-ú večnosť, c-é hodiny, roky veľmi dlho; c-á potopa veľa vody; byť c. červený mať červenú tvár od zlosti, hanby ap.; je c. dolámaný veľmi ustatý; c. premokol úplne, do nitky

to bola celá jeho odpoveď nič inšie nepovedal; to je celá jeho robota nič inšie nerobí, neurobil; a to je celé nič inšie, len to; byť celý bez seba, c. preč prejavovať veľké vzrušenie, pohnutie ap.; expr. celučký celý, celučičký celý, celulinký celý (pri zdôrazňovaní) i celý, celučký (s čiarkou)


veškerý príd. (čes.) kniž. zastar. všetok, celý: v. život (Škult.); vec študentstva veškerého (Hurb.); neresť veškerá (Hviezd.)

celý príd.
1. csl všetok, úplný: Celí ďen padalo (Kociha RS); Fčera ces celí večer tĺkľi, čo doňiesľi (Detva ZVO); Židé sa moseli kukat, jag im berú a ňičá ceu̯í majetek (Záh. Ves MAL); Žebi zme še po cali rok spolu trimaľi (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. kričál na celú hubu (Bošáca TRČ) - veľmi hlasno; ňedaď aňi za celí svet (Rim. Píla RS) - za nič; je celí preč (Hor. Lehota DK) - bez seba; celí premokél (Bošáca TRČ) - dočista
2. celistvý, neporušený ako celok: Pastírovi dámo cali chleba (Rochovce ROŽ); Celí bok sa ňenahávav, podbrušina sa vitopila (V. Maňa VRB); Dali mu celí meh zemákov (Bošáca TRČ); Vajcá sa namočá do téj ščávi celé (Chocholná TRČ)
L. cale nohauki (Hatalov MCH) - dlhé; celé topánki (Návojovce TOP) - vysoké, siahajúce nad členky; cali mešac (Smižany SNV) - spln mesiaca
F. ušél s celú hlavu (Bošáca TRČ) - vyviazol z niečoho
3. ozajstný, dokonalý, pravý: Zato je to koméďijáš celí (Detva ZVO); To vám je uš cali pán (Slavošovce ROŽ); Hanka uš cala dochtorka (Sobrance)
F. je celí oťec (Hor. Lehota DK) - veľmi podobný otcovi; s teho bula cala vojna (Studenec LVO) - veľká nepríjemnosť; cali perun žena (Sobrance) - zlá

calý p. celý


celý [ce-, ca-] príd
1. zahrnujúci všetko od začiatku do konca; všetok, úplný, kompletný: celi rok (ŽK 1473); kupyll czely dom (P. ĽUPČA 1580); vyseje se na celu roliu (ORAVA 1625 U2); celemu swetu oznamity (WO 1670); serzan cely z rýdzeho zlata (KRUPINA 1689); celi harok sem zapisala (RADVAŇ 1714); czeluo podbitia na welkye czižmi muskie (KRUPINA 1721); za okowanie celeho obloka (s. l. 1752); odessla do Kossic z calu familiu (PREŠOV 1784); baldrian proti celemu a polowičnemu sslaku (Zel 18. st) proti úplnej porážke
L. c-á obec, rada všetci členovia predstavenstva mesta: celá obec mestečka (SOBOTKA 1600); burgmister a cela rada mesta (MODRA 1654); c-á dedina, obec, c-é mesto všetci obyvatelia obce, mesta: cela obec dočolomska (D. LOM 1731); cela dedina o tym zna (ABOV 1783 LP); pred celym mestom (PONIKY 1793); c-á reč gram
a. veta: grammatik celu recz počjnagjce wetssimy literamy značity winaučyewa (KoB 1666);
b. perióda: periodus: cela reč (AS 1728); ke dwerum klášterním íťi na celý múj život mi zakázali (BR 1785) navždy, nadosmrti
2. majúci všetky zložky, časti, celistvý, neporušený, z ktorého nič nechýba: bud ma jednu cztwrt, bud czely lan (TRENČÍN 1600); skla na okniech cele wssecky (BYTČA 1614); kramar, kteriž cele y tlučene koreny prodawa (KoA 17. st); stlpy kamenne, geden polamany, druhy czely (TRENČÍN 1713); baranecz celi se warel y piekol (ŽILINA 1714)
L. c. hofer, hoštačný poddaný bez pôdy, ale vlastniaci celý dom: hofferya celj dwa a tretjeho polowicz (RAJEC 1666); hosstačnemu celemu ffur no 10 a polowyčnemu no 5 (TRENČÍN 1675); c. grunt sedliacky, c-é kmetstvo, sedenie, sedliactvo poddanská usadlosť s plným výmerom pôdy a lúk: celi grunt sedlackj (KLOBUŠICE 1675); vyše celyho sedenia sa nachadza (DRIENČANY 1683 LP); cele sedlactva sest (POLOMA 17. st LP); u nás cale kmecztwo se nenachaza (ONDAVKA 1771); dwu sedlakow czelych (H. MIČINÁ 1570) ktorí vlastnia poddanskú usadlosť s plným výmerom pôdy a lúk; hovädo c-ých nôh, kopýt nepárnokopytník: celych noh, celych kopyt howado, kterému se nerozsstjpugu kopita (KS 1763); czelu postel, totissto dewet kruchi, gmenowite pak ssest zahlawky a tri perini a gednu krasnu plachtu (PREŠOV 1697) jednu posteľnú výbavu; proťy gedneg hwezdy taka ge cela zem gak geden malý punctyk (PP 1734) zemeguľa
F. by nie ale, bylo by wssecko cale v poriadku; nemůž byť y wlk syty y baran cely obidvom stránkam sa nedá vyhovieť (SiN 1678)
3. dobre, bezchybne fungujúci; nenarušený, zdravý: rozumu czeleho a dobreho ((ŽILINA) 1572) mentálne zdravý; geden czely konj w tretjom roku (NITRA 1757); incorruptus: neporusseny, nenakazeny, cely, zdrawy; sospes: zdrawy, čerstwy, cely, zachowany, bez sskodi (KS 1763); celé kosťi majíc (BR 1785)
4. vyj. veľkú mieru, intenzitu, veľký rozsah niečoho: modlme se s czelu duwernostu (BAg 1585); celeho učenj zalozil grunt (KoB 1666); cele knyhy treba by pisat bylo o gedneg častečky lydskeho ťela (PP 1734); drahjm wonawim nástrogem cele powetri naplnila (VP 1764)
F. z c-ej sily, s c-ou silou veľmi intenzívne, veľmi silno: chwálili ho s celég syli swég (KB 1757); z celú silú plameň hasili (BR 1785); c-ým hrdlom volať, vykrikovať, na c. dom vyvolávať veľmi hlasno: o mssy celim hrdlem wolass, že (TP 1691); otec Bernardus takto celim hrdlom wikrikuge; gedinki toliko hriessnik na celi dom wiwolawa (MS 1758); z c-ej duše, vôle, z c-ého srdca, c-ým srdcom úprimne, vrúcne: milowal gsem tebe z czeleho srdcze sweho, z czeleg dusse sweg (BAg 1585); skrze oprawdiwe pokani se celim srdcem obratil (MS 1758); z tzalej dusi se radujtze (HPS 1752)

Zvukové nahrávky niektorých slov

celý postup je predvídateľný l'opération est prévisible
princ bol teraz celý prince était maintenant tout
ráno celé dve hodiny matin pendant deux heures
v celej jeho kráse dans toute sa beauté
zrodom je celý život toute la vie est naissance
že celý jeho život que toute sa vie
že celý život sa que toute la vie
že som celú noc que la nuit je
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu