celý
I. príd.
1. úplný vo všetkých častiach, všetok, op. čiastočný: c. svet, c-é ľudstvo, c-á Európa; c. národ všetci jeho príslušníci; c-é mesto, c. život; mat. c-é číslo, op. desatinné, zlomok; hud.: c. tón interval veľkej sekundy; c-á nota
2. (o jednotlivine) kt. je v celku, celistvý, neporušený: pohár ostal c.; c. chlieb nenačatý; c-é šaty v 1 kuse; expr. vrátil sa c. nič sa mu nestalo
3. expr. vyj. veľkú mieru vlastností, javov, procesov ap.: je c. bledý, šťastný, c. premočený, c. sa trasie; c-á hŕba, kopa veľa; to je c. román napínavý príbeh ako v románe; je z neho už c. muž už je (telesne) vyspelý; celých desať rokov plných; trvá to c-ú večnosť veľmi dlho; c. čas sa nevidíme
● z c-ého srdca vrúcne, úprimne; robí z c-ej sily koľko vládze; (kričať) z c-ého hrdla, na c-é hrdlo veľmi hlasno; (prehrať) na celej čiare úplne; smiať sa na c-é kolo veľmi hlasno; aby bol aj → vlk sýty, aj baran c.; to je c. otec, c-á mater je mu, jej veľmi podobný; byť c. bez seba, preč veľmi rozrušený; to je c. on je to preňho charakteristické; to je to c-é v tom je hlav. príčina;
celosť -i ž.
II. celá ž. celé číslo: jedna c. dve desatiny 1,2; nula c-ých päť desatín 0,5