cecok -cka m.
1. struk na vemene: kravské c-y; prasa od c-a, spod c-a ceckové; vulg. žen. prsník
2. hovor. vec podobná cecku: kozie c-y druh hrozna, sliviek;
ceckový príd.: c-é prasa kt. ešte cicia
cecok cecka pl. N cecky m.
cecok cecka pl. N cecky m. 1. ▶ vývod mliečnej žľazy na vemene zvierat: kravský, kozí c.; prasa, teľa od cecka, spod cecka mláďa, ktoré ešte cicia 2. hrub. ▶ ženský prsník: veľké, malé cecky 3. hovor. ▶ výstupok, výčnelok na niečom: c. na džbáne ◘ fraz. byť [napitý] ako cecok veľmi opitý, úplne spitý; babský cecok o chlapcovi al. mladom mužovi, ktorý sa najradšej pohybuje v spoločnosti dievčat, spolužiačok a pod.; chodiť/vláčiť sa s niekým ako cecok ustavične sa niekoho pridržiavať, neodtŕhať sa od niekoho; odrásť od cecka dospieť
cecok p. prsník
prsník útvar na hrudi ženského tela obsahujúci mliečne žľazy • prs • prsia (prsníky): prikladať si dieťa k prsníku, k prsu, k prsiam • poprsie (prsníky): vypäté poprsie • poet. ňadro • hrub. cecok • hrub. kozy (prsníky)
cecok, -cka m.
1. vývod mliečnej žľazy u zvierat, mliečna bradavica: prasa od cecka, spod cecka malé, ktoré ešte cicia, ceckové;
vulg. ženský prsník
● trochu hrubé (napitý) ako c., pije ako c. (o pijanovi); ľud. odrásť od cecka dospieť;
2. vec podobná cecku (napr. výrastok, výbežok): c. na krčahu; ľud. kozie cecky druh hrozien, sliviek;
ceckový príd.: c-é prasa malé, ktoré ešte cicia
cecek p. cecok
cecok m. (cecek) 1. strsl, zsl mliečna bradavka zvierat: Nag má akú-takú ranu na ceckoch, nuž iďe zabiť (Detva ZVO); Miškovemu oprasila šesnác, a prasačka ňímala iba dvanác ceckou (Čelovce MK); Prveg umi tej krave cecki, aš potom hu móžež dojit (Val. Belá PDZ); Pred dojením mali kravi plné cecki (Trakovice HLO) L. prasa ot cecka (Pukanec LVI), spot cecka (Kaľamenová MAR) - cicajúce mláďa ošípanej; otpadnúd o_cecka (Brodzany TOP) - prestať cicať F. vláčí sa s ním jak takí cecek (Lukáčovce HLO) - stále je s ním 2. pejor. ženský prsník: Choďí rozgajdaná, cecki jej visia po pás (Návojovce TOP) L. dala mu cecki (Bošáca TRČ) - nadojčila dieťa; predať cecki (Bošáca TRČ) - žart. prestať dojčiť 3. časť krčaha, ktorou sa nalieva: Nalévaj pekne ces cecek! (Dol. Orešany TRN) 4. lievik na nalievanie vína: cecek (Velčice TRČ) 5. odroda hrozna, slivák al. iného ovocia pretiahnutého tvaru v spoj. kozací, kozí cecok: Také glhé sľúki zme volaľi kozie cecki (Ležiachov MAR); Poton zasa jablká, tie kozie cecke volávali (Čelovce MK); Kozacé cecki boli také hrozni, čo mali také velké gulički (Lapáš NIT); Máme f sadoch kozé cecki, ale ani ich neotrásáme (Bzince p. Jav. NMV) 6. cencúľ: Čera bou̯ odmeg a do rána sa spravili zo strechi cecki (Návojovce TOP)
cecok [cecek, cicek] m 1. mliečny struk na vemene zvierat: prjssla maczka pod krawu a wsseckj czeckj geg obhryzla (KRUPINA 1695); aby kazda owcza dobre doyna na wsseczkj ciczky bola (s. l. 1763); hrozen weliky gako kozy cecky (KS 1763); umen: swinske cecky (ML 1779) L. chondrilla: kozi cecek bot chondrila sitinová Chondrilla juncea; ocún s kwětem vulgo krawi cecky bot jesienka obyčajná Colchicum autumnale (NP 17. st); od c-a/c-ov, pod c-om, pri c-u/c-ách (o mláďatách cicavcov) cicajúci: teliecz pri czecku (BYTČA 1606); jahna pod ceckom (KoB 1666); tela od cecka (P. BYSTRICA 1722); prasa od ceckúw (KS 1763); (žrebci) neylepé se sskopja, kdy gsau gesste pri ceckách (PL 1787) 2. ženský prsník; bradavka na prsníku: mamma: cecek (PG 1656); mamma: cecek, prsa; mamilla: cecek, bradáwka (KS 1763) L. infans: pri ceckach djte (LD 18. st) cicajúce, dojča
cicek p. cecok