cap1 -a mn. N a A -y m. samec kozy: skáče, smrdí ako c.;
pren. živ. mn. -i pejor. nadávka: starý c.
● expr. urobiť, spraviť c-a záhradníkom, pustiť si c-a do záhrady zveriť niečo nespoľahlivému človeku; expr. streliť c-a povedať, urobiť hlúposť;
capí príd.: c. zápach;
capko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.;
capisko -a -písk s. i m. zvel.
cap2, cáp cit. naznač. pád, úder: obálka c. na zem; c. ho po chrbte
čap1 -u m.
1. drevená zátka do suda: vyraziť č.
2. kovový záves na dverách, na bráne, pánt: č-y na dverách vŕzgajú
3. tech. časť osi, hriadeľa otáčajúca sa v ložisku: kolesá sa ponorili do blata po č-y; kľukový č.
4. lek. č. (na mandliach) hnisavé ložisko;
čapový príd.: tech. č-á skrutka
čap2 cit.
1. napodobňuje zvuk vznikajúci pri páde, údere: dozretá hruška č. na zem
2. naznačuje náhle chytenie: č. ho za ruku
cap, cáp cit.
cap G a A capa pl. N a A capy A hovor. i capov m.
čap čapu pl. N čapy m.
čap cit.
cap1 capa pl. N a A capy A hovor. i capov m. 1. ▶ samec kozy: plemenný c.; chovať kozy a capy 2. pl. N -pi pejor. ▶ neprimerane sa správajúci, pochabý človek (často ako nadávka): Už si, Matej, starý cap, ale nikdy nebudeš mať rozum. [K. Lazarová]; So sopľavými chlapčiskami sa naťahovať, cap starý! [R. Jašík] ◘ fraz. skákať/poskakovať ako cap (často o mládencoch) byť neposedný; smrdieť ako [starý] cap veľmi nepríjemne; streliť [riadneho/poriadneho] capa povedať, urobiť hlúposť; urobiť/spraviť capa záhradníkom al. poslať/pustiť capa do kapusty zveriť niečo nezodpovednému, nespoľahlivému človeku ▷ capko -ka pl. N -kovia m. zdrob.: starať sa o malého capka; capisko -ka pl. N -ká G -písk s. i -ka pl. N -kovia G a A -kov m. zvel.: mohutné c.; tí starí capiskovia zase vykrikujú
cap2, cáp cit. 1. ▶ napodobňuje zvuk pri plesnutí, údere, chôdzi; syn. ťap: cáp, a už je na zemi; cap, cap, ozvali sa detské kroky 2. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje prekvapujúci, neočakávaný pohyb, úder, pád: kniha cáp na zem; a ona cáp ho po chrbte; A majster učňovi odrazu cap. [V. Šikula]
čap1 čapu pl. N čapy m. 1. ▶ zátka z dreva, kovu a pod. na uzatváranie nádob zabraňujúca vytekaniu tekutín: čapy na sudoch piva, vína; č. na spúšťanie medu 2. ▶ kovový valcovitý otočný mechanizmus na zavesenie dvier, brány a pod.; syn. pánt: čapy na bránke, na skrini; mastiť čapy; Dvere sa hýbali a vŕzgali v čapoch. [M. Figuli] 3. tech. ▶ časť osi, hriadeľa al. samostatná strojová súčiastka, ktorá klzným uložením v ložisku prenáša silu na podperu al. inú súčiastku: dvojitý, guľový, ložiskový č.; kľukový, nápravový č.; upevňovacie čapy; čapy kolies; čelný č. umiestnený na konci hriadeľa 4. tech. ▶ upravený koniec trámu al. dosky umožňujúci spojenie súčastí drevených konštrukcií: preklady sa držia na pilieroch vďaka drážkam, žliabkom a čapom 5. lek. ▶ drobné hnisavé ložisko (na mandliach pri angíne, po vriedkoch a pod.): ošetriť, vytrieť č. tinktúrou 6. zool. ▶ základný článok čeľuste hmyzu spojený priamo s hlavou ◘ fraz. čapy mu spadli a) stratil nádej b) je málovravný; udrieť na čap hojne naliať, obyč. piva, vína ▷ zdrob. ↗ čapík
čap2 cit. 1. ▶ napodobňuje zvuk pri údere, páde, pri čaptavej chôdzi; syn. cap, ťap: č., niečo spadlo; č., č., bolo počuť dedkov namáhavý krok 2. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje prekvapujúci, neočakávaný pohyb; syn. chňap, drap: č. ho za plece
O. F. M. Cap. skr. ‹l: Ordo Fratrum Minorum S. Francisci Capucinorum› cirk. rád kapucínov
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod. • pac • bac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičke • ťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťap • cup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zem • plesk • tlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci
cáp p. bác 1
čap1 1. p. zátka 2. p. pánt 1, záves 2
čap2 1. p. chmat 2. p. bác 1 3. p. čľap 1, kvap
čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody al. tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie • čľaps • čľup • čľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vode • čap • čaps: čap, čaps do blata • špľach • šplech: špľach, šplech mu vodu za golier • chľus • chľust • chrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi oči • čvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate
2. p. bác 1
chmat naznačuje rýchle, náhle uchopenie, chmatnutie • chňap • chvat: psisko chmat, chvat chlapca za nohavice; mačka chňap, chmat po myši • draps • laps • čap: rozbehol sa za ním a draps, laps ho za kabát; otec čap syna za plece
kvap napodobňuje kvapkanie vody al. tekutiny • klap • čap • čľap: dážď kvapkal na obločnú rímsu: kvap, kvap, klap, klap, čap, čap
pánt 1. kovové zariadenia, obyč. páky, na ktorých sú zavesené pohyblivé predmety • záves • čap: vybrať dvere z pántov, zo závesov, z čapov
2. vodorovná žŕdka v kuríne • bidlo: kohút vyletel na pánt, na bidlo • hambálok • hambalok: sliepky sedia na hambálku, na hambalku
cap1, -a mn. č. -y m.
1. samec kozy: plemenný c.; pejor. skáče ako c., smrdí ako c. (o človeku); pren. pejor. starý c. nadávka chlapcovi al. chlapovi, najmä keď sa nespráva primerane svojmu veku
● urobiť, spraviť c-a záhradníkom, pustiť si c-a do záhrady zveriť niečo na nespoľahlivého človeka; hovor. streliť, zabiť c-a povedať, urobiť hlúposť, prenáhliť sa, blamovať sa; aby sa i cap nažral i kapusta ostala celá (prísl.) aby sa každému vyhovelo;
2. nár. trojnožka, na ktorej sa sedí obkročmo;
3. nár. stojan na pílenie dreva;
capí, -ia, -ie príd.: c. zápach;
capko, -a, mn. č. -ovia/-y m. zdrob. hypok. malý, mladý cap
cap2, cáp cit. vyjadruje zvuk pri šliapnutí, padnutí, údere: Kto najlepší chlap, skoč na žoch ten hroznonosný ... dláv cup, cap, cup, cap! (Hviezd.) Odpáše si remeň dlhý, švih, cáp! (Ráz.- Mart.)
čap1, -u m.
1. drevená zátka do suda
● pivo do č-u natáčané priamo zo suda; udrieť na č. hojne naliať, načapovať;
2. tech. pri spájaní dvoch častí nejakého otáčavého mechanizmu výstupok jednej časti vnikajúci do druhej časti; časť hriadeľa uložená v ložisku: osový, dvojitý, úložný, ojničný, ložiskový č.;
čapový príd.: č. žliabok; č-á fréza, č-á doska; č-é dláto, č-é trenie
1. napodobňuje zvuk vznikajúci pri údere predmetom alebo pri páde do vody; naznačuje úder al. pád do vody: č. do vody;
2. naznačuje náhle chytenie, prichytenie: č. ho za plece
cap i capo m. 1. csl samec kozy: Ťem chovau̯ obecneho capa a celej ďeďiňe koze pásau̯ (Čelovce MK); Mámo dve koze aj capa (Kociha RS); Náš capo uťekával se mnu až do školi (Chocholná TRČ); A teraz už aňi capa na valaľe ňebars trimu (Kokšov-Bakša KOŠ) F. skáče ako cap (Rim. Píla RS) - stále poskakuje; smrdí ani starí cap! (Slavošovce ROŽ) - veľmi; capa zabiť (Slov. Ľupča BB) - oklamať sa; streli_capa (Rim. Píla RS) - povedať, urobiť hlúposť; puscil capa do zahradi (Bošáca TRČ) - zveril niečo nespoľahlivému človeku; starí capo, a rozumu ňemá! (Prosné PB) - správa sa neprimerane k svojmu veku; ja̋ som už dosť starí cap, abi si me ušil! (Revúca) - už som dosť starý 2. drevený stolček na vyzúvanie čižiem: Neviam si (čižmy) ani na capovi zobúč (Kameňany REV) 3. stojan na pílenie dreva: cap (Poproč RS) 4. kováč. trojnožka: cap (Žiar n. Hron. KRE)
capo p. cap
čap m. (čáp, čiap, čep, šep, čop) 1. csl výčnelok jednej časti drevenej konštrukcie zapadajúci do výrezu inej časti (v hrdle, tráme, špici); miesto spojenia čapu s dlahou: Čepi museľi biť presňe urobeňie, abi sa v ďiere ňehegali (Pukanec LVI); Ešče klini pozabíjädž do šepó a budú krokvi hotovia (Brusník REV); Piésti su na tŕllice prichicené š čepámi (Trakovice HLO) L. zarábäť krou do čepu (Prievidza) - spájať krokvy zasúvaním čapov do dláb; dreva śedza f čopoch (Studenec LVO) - ich konce sú pevne zaklinené; pevní čep (St. Turá NMV) - začapovanie dvoch častí dreva napevno; dvojiťí čep (Pukanec LVI) - spojenie zasunutím dvoch čapov jednej časti do dláb druhej časti; krití čep (St. Turá NMV) - s dlabou neprerazenou cez celý trám 2. csl výstupok jednej časti otáčavého mechanizmu vnikajúci do jeho druhej časti, časť hriadeľa al. osi uložená v ložisku; pevná časť pántu na dverách, oblokoch a pod.: Na vaľe mľinského koľesa bou̯ piest s čepom (Prievidza); Ča̋b iďe vipadnúď z valu (Jasenová DK); Odrapiu̯ sa čab na dverách (Motyčky BB); Do praviho čepu smie príď ľem praví šľic, inag bi bou̯ pánd naňišt (Pukanec LVI); Odlomeu̯ sa mu čeb na voze (Martin n. Žit. ZM); Val mal f koncoch ftlačené čepi (Dol. Súča TRČ); Vrata viśa najmeňej na dvoch čopoch (Spiš. Štvrtok LVO) L. kľukoví čáp (Chlebnice DK), hákoví čep (Bátovce LVI), čop s kľuku (Krivany PRE) - ohnutý do pravého uhla; lopatovití čep (Poniky BB), pístoví čep (Vrbovce SEN) - s plochou lichobežníkovito rozšírenou vsádzanou časťou; čop trojlopatkovi (Krivany SAB) - so vsádzanou časťou v podobe troch krídel vychádzajúcich zo spoločnej osi F. obloki otvorenie po čapi (Lipt. Peter LM) - dokorán 3. utesňujúci klin: Dán si do toporiska pevnejší čáp, nebude mi sekera viletuvat (Dol. Súča TRČ) 4. abov, už oddeliteľná vrchná časť praslice, kužeľ: Hore na kudzeľi jest čop, na čop śe nakruci vlakno a śe predze (Sokoľ KOŠ); čob na kudzeľi (Jenkovce SOB) 5. čiast. strsl a zsl drevená zátka do suda, dieže a pod.: Odopkaj uš ten čáb, vipusťíme lúch (Dol. Lehota DK); Čiab do ďieže sa mi gďesi straťiu̯ (Lipt. Mikuláš); Čeb na sudze je dolní drevení štupl a do vrani sa dává štupl (Vinosady MOD) 6. csl trúbkovité zariadenie s uzáverom na vypúšťanie tekutiny zo suda, točka: Podaj mi čeb na víno (Hliník n. Hron. NB); Na okovňíku mi virazilo čap (V. Maňa VRB); Kub jedon šeb na bočku (Roštár ROŽ); Dakedi čab ňebul, vibiľi dugou, vivertaľi do dugova dzerku (Nováčany MOL) L. nabiť čep (Podlužany LVI), zabiťi čeb do suda (Str. Plachtince MK), naraziť čep (Plavé Vozokany VRB), dad na čep (Šintava ŠAĽ) - vsadiť točku do suda, aby sa z neho mohlo čerpať F. spiťí aňi čap (Slov. Ľupča BB), oslopaní ak čap (Nandraž REV), spiti jak čop (Studenec LVO) - veľmi opitý; pri čapu sedet (Rochovce ROŽ) - mať výhodné postavenie 7. čiast. jstrsl a jzsl otvor na dne suda: Vrana je dzíra hore na sudze a čeb zaz na dénku (Vinosady MOD); naraziď heňdeľ do čepa (Jabloňovce LVI) 8. výhonok viniča a. čiast. jstrsl, jzsl skrátený zrezaním, čapík: Viniční prut sa aj skracuje a to skráťenuo je kŕčni čap (Sklabiná MK); Nahávaž dlhie čapi, či striháž na veľa hrozna? (Pukanec LVI); Čeb ból na dve očka, heg ból aj na štiri-ped oček (Vinosady MOD) L. vrchňí čep (Mokrý Háj SKA) - čapík na staršom čapíku b. čiast. vsl zaštepený na sucho: Idzeme čopi sadzic, toti kratki, co śe nasucho śčepia (Trnava p. Lab. MCH)
čep p. čap
čiap p. čap
čop p. čap
cap m samec kozy: kuoz z czapy y z sskopy (s. l. 1614); caper: cap, kozel rezany, wymysskowanj (KS 1763); pren pejor človek holdujúci telesným pôžitkom, smilník: taky sskopcy neb capy gsu chlipnicy, ktery w bahne telesnych žadosty a rozkossech zustawagu (MC 18. st); na nic gineho nemislela krome na sweho Martina, capa smradlaweho (MK 18. st) L. capricornus: Steinbock: diwoky cap (LC 1707) kozorožec F. bestwjm se gakó cap (KS 1763); ta tlsta Dora nassa gako kony prdela, gako cap smrdela (KC 1791); -í, -ový príd: na tomže buku czapge rohi (MÚTNE 1663 E) zásek do stromu v tvare V; capowich čiziem par muskich (B. BYSTRICA 1692 E) z capej kože; wezmi capoweho loge (HT 1760); smrad capowy (KS 1763); sadlo capové (BR 1785); cape skuri (SJ 18. st); -ček, -ec, -ok [-ek], -ko dem: kozlenecz a czapcžekow 18 (ZVOLEN 1620); mladi czapecz (TRENČÍN 1647); hirculus: cápek, cápček, kozliček (KS 1763) F. pán Trangoš jako capek za plot skočil (ASL 1676) rezko P. atpn Timko Czapko (SOBOŠ 1618 U2); Haurilo Czapok (KEČKOVCE 1618 u2)
čap [č(i)ap, č(i)ep] m 1. drevená zátka obyč. do suda, točka: Mikloss poslal draba (do krčmy) a čiap mu dal witrhnuti (SKLABIŇA 1644); epistomium: čep, sspúnt aneb čep spussťagjcy; obthuramentum: čep, zátka, zatkáwka, zacpáwka (KS 1763); x. pren zemané pri čepu spolu rozmluwali (FP 1744) pri popíjaní vína L. wyna na cžepe pol druhey pyedy (LIETAVA 1607) kt. sa čapuje z načatého suda 2. pri spájaní dvoch častí otáčavého mechanizmu výstupok jednej časti vnikajúci do druhej; časť hriadeľa uložená v ložisku; pánt, záves na dverách, oknách; zákolesník: kowaczom platil sem za 2 čžapi, czo se zlomily (MOŠOVCE 1563); robil kowačz na branu čziep (ZVOLEN 1658); mastenge čapuw zwonowich (P. BYSTRICA 1786); luonik, zakolesnik, čep (DSL 18. st) L. ban pri banyach z priprawenimy stupamy, wo wale aneb na wale z čapamy (BOCA 1664 GB) 3. anat obyč. pl mandle: komuž cžepy w hrdle spadnu (LR1 17. st) L. columellae inflamas: spadeni čepuw (NP 17. st) zápal mandlí 4. ľadový cencúľ: czapy u strechy času zjmnjho (s. l. 17. st); P. atpn Thomas Chep (PAČA 1570 U1); -ový príd k 1: vectigal dolare: čepowé myto (KS 1763) poplatok od čapovania piva, vína; k 3: L. čepowý flastr (TT 1745) na liečenie mandlí
čapí p. čáp
čáp m zool čes bocian biely Ciconia alba: cžap stogjce na brehu (chytá) ryby (OP 1685); der Storch: čap (ML 1779); ciconia: czap, bokdal (DSL 18. st); čapí príd: L. bot čapy hnyzdo roste pry lesych na mistech slunečnych, lysty ma podobne k wlaskemu kůpru (HL 17. st) ježec lopúškovitý Caucalis lapula; č. nos(ek) rastlina z rodu pakost Geranium: geranium: čapí nusek (VTL 1679); geranium: czapi nužek (!) (GF 1717); Storchenschnabel: czapy nosek (KLe 1740); geranium: czápj nos (TT 1745)