ci, ci-ci-ci, cic, cic-cic cit. ▶ privolávanie mačky; syn. c, cc, ccc: na, ci-ci-ci, mačička; cic, poď sem!
Ci zn. fyz. ▶ curie
čí čia čie G mužský a stredný čieho, G ženský čej, D mužský a stredný čiemu, D ženský čej, A mužský živ. čieho, A mužský neživ. a stredný čí, A ženský čiu, L mužský a stredný čom, L ženský čej, I mužský a stredný čím, I ženský čou, pl. mužský živ. čí, mužský neživ., ženský a stredný čie zám. opytovacie adjektívne 1. v opytovacích vetách ▶ odkazuje na vzťah k vlastníkovi al. pôvodcovi: čí je to dom?; čia je to myšlienka?; z čích peňazí sa to financuje?; na čiu stranu sa priklonili?; čie dieťa sme ráno stretli?; v čej hlave skrsol ten nápad?; pod čou správou je tento panelák?; za čie prostriedky nakupoval?; hovor. čí si? ako sa voláš?; O čiu pozostalosť sa tu treba triasť? [J. Buzássy]
2. ▶ uvádza vzťažnú vetu, najmä predmetovú, a vyjadruje privlastňovanie: uvedomuje si, čie záujmy obhajuje; nevedno, čia idea to bola; skúmal, čou vinou vznikla nebezpečná situácia; uvidíme, v čí prospech to bude
◘ fraz. nevie, čí je a) je zmätený b) nemá pevné presvedčenie c) je veľmi opitý
či1 spoj. podraďovacia 1. ▶ uvádza nepriamu otázku vo funkcii predmetovej vety: pýtal sa, či prídem; neviem, či hovorila pravdu; uvidíme, či zavolá; Uvažoval som o tom, či má vôbec zmysel, aby som sa umýval. [I. Kolenič]
2. ▶ uvádza nepriamu otázku vo funkcii podmetovej vety: prišlo mu na um, či nezabudol zamknúť; zaujímalo by ma, či sa nemýlim; Blyslo mu hlavou, či gardisti neuzavreli ulice. [E. B. Štefan]
3. ▶ uvádza nepriamu otázku vo funkcii prívlastkovej vety: premohli ho pochybnosti, či to všetko ešte má zmysel; novinár vyslovil podozrenie, či nehodu nezavinil niekto iný; Tatiana ho zaskočila otázkou, či by nebol ochotný mať na univerzite besedu. [I. Izakovič]
4. ▶ uvádza nepriamu otázku vo funkcii účelovej vety: ohmatáva si hlavu, či ju nemá poranenú; vyhľadala som známych, či by mi nemohli pomôcť; Podrobne som prezrel okolie, či niekto nenakreslil okolo chaty kúzelný kriedový kruh. [K. Jarunková]
5. ▶ uvádza nepriamu otázku vo funkcii príčinnej vety: Teraz iste myslí na mňa a strachuje sa, či sa mi niečo nestalo. [K. Tomaščík]
6. ako súčasť dvoj- a viacčlenných spojok či - či, či - alebo ▶ kde prvá spojka uvádza prípustkovú vetu a druhá spojka vyjadruje vylučovací vzťah: či sa nám to páči, či nie, musíme ta prísť; či je pekne, alebo dážď, vždy má dobrú náladu; pravda je pravdou, či jej niekto verí, či nie; či chcete, alebo nechcete, tieto udalosti ovplyvnia aj váš život; Či je rok zlý, či dobrý, v hore rastú úroky ako v dobrej banke. [V. Ferko]; Vy však ostávate tu, či je leto, či zima, či sa lejú letné monzúnové dažde. [InZ 2001]
či2 spoj. priraďovacia 1. i ako súčasť dvojčlenných spojok či - či, či - alebo ▶ vyjadruje vylučovací vzťah: dáte si čaj či kávu?; príde teraz či až o týždeň?; počkať ešte a či odísť?; prezradil to či neprezradil?; či už v mene pravdy, alebo v mene solidarity; skôr či neskôr al. či skôr, či neskôr raz určite; tak či tak al. či tak, či tak al. tak či onak al. či tak, či onak v každom prípade, jednako, nech je akokoľvek; dva či tri razy; viac či menej; tým či iným spôsobom; Naháňa niekoho, či jeho chytajú? [L. Ťažký]
2. ▶ vyjadruje vylučovací vzťah s eventuálnou al. výlučnou platnosťou druhej možnosti: myšlienka vyjadrená gestom či slovom; uzatvoriť životné či dôchodkové poistenie; prípravok obsahuje všetky či takmer všetky vitamíny; Schelingovci mali nedeľu či skôr Pánov deň v osobitnej úcte. [A. Habovštiak]
3. ako súčasť dvojčlennej spojky či - či ▶ vyjadruje zlučovací vzťah; syn. i - i, aj - aj: či starí, či mladí; či mamka, či otec, všetci ju presviedčali, aby to nerobila; znášali spolu všetko, či dobré, či zlé; to či ono al. či to, či ono všeličo; v dobrom či v zlom al. či v dobrom, či v zlom v každej situácii, vždy
4. v spojeniach či aj, či dokonca ▶ vyjadruje stupňovací al. odstupňúvací vzťah: čo môže čakať v prípade domácich či aj medzinárodných sporov; fyzické trestanie či dokonca bitie sem už nepatrí; hlad či dokonca hladomor bol veľkým postrachom
5. v spojení či čo ▶ vyjadruje neurčitú, nejasnú eventualitu; alebo niečo iné (prípadne aj podobné), alebo nejako inak (prípadne aj podobne): nuž, asi si myslel, že je to vtipné či čo; bol to nejaký miestny básnik či čo; Veď oni spolu tam kdesi robia, či čo. [M. Zimková]
či3 čast. 1. ▶ uvádza opytovaciu vetu a vyjadruje očakávanie, predpoklad odpovede s opačnou modalitou (na kladnú otázku zápornú odpoveď a naopak; pri zdôrazňovaní a či); syn. vari, hádam, azda: či sa to patrí? nie, nepatrí; či som ja na vine? nie, nie si; či nemám pravdu? máš; Či bude naozaj musieť robiť, kedy mu prikážu a kde sa im zachce? [V. Ferko]; Ona sa na mňa usmeje a spýta sa: „A či naozaj?“ [P. Jaroš]
2. v spojení že či ▶ vyjadruje dôrazné prisvedčenie; a ešte ako!; pravdaže: chutilo ti? že či!; vyhovuje vám to? že či!; „Neoziabajú ťa ruky?“ „Že či! Veď dnes mrzne, chlapče, len tak praští.“ [J. Kot]
3. v spojení či nie? obyč. na konci vety ▶ vyjadruje doplňujúcu, rečnícku otázku al. pobádanie na súhlasnú odpoveď; syn. však?, že?: veď je to samozrejmé, či nie?; ale zato v nedeľu prišla, či nie?; Veď ma už predstavil, či nie? [V. Mináč]; Rozumieš po slovensky, či nie? [L. Ťažký]; Ide predsa o to, aby lietanie so slovenskými dopravcami bolo ziskové, či nie? [Tr 1999]
4. v zvolacích vetách často v spojení s len a s citoslovcom ▶ zdôrazňuje emocionálnu hodnotu výpovede; syn. aleže, ale: joj, či je to krása!; či som len rád, že sa všetko dobre skončilo!; ej, či je len pekná!; Brat môj, ach, či si sprostý! [D. Tatarka]
5. expr. v spojení či čo? ▶ vyjadruje ostrý nesúhlas s javom, so situáciou pomenovanou v predchádzajúcej výpovedi: to ste si mysleli, že vám to len tak prejde, či čo?!; to má byť výsluch, či čo?; zbláznil si sa, či čo?