Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

cítiť -i nedok.

1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach; c. na sebe niečí pohľad; c-i, ako slabne; c. vôňu; v izbe c. dym; mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la); c. z neho alkohol

2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím; dať niekomu niečo c. ukázať

3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne; c. s chorými

4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec; vo vzduchu c. napätie, jar

● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý; c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý; nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to

// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre; c. sa vinný; ako sa c-š?

● c. sa vo svojom → živle; c. sa ako doma príjemne, uvoľnene; c. sa v sedle, na koni mať istotu; c. sa nesvoj byť nepokojný; nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y); nec-i sa na to netrúfa si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cítiť ‑i ‑ia nedok.; cítiť sa

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

cítenie -ia s. 1. ▶ zmysel pre niečo; vedomie niečoho; povedomie: umelecké, estetické c.; výtvarné, hudobné, literárne c.; poetické, rytmické c.; farebné c.; mať sociálne c.; národné, náboženské c.; umelec spieval so štýlovým cítením a výrazovým zanietením; hud. tonálne c. uvedomenie si tonálneho centra skladby
2. hovor. ▶ pocit naznačujúci, že sa niečo stane, predtucha, tušenie: celý deň mala zlé c.; mám c., že zajtrajší výlet sa nevydarí
▷ ↗ i cítiť

cítiť sa -ti sa -tia sa cíť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. (ako, aký, kým) ▶ uvedomovať si vlastný telesný al. duševný stav: c. sa dobre, zle; c. sa zdravý, chorý; c. sa fit; ako sa cítite?; c. sa šťastný, spokojný; c. sa zaskočený, oklamaný; c. sa vinný, nevinný; cíti sa dievčaťom, ženou; c. sa poctený; Albín sa cítil ako myš, keď sa na ňu díva had. [E. Dzvoník]; Niektorí sa tu cítia tak familiárne, že ak ich neoslovíme krstným menom, sú priam urazení. [Vč 1974] ◘ fraz. cítiť sa ako doma príjemne, uvoľnene; cítiť sa ako holý/nahý v tŕní veľmi zraniteľne; cítiť sa ako ryba vo vode sviežo, dobre; cítiť sa ako [zbitý] pes/pod psa veľmi zle; ale sa cíti! al. cíti sa! je veľmi sebavedomý; cítiť sa [ako] v siedmom nebi/v raji byť šťastný; cítiť sa/necítiť sa na niečo trúfať si, netrúfať si; cítiť sa pri sile mať veľa energie, mať pocit zdravia; cítiť sa v niečom doma vyznať sa v niečom; necítiť sa vo svojej koži mať nepríjemné pocity ▷ opak. cítievať sa -va sa -vajú sa -val sa

cítiť -ti -tia cíť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať telesné pocity, pociťovať: c. hlad, smäd; c. bolesť v chrbtici; c. triašku; c. tlak na hrudi; c. slnečnú páľavu; c. pálenie záhy; c. horkosť v ústach; c. na sebe cudzie pohľady; c. na vlasoch matkinu dlaň; cítil, že mu vyschlo hrdlo, v hrdle; cítila vôňu orgovánu; neos. Štipľavý mráz bolo v otvorených saniach poriadne cítiť. [I. Izakovič]; hovor. neos. v kuchyni bolo c. dym; mäso už c. je pokazené; bolo ho c. tabakom, pivom, cesnakom; šaty c. matkinou voňavkou
2. (čo) ▶ mať istý cit, pocit, uvedomovať si niečo: c. radosť, hnev, smútok; c. lásku rodičov; c. rodinnú súdržnosť; c. vnútornú potrebu vyjadriť sa; c. veľkú úľavu; v jeho hlase cítila iróniu; c. svoju prevahu; Veľa som vtedy ešte nevedela, skôr som vdychovala vôňu mesta a cítila jeho tep. [V. Jamnická]; neos. v jej správaní bolo c. zdržanlivosť; v meste bolo c. blahobyt
3. ▶ mať isté zmýšľanie, presvedčenie: c. vlastenecky, národne; c. nábožensky, ľudsky; c. sociálne pociťovať solidaritu s ľuďmi v hmotnej núdzi; c. s niekým spolucítiť
4. (čo) ▶ predvídať, že sa niečo stane; mať tušenie: c. nebezpečenstvo; c. budúce komplikácie, nepríjemnosti; c. vo vzduchu búrku ↗ i fraz.; c. svoj koniec; Nechcel som tomu veriť, ale pomaly, podvedome som začal cítiť, o čo mu ide! [A. P. Mráz]
◘ fraz. cítiť niečo na vlastnej koži znášať niečo nepríjemné; cítiť niečo v rukách/v nohách/v hlave obyč. únavu al. alkohol; cítiť/necítiť pevnú pôdu [pod nohami] byť si, nebyť si istý; cítiť srdce v hrdle pociťovať napätie, vzrušenie, očakávanie; cítiť u niekoho peniaze/groš odhadnúť dobrú finančnú situáciu niekoho; cítiť v kostiach/v žilách niečo mať predtuchu; cítiť vo vzduchu búrku očakávať nepríjemnosti; cítiť žalúdok v krku pociťovať nevoľnosť, ťažobu; dať niekomu niečo cítiť prejaviť nesúhlas, nespokojnosť; necítiť (si) ruky, nohy [od roboty] byť ustatý; nemôže ho/to ani cítiť neznáša ho, to
▷ opak. cítievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ pocítiť, k 1 i ↗ ucítiť, k 1, 2, 4 ↗ zacítiť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiť • predvídať • predpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobre • expr. šípiť: šípil nešťastie • expr.: ňuchať • vetriť: ňuchal, vetril zradu • poľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť: predcítiť niečo zlé • čakať • očakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť

ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosť • mať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimi • cítiť • kniž.: spolucítiť • súcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdeným • hovor.: šianať • šanovať: šianal, šanoval deti bez matiek

2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišla • mrzieť (neos.): mrzí ma to • expr. kajať sa • kniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosť • ľútiť • ľútostiť • žialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechom • kniž. žalostiť • nár. expr. ľútať si (Tatarka)

3. p. šetriť 1

páchnuť vydávať pach (obyč. nepríjemný) • cítiť: páchne rumom, voňavkou, cítiť z neho rum, voňavku; mrcina už páchla, už ju bolo cítiť • voňať (iba o príjemnom pachu): ľalie silno voňajú • hovor. zaváňať (obyč. o príjemnom pachu): pečené ryby zďaleka zaváňajú • smrdieť • zapáchať (iba o nepríjemnom pachu) • hovor. raziť (iba o nepríjemnom pachu): raziť potom • expr. posmrdkávať (trocha nepríjemne páchnuť) • expr. mlanúť: v ústach mlanel trúnok (Švantner) • expr. čpieť (vydávať štipľavý, ostrý pach): celý dom čpie dymom, cesnakom

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcie • tušiť • cítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdny • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľa • prognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinu • predpokladať • čakať • očakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú takto • anticipovať: vedec anticipuje vývin

spolucítiť kniž. mať pochopenie pre bolesť, starosti, problémy iného • kniž. súcitiť: spolucítim, súcitím s vami vo vašom nešťastí • mať súcit: nemá s nikým súcit • cítiť (mať sociálny, humánny cit k niekomu): cíti s chorým

tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídať • cítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obráti • zastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedí • hádať • dohadovať sa • domýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináč • predpokladať • čakať • očakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť

vnímať prijímať v podobe vnemov • chápať • pozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvierat • kniž.: postihovať • ponímať • odb.: apercipovať • percipovať: veci postihoval určitým spôsobom • cítiť • preciťovať • prežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cítiť, -i, -ia nedok.

1. (čo) prežívať nejaký pocit s určitým citovým zafarbením, pociťovať: c. bolesť, nevoľnosť, hlad, slabosť

● nemôže niekoho, niečo ani c. vystáť, zniesť; dať niekomu niečo c. dať najavo, prejaviť (obyč. nespokojnosť, nesúhlas ap.); necítiť si ruky, nohy a pod. (od roboty, od únavy) mať ich bezvládne; hovor. cítiť niečo v nohách, v rukách ap. obyč. únavu al. alkohol; hovor. c. groš u seba mať peniaze; c. groš, peniaze u niekoho tušiť peniaze; c. niečo na vlastnej koži znášať niečo (obyč. nepríjemné);

2. mať nejaký citový zážitok: c. lásku k niekomu ľúbiť, c. šťastie byť šťastný; c. strach báť sa; c. s niekým mať súcit, porozumenie;

3. mať presvedčenie, zmýšľanie, názor: c. slovensky, ľudsky;

4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec; vo vzduchu cítiť napätie, jar

● cítil to v kostiach mal predtuchu; cítil za tým jeho ruku tušil jeho zásah;

5. hovor. neos. len v neurč. (čo, čo čím) cítiť, je, bolo, bude c. zapáchať, páchnuť: mäso, maslo c. zapácha; múku c. petrolejom, niečo c. olejom, rybinou a pod. zapácha po petroleji, oleji, rybine a pod.; v izbe c. dym; c. z neho alkohol, rum, víno a pod. zapácha po alkohole, rume, víne a pod.;

opak. cítievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 pocítiť, ucítiť, k 1, 2, 4 i zacítiť;

kraj k 1 i ocítiť

|| cítiť sa byť si vedomý určitého telesného al. duševného stavu: c. sa zdravý, chorý, silný; c. sa zle, dobre niekde, c. sa nepríjemne; c. sa šťastný, spokojný, vinný, urazený, poškodený, ukrivdený

● necíti sa dobre, zle sa cíti je chorý, je mu zle; cíti sa nesvoj je mu nepríjemne; c. sa niekde ako doma dobre, príjemne; hovor. c. sa trafený byť dotknutý; c. sa matkou o tehotnej žene; ľud. cíti sa (o žene) je tehotná; c. sa pánom mať pocit moci; c. sa pánom situácie, c. sa v sedle ovládať situáciu; hovor. ale sa cíti! je veľmi sebavedomý; c. sa doma v niečom dokonale ovládať niečo, vyznať sa v niečom; c. sa na (vysokom) koni, c. sa ako na koni mať pocit prevahy, víťazstva, istoty; necítiť sa vo svojej koži cítiť sa zle, nepríjemne;

opak. cítievať sa, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

cítiť nedokonavé sloveso
(ja) cítim VKesa+; (ty) cítiš VKesb+; (on, ona, ono) cíti VKesc+; (my) cítime VKepa+; (vy) cítite VKepb+; (oni, ony) cítia VKepc+;

(ja som, ty si, on) cítil VLesam+; (ona) cítila VLesaf+; (ono) cítilo VLesan+; (oni, ony) cítili VLepah+;
(ty) cíť! VMesb+; (my) cíťme! VMepa+; (vy) cíťte! VMepb+;
(nejako) cítiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

cítiť: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a Jurkovič trpko cítil ≈ a Jurkovič trpce cítil
Cítil som sa šťastný ≈ Citíl jsem se šťastný
osemstovky som sa cítila ≈ osmistovky jsem se cítila
podvedome cítil, že som ≈ podvědomě cejtil, že jsem
poručík Dub cítil že ≈ poručík Dub cítil, že
Robert Jordan a cítil ≈ Robert Jordan a cítil
som podvedome cítil, že ≈ jsem podvědomě cejtil, že
som prikývol a cítil ≈ jsem přikývl a cítil
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a Alina cítila, ako ≈ and Alina felt like
a Caroline cítila, že ≈ and Caroline felt that
a cítila som, že ≈ and I felt that
a cítil som, že ≈ and I felt that
alebo cítiť, alebo čo ≈ or feel, or what
ale Emma cítila, že ≈ but Emma sensed that
ale Harry cítil, že ≈ but Harry felt that
Catherine cítila, že Marcus ≈ Catherine sensed that Marcus
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor