Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cítiť -i nedok.

1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach; c. na sebe niečí pohľad; c-i, ako slabne; c. vôňu; v izbe c. dym; mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la); c. z neho alkohol

2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím; dať niekomu niečo c. ukázať

3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne; c. s chorými

4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec; vo vzduchu c. napätie, jar

● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý; c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý; nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to

// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre; c. sa vinný; ako sa c-š?

● c. sa vo svojom → živle; c. sa ako doma príjemne, uvoľnene; c. sa v sedle, na koni mať istotu; c. sa nesvoj byť nepokojný; nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y); nec-i sa na to netrúfa si

cítiť sa -ti sa -tia sa cíť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.

cítiť -ti -tia cíť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.

cítenie -ia s. 1. ▶ zmysel pre niečo; vedomie niečoho; povedomie: umelecké, estetické c.; výtvarné, hudobné, literárne c.; poetické, rytmické c.; farebné c.; mať sociálne c.; národné, náboženské c.; umelec spieval so štýlovým cítením a výrazovým zanietením; hud. tonálne c. uvedomenie si tonálneho centra skladby
2. hovor. ▶ pocit naznačujúci, že sa niečo stane, predtucha, tušenie: celý deň mala zlé c.; mám c., že zajtrajší výlet sa nevydarí
▷ ↗ i cítiť

cítiť sa -ti sa -tia sa cíť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. (ako, aký, kým) ▶ uvedomovať si vlastný telesný al. duševný stav: c. sa dobre, zle; c. sa zdravý, chorý; c. sa fit; ako sa cítite?; c. sa šťastný, spokojný; c. sa zaskočený, oklamaný; c. sa vinný, nevinný; cíti sa dievčaťom, ženou; c. sa poctený; Albín sa cítil ako myš, keď sa na ňu díva had. [E. Dzvoník]; Niektorí sa tu cítia tak familiárne, že ak ich neoslovíme krstným menom, sú priam urazení. [Vč 1974] ◘ fraz. cítiť sa ako doma príjemne, uvoľnene; cítiť sa ako holý/nahý v tŕní veľmi zraniteľne; cítiť sa ako ryba vo vode sviežo, dobre; cítiť sa ako [zbitý] pes/pod psa veľmi zle; ale sa cíti! al. cíti sa! je veľmi sebavedomý; cítiť sa [ako] v siedmom nebi/v raji byť šťastný; cítiť sa/necítiť sa na niečo trúfať si, netrúfať si; cítiť sa pri sile mať veľa energie, mať pocit zdravia; cítiť sa v niečom doma vyznať sa v niečom; necítiť sa vo svojej koži mať nepríjemné pocity ▷ opak. cítievať sa -va sa -vajú sa -val sa

cítiť -ti -tia cíť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať telesné pocity, pociťovať: c. hlad, smäd; c. bolesť v chrbtici; c. triašku; c. tlak na hrudi; c. slnečnú páľavu; c. pálenie záhy; c. horkosť v ústach; c. na sebe cudzie pohľady; c. na vlasoch matkinu dlaň; cítil, že mu vyschlo hrdlo, v hrdle; cítila vôňu orgovánu; neos. Štipľavý mráz bolo v otvorených saniach poriadne cítiť. [I. Izakovič]; hovor. neos. v kuchyni bolo c. dym; mäso už c. je pokazené; bolo ho c. tabakom, pivom, cesnakom; šaty c. matkinou voňavkou
2. (čo) ▶ mať istý cit, pocit, uvedomovať si niečo: c. radosť, hnev, smútok; c. lásku rodičov; c. rodinnú súdržnosť; c. vnútornú potrebu vyjadriť sa; c. veľkú úľavu; v jeho hlase cítila iróniu; c. svoju prevahu; Veľa som vtedy ešte nevedela, skôr som vdychovala vôňu mesta a cítila jeho tep. [V. Jamnická]; neos. v jej správaní bolo c. zdržanlivosť; v meste bolo c. blahobyt
3. ▶ mať isté zmýšľanie, presvedčenie: c. vlastenecky, národne; c. nábožensky, ľudsky; c. sociálne pociťovať solidaritu s ľuďmi v hmotnej núdzi; c. s niekým spolucítiť
4. (čo) ▶ predvídať, že sa niečo stane; mať tušenie: c. nebezpečenstvo; c. budúce komplikácie, nepríjemnosti; c. vo vzduchu búrku ↗ i fraz.; c. svoj koniec; Nechcel som tomu veriť, ale pomaly, podvedome som začal cítiť, o čo mu ide! [A. P. Mráz]
◘ fraz. cítiť niečo na vlastnej koži znášať niečo nepríjemné; cítiť niečo v rukách/v nohách/v hlave obyč. únavu al. alkohol; cítiť/necítiť pevnú pôdu [pod nohami] byť si, nebyť si istý; cítiť srdce v hrdle pociťovať napätie, vzrušenie, očakávanie; cítiť u niekoho peniaze/groš odhadnúť dobrú finančnú situáciu niekoho; cítiť v kostiach/v žilách niečo mať predtuchu; cítiť vo vzduchu búrku očakávať nepríjemnosti; cítiť žalúdok v krku pociťovať nevoľnosť, ťažobu; dať niekomu niečo cítiť prejaviť nesúhlas, nespokojnosť; necítiť (si) ruky, nohy [od roboty] byť ustatý; nemôže ho/to ani cítiť neznáša ho, to
▷ opak. cítievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ pocítiť, k 1 i ↗ ucítiť, k 1, 2, 4 ↗ zacítiť

cítiť, -i, -ia nedok.

1. (čo) prežívať nejaký pocit s určitým citovým zafarbením, pociťovať: c. bolesť, nevoľnosť, hlad, slabosť

● nemôže niekoho, niečo ani c. vystáť, zniesť; dať niekomu niečo c. dať najavo, prejaviť (obyč. nespokojnosť, nesúhlas ap.); necítiť si ruky, nohy a pod. (od roboty, od únavy) mať ich bezvládne; hovor. cítiť niečo v nohách, v rukách ap. obyč. únavu al. alkohol; hovor. c. groš u seba mať peniaze; c. groš, peniaze u niekoho tušiť peniaze; c. niečo na vlastnej koži znášať niečo (obyč. nepríjemné);

2. mať nejaký citový zážitok: c. lásku k niekomu ľúbiť, c. šťastie byť šťastný; c. strach báť sa; c. s niekým mať súcit, porozumenie;

3. mať presvedčenie, zmýšľanie, názor: c. slovensky, ľudsky;

4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec; vo vzduchu cítiť napätie, jar

● cítil to v kostiach mal predtuchu; cítil za tým jeho ruku tušil jeho zásah;

5. hovor. neos. len v neurč. (čo, čo čím) cítiť, je, bolo, bude c. zapáchať, páchnuť: mäso, maslo c. zapácha; múku c. petrolejom, niečo c. olejom, rybinou a pod. zapácha po petroleji, oleji, rybine a pod.; v izbe c. dym; c. z neho alkohol, rum, víno a pod. zapácha po alkohole, rume, víne a pod.;

opak. cítievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 pocítiť, ucítiť, k 1, 2, 4 i zacítiť;

kraj k 1 i ocítiť

|| cítiť sa byť si vedomý určitého telesného al. duševného stavu: c. sa zdravý, chorý, silný; c. sa zle, dobre niekde, c. sa nepríjemne; c. sa šťastný, spokojný, vinný, urazený, poškodený, ukrivdený

● necíti sa dobre, zle sa cíti je chorý, je mu zle; cíti sa nesvoj je mu nepríjemne; c. sa niekde ako doma dobre, príjemne; hovor. c. sa trafený byť dotknutý; c. sa matkou o tehotnej žene; ľud. cíti sa (o žene) je tehotná; c. sa pánom mať pocit moci; c. sa pánom situácie, c. sa v sedle ovládať situáciu; hovor. ale sa cíti! je veľmi sebavedomý; c. sa doma v niečom dokonale ovládať niečo, vyznať sa v niečom; c. sa na (vysokom) koni, c. sa ako na koni mať pocit prevahy, víťazstva, istoty; necítiť sa vo svojej koži cítiť sa zle, nepríjemne;

opak. cítievať sa, -a, -ajú

cítiť sa nedok. strsl, zsl uvedomovať si určitý fyzický al. psychický stav: Veľmej dobre sa cíťim (Stožok ZVO); Ak se cítíš, už lepši? (Kameňany REV); A on sa velice dobre cíťiu̯, ket si dau̯ ti nohi do vodi (Smrdáky SEN); Šak sa dobre cícím! (V. Rovné BYT)
F. uš sa necítí (Bzince p. Jav. NMV) - o chorom alebo človeku, ktorý nekontroluje svoje fyzické prejavy

cítiť ndk
1. mať zmyslové al. emočné pocity, pociťovať: citym tesskost wsseckem tele (ZÁTURČIE 1643); nemocz žensku každj mesjcz necytila (ZÁBORIE 1699); mrtwy necyťá (KS 1763); czitiss, ze tye (oheň) pály? (PeP 1770); jedni žalosť, jedni radosť cíťá (BR 1785)
2. intuitívne al. inštinktom pociťovať príchod niečoho, mať predtuchu: cýtice hodynku skončenj mého se približowat (s. l. 1627); wtáci spiwagú, garo cjťá (KS 1763)
3. uvedomovať si niečo: welyky nedostatek czýtyim na tento czas (s. l. 1610); necitime žadneho uleveni (SELEC 1716 LP); mnozy cyta chudobu (GŠ 1758); do gakovej škody som upadol, to ga naglepšje czjtim (ŠTIAVNIČKA 1764 E); c. sa mať pocit; byť niečím postihnutý: abys cytiti sebe citil (:srozumel:), wnitrni smyslowe (:cytowe:) dany gsau try (KoA 17. st) vedieť vnímať seba; zle seba cititi (KS 1763); ya od panuw zemskych cytim sa obtižneho (LIPTOV 1766); kdo bez ťeškího hríchu seba cíťí (BN 1796); -ievať [-ív-] frekv k 1: nemale cýtjwal bole (PoV 18. st); (človek) modlitbi swég učinek hned necytjwá (BlR 18. st); -ievať sa [-ív-] k 1: Gertrudis cytiwala seba z skwostňégssym pokrmem občerstwená (BlR 18. st)