cítenie -ia s. zmysel pre niečo, povedomie, cit: národné, umelecké, sociálne c.
cítenie -nia s.
cítenie -ia s. 1. ▶ zmysel pre niečo; vedomie niečoho; povedomie: umelecké, estetické c.; výtvarné, hudobné, literárne c.; poetické, rytmické c.; farebné c.; mať sociálne c.; národné, náboženské c.; umelec spieval so štýlovým cítením a výrazovým zanietením; hud. tonálne c. uvedomenie si tonálneho centra skladby 2. hovor. ▶ pocit naznačujúci, že sa niečo stane, predtucha, tušenie: celý deň mala zlé c.; mám c., že zajtrajší výlet sa nevydarí ▷ ↗ i cítiť
porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho • pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopenie • zmysel • cit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečo • účasť • spoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasť • cítenie: sociálne cítenie
2. vzájomné rešpektovanie stanovísk • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení • zhoda • súlad • harmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší
p. aj zhoda 1
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
cítenie, -ia str. presvedčenie o niečom, vedomie niečoho, povedomie; cit: národné, umelecké, sociálne c.
cítenie s. predtucha, tušenie: Mám takuo cíťeňá, že ňepríďe (Mur. Dl. Lúka REV)
cítenie [-í] s 1. pocit, pociťovanie: milost tato na cýtenj založena gest (PW 1752); Telemacha tagného žálu cyteny začalo zachwacowat (PT 1778); abich jen od cíťeňá ňepomislitedlnéj méj bolesti sprošťená bila (BR 1785) 2. schopnosť mať pocity, vnímavosť, citlivosť: Renaitowi dosawáď kamennímu nawrátilo sa cíteňý (BR 1785); pokuta citeni na udoch a smisloch (MK 18. st)