bzukot -u m. bzučanie, bzukotanie: b. včiel; b. motora, lietadla, filmovej kamery
bzukot -tu m.
bzukot -tu m. ▶ slabý temný chvejivý zvuk vydávaný letiacim hmyzom, strojmi a pod.; syn. bzučanie: b. muchy, komára, včely; jednotvárny, uspávajúci b. prístrojov; tichý b. kamery; počuť b. áut a hlasy ľudí; Nad lúkou so bzukotom preletel čmeliak. [J. Balco]
bzukot slabý nízky trasľavý zvuk vydávaný letiacim hmyzom al. strojmi a pod. • bzučanie • poet. zried. bzuk • expr.: zunot • zun: z úľa sa ozýva zunot
bzukot, -u m. expr. slabý nízky trasľavý zvuk, vydávaný letiacim hmyzom al. niektorými strojmi, prístrojmi a nástrojmi, bzučanie: b. včiel, múch, komárov, hmyzu; b. rozkrútenej ihlice na vrtanie zubov (Gráf); b. motora (Karv.)
bzukot m. chvejivý monotónny zvuk letiaceho hmyzu: bzukod muchi (Prievidza)