Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

byť som si je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i jest(o)), sme ste sú; zápor nie som nie si nie je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i niet(o) obyč. s G), nie sme nie ste nie sú; subšt. neni (sme ...); buď(me)! súc; bude; bol nedok., zried. i dok. používa sa

I. v plnom význ.

1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť naporúdzi: bol raz jeden kráľ; Boh je, bohovia nie sú; komu niet rady, tomu niet pomoci; vínka jesto dosť; sú pomaranče možno ich kúpiť; sú ľudia, čo (ktorí)...; boli časy, keď ...; je (niet) o čom hovoriť; nebolo kam vkročiť

2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: bude porada; bolo to v zime

3. zdržiavať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s istým cieľom: otec nie je doma; boli sme na návšteve; muž bol stále s ňou; bola na tráve žať trávu; bol kosiť; bol v hore po drevo

4. stáť, ležať, byť položený, postavený, mať miesto, nachodiť sa niekde: kniha je na stole, víno je v pivnici, kabát je v skrini, auto je v garáži

5. pochádzať (odniekiaľ): bol, je z Kysúc

6. značiť, znamenať, mať význam; rovnať sa, byť totožný: tisíc korún je pre mňa veľa; kritika nie je odsúdenie; to jest (skr. t. j.) to značí

7. v bud. (čo, čoho) hovor. chcieť, želať si: budeš žinčice? nebudeš večeru?

● neb. toho, jeho keby nebolo (vyj. podmienku); niet mu, nebolo mu → páru; niet nad niečo, niekoho neexistuje nič lepšie, nik lepší, usilovnejší ap.; čo by čo bolo nech sa deje, stane čokoľvek; to by bolo, aby ... nesmie sa to stať

II. vo funkcii modálneho slovesa musieť, mať (s neurč.), neos. treba: nebolo mu tam ísť, bolo sa nám vrátiť

III. ako spona v spoj. s plnovýznamovým menom, slovesom, prísl.

A. v dvojčl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie, príslušnosť k niečomu ap.: ceruzka je nástroj na písanie, Rača je súčasť(ou) Bratislavy, dva a tri je päť, tvár je, bola samá chrasta, krava je párnokopytník, chce b. letcom, kniha je tvoja b) hodnotenie: kniha je najlepší priateľ, vedúci je dobrák, dobrého srdca c) vlastnosti a stavy podmetu: lúka je zelená, brat je chorý, nervózny, pečivo je rozličných tvarov d) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): izba je, bude uprataná, matka je znechutená e) rozlič. okolnosti: kvety sú pre teba, je nás päť; mlieko je po dve koruny predáva sa; práčka je na nezaplatenie

B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) teles. al. duš. pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, dobre, do plaču; je tu na nevydržanie; dnes bude jasno, v dolinách je hmla, hmlisto b) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): je, bolo uvarené, je, bude zaoblačené c) hodnotenie: s tebou je ťažko, kríž, bieda d) možnosť al. potrebu: bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo cítiť, badať, počuť, bolo vidno

● už je po ňom, už je tam zomrel; je po radosti pominula sa; je po paráde vec sa skončila, vybavila; nebude, nebolo by od veci patrí sa, patrilo by sa

IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v predl. pádoch) al. iným slovným druhom: b. v súlade zhodovať sa; b. na osoh (prospech) osožiť; b. na prekážku prekážať; b. v styku stýkať sa

V. ako samostatná morféma (pomocné sloveso) v zlož. slovesných tvaroch: viedol som, budem viesť, viedol by som; je, bude vedený; bolo povedané;

opak. bývať², bývavať -a: večer b-m doma, na svadbách b-a u nás veselo

byť som si je sme ste sú v zápore nie som nie si nie je nie sme nie ste nie sú buď! buďme! bol bude súc zastar. byvší bytie nedok., zried. i dok.

byť som si je sme ste sú v zápore nie som nie si nie je nie sme nie ste nie sú buď! buďme! bol bude súc zastar. byvší bytie nedok., zried. i dok.
I. v plnom význame 1. v 3. os. i jest, jesto v zápore i niet, nieto (obyč. s G) ▶ nachádzať sa, vyskytovať sa, trvať v priestore al. v čase; syn. existovať, jestvovať: boli to ťažké časy; všade je pokoj; nie je tu veľa cudzincov; nieto peňazí; budú aj iné možnosti; ničoho už niet; bol raz jeden kráľ; Stojíme a budeme stáť, sme a budeme, existujeme a budeme existovať. [V. Mináč]; Vtedy boli inakší chlapi ako dnes. [P. Jaroš]; Jesto jasnejšieho receptu, páni? [A. Hykisch]; Niet dosť ľudí, ktorí by závlahovým zariadeniam vdýchli život. [NP 1987] □ nebyť toho/jeho keby nebolo niečoho, niekoho (vyjadruje podmienku)
2. (kde) ▶ (obyč. o živých bytostiach) zdržiavať sa, byť prítomný niekde; nachádzať sa, nachodiť sa, bývať: kde si?; večer som doma; sme v kine; zajtra budem v meste; riaditeľ je na služobnej ceste; Súc už v dedinke, spýta sa prvého krojovaného občana, kde je národný výbor. [P. Jaroš]; Hoci nás v uplynulých týždňoch reprezentovalo viacero celkov, ďalšie sú teraz vonku. [Vč 1983]
3. (na čom; po čo; s neurčitkom; za kým) ▶ chodiť, zájsť niekam s istým cieľom; syn. ísť: boli sme na hubách zbierali sme huby; bol som po noviny; boli sme nakupovať; Bol som za jeho ženou, aby jej muž dostal rozum. [L. Ballek]
4. (kde) ▶ (o veciach) zaujímať isté postavenie, polohu, mať miesto, nachodiť sa niekde; syn. ležať, stáť, rozprestierať sa: kde je vypínač?; papiere sú na stole; knihy budú na polici; cieľ je na dohľad; tu budú nové domy; na severe sú vysoké hory; Slnko bolo nízko nad dedinou. [A. Bednár]
5. ▶ trvať v čase nejako obmedzenom al. určenom; stávať sa skutkom; syn. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: pamätám sa, ako by to bolo dnes; súťaž je na štadióne; čo je s vami?; najhoršie je už za nami; ohňostroj bude o deviatej; dnes je streda; čoskoro bude jar; Vyhýbala sa vážnym rozhovorom o tom, čo bude, ako bude. [J. Jonáš]
6. (odkiaľ; z čoho) ▶ mať niekde, v niečom začiatok, pôvod; syn. pochádzať, pochodiť: odkiaľ ste?; rodičia sú z Liptova; je zo známej rodiny; najbohatší roľníci boli z južných okresov; Aj Danielovi sa zdalo neuveriteľné, ako vzdelaný učiteľ môže tvrdiť, že človek je z opice. [R. Sloboda]; Sme z jedného hniezda, musíme si byť podobní. [K. Jarunková]
7. ▶ mať istý, konkrétny zmysel, význam, byť znamením niečoho, byť totožný; syn. značiť, znamenať, rovnať sa: čo je to?; práca je preňho koníčkom; výchova je zložitý proces; nie sme iba susedia, sme aj priatelia; My sme rytieri a máme svoju česť. [P. Glocko] □ to jest, skr. t. j. to značí
8. iba v budúcom čase hovor. (čo, čoho) ▶ mať chuť, pocit potreby niečoho; syn. chcieť, želať si: budeš večeru? ďakujem, nebudem; Praženicu ti uškvarím, budeš? [P. Kováčová]
II. vo funkcii modálneho pomocného slovesa 1. neos. s neurčitkom ▶ vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykonať dej, musieť, mať: nebolo mu tam ísť; bolo sa nám vrátiť; bolo ti mlčať; Bolo by povedať, čo bolí, bolo by sa rozhovoriť o tom, čo dušu orie. [M. Urban]; Cestou tri razy bolo mu prekročiť Dunaj. [F. Hečko]
2. v budúcom čase s neurčitkom ▶ nejaviť tendenciu realizovať dej: ten sneh nebude a nebude padať!; tí chlapi nebudú a nebudú robiť!
III. ako spona v spojení s plnovýznamovým menom, slovesom, príslovkou 1. ▶ v dvojčlenných vetách pri výrazoch, ktoré vyjadrujú a) totožnosť, rovnakosť, zaradenie do istej kategórie, príslušnosť k niečomu a pod.: duby sú stromy; tri a tri je šesť; chce b. hasičom; súčasťou žiadosti je dotazník; Nebude nám to prekážať, však sme svoji. [J. Podhradský]; Ani jedno z jeho detí nehralo futbal, nebolo po ňom. [D. Dušek]; I kresliť viem, všestranným talentom súc obdarený. [J. Beňo] b) hodnotenie: pravda je trpká; pes je verný svojmu pánovi; ľudia sú nevšímaví; choroba bola už v pokročilom štádiu; Ani my sme neboli ukážkoví, navyvádzali sme sa psovstiev. [P. Andruška] c) vlastnosti a stavy podmetu: ulice sú prázdne; budova banky je najvyššia; traja žiaci sú chorí; Vyvalil som oči a nebol som schopný slova. [P. Hrúz]; Poštárka je zo všetkého nesvoja. [I. Habaj]; d) (s trpným príčastím) stav ako výsledok procesu: zápas je už prehratý; Keď vypustili prvé umelé družice, celý svet bol ohromený. [R. Čižmárik]; V rožnom dome sú zmenené statické pomery, treba opraviť poškodené steny. [Vč 1984] e) rozličné okolnosti: tento stôl bude pre vás; benzín je po 40 korún predáva sa; sme tu autom prišli sme autom; My ti prisaháme, že to nie je na prúd, nie je v tom jediný spoj. [V. Klimáček]
2. ▶ v jednočlenných vetách pri výrazoch, ktoré vyjadrujú a) telesné al. duševné pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi zima; je tu na nevydržanie, na zadusenie; Bolo mi zle, povedal som napokon a bolo mi do plaču. [N. Tanská]; Na autobus sa mi čakať nechcelo, lebo som mal dosť času, bolo vidno a príjemne. [P. Jaroš] b) (s trpným príčastím) stav ako výsledok procesu: doma už bolo všetko prichystané; zajtra bude zamračené c) hodnotenie: je s ním ťažko, bieda, kríž; je medzi nimi fajn; Nebude mu u mňa zle, zjesť i vypiť sa u mňa nájde, aj o nocľah sa postarám. [M. Zelinka]; Dievčatá sa nahrnuli do šatne a zrazu tam bolo ako v úli. [Pd 1995] d) možnosť al. potrebu: bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo cítiť, badať, počuť; nebolo s ním reči; bolo vidno, že to čítal; nebolo čo vysvetľovať; na to by vás bolo!; Bolo len na mne samom dokončiť, čo som začal. [P. Glocko]
IV. ako formálne sloveso, ktoré tvorí s pripojeným podstatným menom al. iným slovným druhom lexikalizované spojenie: b. na osoh (prospech) osožiť; b. na príčine spôsobovať; b. na prekážku prekážať; b. na škodu škodiť; b. pod paragrafom/pod zákonom byť chránený zákonom; b. v pomykove nevedieť sa rozhodnúť; b. v práve oprávnene konať; b. v stave urobiť niečo byť schopný; b. v styku s niekým stýkať sa; b. v strehu striehnuť; b. v súlade zhodovať sa; b. v tom (o žene) byť tehotná
V. ako samostatná morféma, pomocné sloveso v zložených slovesných tvaroch: riadil som, budem riadiť, riadil by som; je, bude riadený; bolo povedané; obed bude podávaný v jedálni; pre hustú hmlu nebolo vidieť ani na krok; Popoludnie už bolo hlboko pokľaklo do snehu, keď pribehla suseda. [P. Jaroš]; Nikdy by som sa nebol nazdal, čo som sa od neho dozvedel. [R. Sloboda]
◘ fraz. bolo ich ako maku veľa; byť ako na ihlách/na tŕní byť veľmi nervózny, netrpezlivý, nedočkavý; byť ako ryba na suchu mať sa zle, mať ťažkosti; byť [ako] v [siedmom] nebi byť veľmi šťastný, uveličený, nadmieru spokojný; byť ako zmoknuté kura/zmoknutá sliepka byť utrápený, sklesnutý, bezradný; byť ako živé striebro (obyč. o dieťati) byť pohyblivý, čulý, neposedný; byť ako pes a mačka mať s niekým spory, nedorozumenia; to je [ako] nebo a zem/peklo al. to je [ako] sto a jeden/[ako] tisíc a jeden to sa nedá porovnávať, sú to celkom rozdielne, neporovnateľné veci, to je veľký rozdiel; buď čo buď nech sa deje, stane čokoľvek; čo by čo bolo nech sa deje, stane čokoľvek; byť alfou a omegou niečoho byť podstatou, základom, tým najdôležitejším; byť čistý nemať v sebe drogy, abstinovať od drogy; byť ďaleko od pravdy mýliť sa; byť do vetra byť ľahkomyseľný, ľahkovážny; byť do všetkého hŕ konať unáhlene, nepremyslene; subšt. byť in a) mať o niečom prehľad b) byť v zhode s módou, s módnymi trendmi; byť kosť a koža byť celkom chudý, veľmi vychudnúť; byť krv a mlieko (obyč. o dievčati, o žene) a) byť očividne zdravý, pekný, bujný od zdravia b) mať kypré tvary; byť k svetu byť šikovný, schopný i pekný; byť medzi dvoma [mlynskými] kameňmi/žarnovmi byť pod tlakom dvoch protichodných tendencií, pod nátlakom z dvoch strán; byť na dne a) byť úplne vyčerpaný b) prežívať hlboký úpadok (duševný al. materiálny), hlboko klesnúť, byť v najhoršom položení; byť na dobrej ceste správne postupovať, vystihnúť správny postup v istej činnosti; byť na chvoste zaostávať, nestačiť so silami, schopnosťami a pod., byť posledný; byť na mŕtvom bode zastaviť sa, nijako nepostupovať, stagnovať; byť na koni a) mať pocit istoty, prevahy, sebavedomia b) tešiť sa z úspechu; byť na lopatkách prehrať, byť porazený; byť na mäkko byť dojatý; byť na niečo, na niekoho krátky a) nestačiť na niečo, na niekoho b) nevedieť si s niečím, s niekým poradiť; byť na niečo/do niečoho ľavý byť v niečom nešikovný, nemať schopnosti na niečo; byť na vážkach váhať, nevedieť sa rozhodnúť; byť na zlej adrese obrátiť sa nesprávnu osobu; byť niekde/u niekoho pečený-varený a) byť niekde, u niekoho častým, každodenným hosťom b) často niekde, k niekomu chodievať a cítiť sa tam dobre; byť niekomu na krku byť niekomu na starosti (obyč. z povinnosti, nevyhnutnosti); byť niekomu na očiach byť vystavený pohľadu, pozornosti niekoho; byť niekomu za pätami byť už blízko pri niekom, pri sledovaní, prenasledovaní a pod., doháňať niekoho; byť od macochy nemať plné práva, byť zaznávaný; byť od ruky (obyč. o mieste) byť vzdialený; byť odpísaný nemať nádej, stratiť význam, postavenie; byť odrezaný od sveta nemať spojenie s ostatnými ľuďmi, byť osamotený, odlúčený; byť piatym kolesom [na voze] byť zbytočný, zavadzať; byť pravou rukou niekoho/niekomu byť dobrým, užitočným, nenahraditeľným spolupracovníkom, pomocníkom niekoho, niekomu; byť pod papučou (o ženatom mužovi) byť v područí ženy; byť pod parou byť pod vplyvom alkoholu; byť predo dvermi byť blízko; byť pri dobrom zdraví al. byť pri sile cítiť sa dobre fyzicky; byť pri groši/pri peniazoch mať peniaze; byť pri chuti mať chuť na niečo; byť pri kormidle/vesle ovládať situáciu; byť pri [mastnom] hrnci al. byť pri [plnom] válove ťažiť, obohacovať sa z význačného postavenia, mať, obyč. nezaslúžene, neoprávnene dobré príjmy, výhody a pod.; byť s niekým jednej mysle al. byť zajedno/zadobre s niekým al. byť s niekým jedna ruka zhodovať sa, byť v dobrom, priateľskom vzťahu s niekým; byť s niekým na vojnovej nohe al. byť si vo vlasoch s niekým mať s niekým spory; byť si na čistom s niečím, s niekým mať o niečom, o niekom jasnú predstavu, bezpečne niečo vedieť; byť si s niekým kvit byť s niekým vyrovnaný; byť sto rokov za opicami zaostávať vo vývine, byť veľmi zaostalý; byť škrob byť lakomý; byť tŕňom v oku niekomu prekážať, zavadzať niekomu, byť nemilým; byť v centre diania al. byť pri tom aktívne sa zúčastňovať na niečom; byť v kaši ocitnúť sa v nepríjemnej, trápnej, zlej situácii; byť v niečom [až] po krk/po uši a) byť na niečom zainteresovaný b) byť do niečoho (obyč. nepríjemného) zapletený a pod. c) byť zaľúbený do niekoho; byť v niečom doma dokonale sa vyznať v niečom, ovládať niečo; byť v ofsajde byť v nevýhode; byť v plienkach byť na začiatku, bez skúseností; byť v rokoch mať vyšší vek; byť v tvŕdzi/v úzkych ocitnúť sa v ťažkej, zlej situácii, nevedieť si pomôcť; byť vo svojom živle vyznať sa v niečom (a rád to robiť); byť/nebyť vrecom/mechom/cepom udretý byť, nebyť hlúpy, obmedzený; byť všetkými masťami mastený/mazaný byť prefíkaný, prešibaný; byť všetkými desiatimi za niečo súhlasiť s niečím; byť z lacného kraja a) chcieť niečo kúpiť neprimerane lacno, skoro zadarmo b) chcieť niečo dosiahnuť bez námahy; byť z tvrdého dreva [kresaný] a) mať tvrdú povahu b) veľa vydržať, zniesť; byť za horami veľmi ďaleko; je po paráde vec sa skončila, vybavila; je po radosti výraz sklamania, keď niečo nevyšlo, nepodarilo sa; je to do jedu hnevá ma to; je to na dobrej ceste niečo sa dobre vyvíja, má nádej na úspech; je to na smiech je to smiešne; je to na zaplakanie je to smutné; nebude, nebolo by od veci patrí sa, patrilo by sa; nebolo na ňom suchej nitky bol premočený; nebyť vo svojej koži necítiť sa dobre; niečo mu je proti srsti al. niečo mu nie je po srsti niečo sa mu nepáči, nevyhovuje mu to, nie je mu to vhod; niet (nebolo) mu páru al. niet nad niečo, nad niekoho neexistuje nič lepšie, nik lepší, usilovnejší a pod.; sú rovnaká krvná skupina zhodujú sa názorovo, presvedčením, vkusom a pod.; to by bolo, aby ... nesmie sa to stať; to je iná kapitola a) to je niečo úplne odlišné, to má iný (obyč. opačný) ráz (často aj konštatovanie zmeny situácie, omylu a pod.) b) to sem nepatrí, o tom sa nateraz nehovorí; to nie je čistá robota/práca al. to nie je po dobrom/s dobrým al. to nie je s kostolným riadom/poriadkom niečo nie je tak, ako má byť, nie je to v poriadku, je to podozrivé; [už] je na druhom svete/na pravde božej/v zemi/pod zemou al. už je tam zomrel ◘ parem. bez jednej lastovičky bude leto al. bez jednej ovce bude salaš a) jeden prípad nie je rozhodujúci b) mienka, konanie jednotlivca vo vzťahu k ostatným nerozhoduje; kde [nič] nieto/niet, tam ani smrť neberie; komu niet rady, tomu niet pomoci; niet takej pesničky, čo by konca nemala všetko sa raz pominie, aj príjemné veci, okolnosti a pod. sa pominú, zmenia
▷ opak. bývať¹ -va -vajú -val, bývavať -va -vajú -val

je ↗ byť

jest ↗ byť

jesto, zried. jest nedok. arch. vo funkcii 3. osoby prítomného času plnovýznamového slovesa byť, v zápore i nieto, niet ▶ je, sú: či j. pravdy na svete?; kým jesto, berme!; j. z čoho vyberať; možností j. vždy viac; v dome j. všetkého; A či tu jesto nablízku voda, čo hladnému človeku tak ľahko nezaškodí? [A. Habovštiak]; U nás jest ovečiek takmer do tisícky! [Š. Žáry] □ to jest to je, čiže, teda, skr. t. j. ◘ parem. poznáš po vrave, čo jesto v hlave ▷ ↗ i byť

byť, som, si (bás. a hovor. i -s’: tys’, bolas’), je (v plnom význame „jestvovať“ i jest, jesto), sme, ste, sú (ľud. i sa);

zápor. nie som, nie si, nie je (bás. a ľud. i neni, arch. i nenie; v plnom význame „jestvovať“ i neos. niet, nieto s 2. p.), nie sme, nie ste, nie sú (i ja som nie, ty si nie atď.);

prech. súc, arch. byvší;

rozk. buď, buďte;

bud. bude;

min. bol nedok., zried. i dok.

I. používa sa v plnom význame

1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť k dispozícii, byť naporúdzi: To, že by strigy boli, neverím. (Jégé) Inej cesty niet. (Tim.) Komu niet rady, tomu niet pomoci. (prísl.) Bolo raz jedno choré dievčatko. (Janč.) Chleba jesto, mäsa jesto. (Tat.) Sú zemiaky dostanú sa kúpiť. — Sú ľudia, čo (ktorí) ... — Boli časy, keď ... — Je (niet) o čom hovoriť. — Nebolo kam kročiť.

● nebyť niečoho, niekoho (vyjadruje skrátene podmienku, keby nebolo); niet (nebolo) mu (jej) páru nik sa mu (jej) nevyrovná (nevyrovnal); niet (nie je), nebolo nad niečo, nad niekoho nič lepšie (krajšie ap.), nik lepší nejestvuje (nejestvovalo, nejestvoval);

2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: Budú voľby. — Bude porada. — Bolo to v zime, v lete, v máji, r. 1945. — Mnohí podurili, aby videli, čo bude (Vaj.) čo sa bude diať.

● buď čo buď nech sa deje (stane) čokoľvek; čo by čo bolo nech by sa dialo (stalo) čokoľvek: to by bolo, aby ... nesmie sa to stať (výraz záporu);

3. (kde, na čom, po čo, s neurč.) zdržiavať sa, pobývať, ocitať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s nejakým cieľom (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch): Otec je (nie je) doma. — Je na dvore, na prechádzke, na poli, na návšteve, na hostine, u priateľa, na štúdiách. — Je stále s ním (s ňou), pri ňom (pri nej). — Bol som pod Beckovom na púti. (Stod.) — Bola som na tráve (Taj.) kosiť, žať trávu. Boli na čerešniach (Tim.) trhať, oberať čerešne; boli po lekára; bol v hore po drevo; bol som kosiť; Jerguš bol navštíviť svoju mamku. (Ondr.)

4. stáť, ležať, byť položený, byť postavený, byť umiestený, mať miesto, nachodiť sa niekde: Kniha je na stole. — Víno je v pivnici. — Kabát je v skrini, na vešiaku. — Auto je v garáži

● (už) je na druhom svete, ľud. na pravde božej, v zemi, pod zemou, v hrobe zomrel; už sú tam, u boha (Taj.) zomreli; byť v zlej (ťažkej, kritickej) situácii, v zlom položení nachodiť sa, ocitať sa, ocitnúť sa; byť v úzkych, v kaši v nepríjemnej situácii; byť na mizine; byť na nohách chodiť; byť na koni tešiť sa z niečoho; byť doma v niečom vyznať sa, rozumieť niečomu;

5. (odkiaľ) pochádzať: bol z Kysúc (Jil.); Bielosť tých ruží je z tvojho čela. (Sládk.)

6. znamenať, značiť, mať význam; rovnať sa, byť totožný: Tisíc korún je pre mňa veľa. — Lúpiť nie je kúpiť. (prísl.)

● to jest (skratka t. j.) to znamená; vlastne, totiž;

7. hovor. bud. (čo, čoho) chcieť, želať si: Budeš žinčice? (Kuk.)

II. používa sa vo funkcii modálneho pomocného slovesa

1. (s neurč.) musieť, neos. treba: Nebolo im ísť ďaleko. (Dobš.) Bolo sa nám alebo vrátiť alebo horu obísť. (Taj.) Bolo by s ním urobiť poriadok. (Jégé)

2. arch. (s neurč.) môcť, neos. možno: Mne ťa je kedykoľvek vydať. (Taj.)

III. používa sa vo funkcii spony, t. j. gramatického prostriedku na vyjadrenie dejovej stránky neslovesného prísudku v dvojčlenných vetách a vetného základu v jednočlenných vetách, resp. na vyjadrenie slovesných gramatických kategórií pri neslovesných výrazoch; A) v dvojčlenných vetách; a) s osobnou väzbou: Môj priateľ je milý človek ... To je pravda. — Môj otec bol baníkom. — Tento stôl je z bukového dreva. — To je pre otca. — Mlieko je po dve koruny predáva sa, kupuje sa. — Lúka je zelená. — Len málo ľudí je spokojných. — Tá kniha je moja. — To ste vy? — Je nás päť. — Ondro bol prvý. — To je dobre. — Nebolo radno čakať. — Bol celkom paf; b) kniž. s neosobnou väzbou (na vyjadrenie veku človeka): Bolo jej iba štrnásť rokov. (Taj.) Žalúdku je na sedemdesiaty rok. (Fig.); B) v jednočlenných vetách; a) pri výrazoch vyjadrujúcich telesné al. duševné pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, zima, je mi dobre, zle, slabo, nanič; je mi smutno, veselo; je mi do smiechu, do plaču, na vracanie; je tu na nevydržanie; dnes je jasno, teplo, pekne; b) pri hodnotiacich výrazoch: je (nie je) pravda, je hanba, je škoda; je vhodné, je na mieste, je žiadúce, je prirodzené, je možné, nie je nemožné; už je načase; c) pri výrazoch vyjadrujúcich možnosť al. potrebu, nutnosť (obyč. len na vyjadrenie min. a bud. času a podm. spôsobu): bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo, nebolo, bude možno; bolo cítiť, badať, vidieť, počuť, bolo vidno; bolo dostať

● byť niekomu na škodu, na osoh; niečo je na predaj; byť pri peniazoch, pri chuti mať peniaze, chuť; byť pri vedomí; niečo je na smiech, na jed, do jedu; niečo je na zaplakanie smutné; niekto je na poľutovanie úbohý; už je po ňom zomrel, zahynul; je po radosti pominula; hovor. je (bolo, bude) po paráde niečo sa skončilo, skončí; je (bude) po mojom, po tvojom, po vašom stane sa podľa môjho, tvojho, vášho želania; nebude od veci nebude nevhodné; niečomu nebolo konca-kraja a) o veľkých priestoroch, b) o dlhom trvaní niečoho;

IV. vo funkcii samostatnej morfémy je súčiastkou zložených slovesných tvarov min. času, bud. času nedokonavých slovies, podm. spôsobu a trpného rodu: písal som, budem písať, písal by som; je napísané;

nedok. opak. bývať i bývavať

prihlučný príd. príliš, veľmi hlučný: Páni dôstojníci sú prihluční. (Tal.);

prihlučne, so sponou byť i prihlučno prísl.: prihlučne sa zabávať; V prednom byte bolo jej prihlučno a prijasno. (Vaj.)

živý príd.

1. ktorý má al. prejavuje znaky života, žijúci (op. mŕtvy, neživý);

spodst. živý, -ého m. živý, žijúci človek: ž. tvor, ž. organizmus, ž-é tkanivo; ž-á príroda rastliny a živočíchy; Domy sú pusté, obchody pozatvárané, a čo živé, vyrojilo sa von. (Jaš.) Verila, že sa jej vráti živý a zdravý. (Fig.) Živého ma z tohto domu nedostanete! (Barč) (Bránila) každý pruh zeme, ktorý jej napredujúce vojská kalného dňa trhali zo živého tela. (Gráf) Tvoja živá ruka bola ťažká, ale ťažšia je teraz tá, ktorá už nikdy neudrie. (Jégé) Pitval (cirkulár) zoťaté, ale ešte živé svrčiny. (Krno) Bez slova sedeli tam otec a syn a ich myseľ preberala veci živých a mŕtvych. (Vám) Načo som ja živý medzi mŕtvych na svet prišiel. (J. Kráľ) ž. svedok žijúci; ž. plot z husto do radu vysadených rastlín (obyč. kríkov al. malých stromčekov); ž-é kvety nie umelé; biol. ž-á hmota a) protoplazma; b) živý organizmus, zárodok al. tkanivová kultúra (v mikrobiológii); hosp. ž-á váha váha živého (t. j. neusmrteného a nevypitvaného) zvieraťa; ž. inventár domáce zvieratá; ž-á práca ľudská (op. strojová)ú; pren. expr. Stojí v kruhu. Okolo špinavozelené živé stĺpy (Jaš.) nehybní vojaci. Bola to výbušná látka, strašný náboj, ktorý Adam Hlavaj doniesol z bojišťa, aby ním nabil živé delá (Urb.) myšlienky, idey, ktorými chcel ovplyvniť ľudí; ž. terč živočích al. človek slúžiaci ako terč; ž-é obrazy zoskupenie živých osôb (na javisku) majúce za cieľ vytvoriť al. symbolizovať niečo: Spolu robili tzv. „živé obrazy“, kde živé figúry, znázorňujúce alegorické skupiny, postavili do pomníkovej pózy. (Al.)

● hovor. nie je ani ž. ani mŕtvy; je viac mŕtvy ako ž. polomŕtvy (napr. ťažko chorý, stŕpnutý od strachu ap.); expr. ž-á mŕtvola zle, nezdravo, chorobne vyzerajúci človek (vychudnutý, nevládny ap.); kniž. nebyť už medzi ž-ými byť mŕtvy, nežiť; odísť z radov ž-vých zomrieť;

2. stále trvajúci, pretrvávajúci, pôsobiaci; ktorý (ešte) nezanikol., neprestal; aktuálny: mať niečo stále v ž-ej pamäti; ž-á tradícia, ž-á spomienka, ž. odkaz, ž-á problematika; To je tá pieseň večne živá. (Lajč.) Ich zápal bol ešte veľmi živý. (Urb.) Ešte sú príliš živé udalosti, ktoré nasledovali po znárodnení. (Fab.) Tá strata syna ani do smrti neprestane mi byť živou ranou. (Šolt.) nezahojenou, otvorenou; lingv. ž-é jazyky ktoré v súčasnosti majú svojich nositeľov, ktoré sa v spoločnosti používajú na bežné dorozumievanie (op. mŕtve); ž-é slovotvorné typy, postupy produktívne;

3. oživujúci, životodarný: ž-á voda kriesiaca k životu, oživujúca (z rozprávok), pren. symbol intenzívnej blahodarnej pôsobnosti: Tam vody nikdy neubudne tej pravej, živej. (Hviezd.) Vychádza z kostola osviežený, akoby sa bol napil z prameňa živej vody. (Zúb.) A z jeho ľahkej, vzletnej vravy sa živé svetlo nevinie. (Rúf.) Treba mi živej, umnej, oplodňujúcej osobnosti, živého slova. (Vaj.)

4. pohyblivý, temperamentný; bystrý: ž-é dieťa, ž-á povaha, ž-é pohyby, ž. tanec, rytmus, ž-é tempo, ž-é posunky, ž-á gestikulácia; Videla okolo seba tú živú, pracovitú, mladú stvoru, Zuzku. (Taj.) Bola po materi živá, zhovorčivá a vždy veselá. (Zgur.) Jeho živé oči prezrádzajú, že nepatrí do obvyklej kategórie školských tupohlavcov. (Letz)

5. rušný; frekventovaný: ž-á ulica, cesta, ž-é námestie; Námestie a ulice, ktoré doň vtekali, boli preľudnené, živé ako mravenisko. (Krno) Okresný náčelník dobre vedel o živej krčme. (Jil.)

6. konaný s veľkou intenzitou, majúci veľkú intenzitu, intenzívny, silný; čulý: mať ž. písomný styk (ž-ú korešpondenciu) s niekým; ž. rozhovor, ž-á debata, diskusia, polemika, výmena názorov, ž-á zábava, ž. ruchu; mať o niečo ž. záujem; mať ž-ú účasť na niečom; dosiahnuť (vysloviť) ž. súhlas s niečím; prednáška mala ž. ohlas; vyvíjať ž-ú (literárnu) činnosť; mať ž. zmysel pre niečo; sledovať niečo so ž-ou pozornosťou; Pochvala vzbudil a v ňom živú túžbu stať sa im podobným. (Záb.) Máme živý kontakt s českým, so sovietskym a ostatným svetovým divadelníctvom. (Mráz) Kedysi veľmi živé a osožné priateľstvo sa od dvoch rokov obrátilo na číry platonizmus. (Jégé)

7. (o farbách) pestrý, jasný, ostrý: ž-é sfarbenie; Obrazy, plné živých farieb, menia sa jej pred očami. (Ráz.) Šetriac živými farbami, márnil október hnedú. (Jaš.); pren. vylíčiť, vykresliť, opísať niečo ž-ými farbami plasticky, sviežo; zaujímavo;

8. (o veciach) ktorému sú vlastné, ktoré má al. ktorému pripisujeme isté znaky, prejavy života, živého organizmu (najmä pohyb): Hranaté postavy a ich prudké pohyby náhle zmäkli, splynuli v čudnú živú masu. (Urb.) Hen bager sťa čeľusť živá do boku sa kopcom vrýva. (Ráz.-Mart.) Vtedy je spoločenská výchova živý bič a zákon dohromady. (Zel.) Akoby sa bola predo mnou otvorila živá kniha, ktorej obsah je nielen Leninov súkromný a revolučný živo-. topis. (Heč.); el. tech. ž-é súčiastky (stroja) ktoré sú pod prúdom; typ. ž-é záhlavie prvé a posledné slovo na príslušnej strane knihy (najmä slovníka), uvedené v záhlaví nad textom; škol. ž. kútik miesto v škole, kde žiaci pestujú rastliny al. chovajú zvieratá (názorná pomôcka pri využovaní prírodopisu); hovor.: ž-é striebro ortuť: Keď chlapci videli, že je zle, rozprskli sa ani živé striebro (Zúb.) rýchlo a na všetky strany sa rozbehli; je ani ž-é striebro pohyblivý; neposedný; ž. vlas červ strunovec obyčajný; zool.: cicavica „živé x“ (Diplozoon paradoxum); machovec „živé y“ machovec vtáčí;

9. (o človeku) stelesňujúci, predstavujúci niečo, majúci nejakú vlastnosť niečoho; vtelený: Kdeže je Emil-kamelot, kalendár živý stelesnený. (Žáry) Rád spomínal, bol živou kronikou. (A. Mat.)

10. v obraznom zmysle vychádzajúci z protikladu živý — mŕtvy (najmä dynamický, názorný, pútavý, pestrý ap.): ž. štýl, sloh; ž-é vyprávanie pútavé, dramatické; ž-é vyučovanie názorné, pestré; ž. príklad názorný; ž-é slovo hovorené (nie písané); ž-á viera činná, neformálna;

11. skutočný, skutočne jestvujúci, reálny, realistický, faktický al. verný ako v skutočnosti: mať ž. dôkaz o niečom; niečo je ž-ým svedectvom o niečom; mať ž-ú predstavu o niečom; mať ž. sen; ž-á prítomnosť, súčasnosť; socializmus je už dnes ž-ou skutočnosťou; Jeho život ukazuje sa nám nie papierový, ale živý román. (Al.); náb. ž. boh skutočný, pravý

● hovor.: pre ž-ého boha! pre boha ž-ého! zvolania: A prečo, pre boha živého, nepije? (Karv.) Nechoďte nikam, pre boha živého! (Vaj.); prisahať na ž-ého boha veriť sa, božiť sa; (ani) za ž-ého boha (za ž. svet) nijako, ani za nič: Ta živého boha nemohli nájsť vhodného alkoholika. (Karv.) Hreščo by ani za živý svet nebol prepustil svoje miesto pri Vlaste. (Tat.)

12. expr. ž-á duša, ž. duch človek; niekto: Nech sa obrátim na baraní roh, ak ti živá duša uverí. (Vaj.); spojenia ž-á duša, ž. duch (zried. i niektoré iné) so záporným prísudkom a často aj s časticou ani vyjadrujú dôrazné popieranie (= nik, nikto): nebolo tam (ani) ž-ej duše, nebola tam (ani) ž-á duša (celkom) nikto: Ani o živej duši nechyrovať. (Tat.) Dnu pusto, živej duše nieto. (Kuk.) O nás nevie živý duch. (Kal.) Keby bili! Rozsekali ma môj tatíčko. A za čo? Nezostalo na mne ani živej nitenky. Môj tatičko všetko dokmásali. (Tat.) Pozri tie ruky — živého miesta na nich niet (Jes-á) neporušeného, neporaneného, nerozodratého ap.

13. zried. ž-á skala celistvá, kompaktná: Radšej by kopal čakanom v živej skale, ako stál nad chorým. (Kuk.); pomník na prekrásnom podstavci — kuse živej skaly (Jes-á);

14. zastar. byť živý žiť: A robotný človek to vyvládať musí, ak chce statočne živý byť a na deti pamätať. (Taj.) Musíš pomaly privykať i bezo mňa životu byť. (Kal.) Ja som u vás, čo som živá, ešte nebola. (Laz.); bibl. nielen samým chlebom je človek ž. má aj duchovné potreby;

15. spodst. živé, -ého str. hovor. na bolesť citlivé a pri poranení krvácajúce miesto hlbšie pod pokožkou: zarezať si (až) do ž-ého; Kopytá sa mu zodrali temer do živého. (Kuk.) V chatrnom kabátiku prenikala zima do živého. (Kuk.); pren. zaťať, trafiť, zarezať, zadrieť ap. (niekomu) do ž-ého dotknúť sa (niečej) citlivej stránky, citeľne, hlboko zasiahnuť: Ani mi nedohovárala, že som jej otcovi tak zakrojil do živého. (Tomašč.) Koho by to nebolo šiblo do živého. (Švant.) Všetci natrčili uši, že azda on s dotkne živého. (Tat.) Testiná jej šla do živého. (Kuk.) Posledná veta Máriina zasiahla do živého. (Zúb.)

16. za živa za života, v stave života: Ale sa už len nehnevajte na mňa, že som sa nechal dať za živa upiecť. (Jégé) Ovalím ťa po smrti, keď som ťa nie za živa. (Taj.) Hýbte sa, lebo zhnijete za živa. (Min.); pren. Pochoval sa na dubcovskej fare za živa. (Letz) žil nečinne, izolovane, bez aktívnej účasti na verejnom, kultúrnom ap. živote.

17. na žive (novšie pís. nažive) pri živote, v stave života: byť, ostať, udržať sa nažive; Ale list nenašiel už otca na žive. (Taj.)

bisť p. byť

bucť p. byť

busť p. byť

buť p. byť

byť (buc, buť, bucť, busť, bisť)
I. ako plnovýznamové sloveso
1. csl jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa: Teraz už o tom aňi chír, čo voľakedi bolo (Lišov KRU); I druhí ľuďa̋ jesú, čuo idú do hori (Žaškov DK); Jesto tu aj medveďe (Jarabá BRE); Tu ból volakedi mor a koreli boli tri rázi (Ružindol TRN); Tam dážďa ňebolo ňigdi (Jásová HUR); Tam bula čista voda jak sľiza (Sokoľ KOŠ)
2. csl konať sa, uskutočňovať sa, trvať, stávať sa: Kím ešťe bola škola, pásla jeho stará mama, aľe kod bole prázňine, tag vom pásou̯ (V. Lom MK); Bolo to na veseľí h Belej (Mošovce MAR); O piéci má bi_cobáš (Bzince p. Jav. NMV); Co f tej chiži jest, že śe tam śveci? (Sedlice PRE); Ked bola muzika, išľi na muziku (Rankovce KOŠ)
F. žďi misí buť podľa ňeho (Dol. Lehota DK) - musí sa robiť podľa jeho vôle
3. csl zdržiavať sa, byť prítomný niekde, zájsť niekam s istým cieľom: Ďiou̯ka bola dnu a čakala (Detva ZVO); Náz bolo viacej z ďeďini tan v žatve (Lišov KRU); Mau̯ som buc tam, keď ho lapiľi (Chlebnice DK); Král biu̯ na vojňe (Jablonové MAL); Buďeš choďiď na hubi (Necpaly MAR); Buľi zme na poľu (Kokšov-Bakša KOŠ); Keľo nas tam bulo, bulo (Sobrance); Doma je ňit (Hradisko PRE)
F. ten je už u Abraháma (Pukanec LVI), už je tam (Brestovany TRN) - umrel; beťi za plachtou (Čelovce MK), bit f kúte (Myjava) - zotavovať sa po pôrode; bou̯ mu f pätách (Mošovce MAR) - sledoval ho, išiel tesne za ním; ňescel bi bidz v jeho skure (Záhradné PRE) - v jeho situácii
4. csl stáť, ležať, nachádzať sa, byť umiestnený niekde: Na keceli bou̯ kinťeš (Čelovce MK); Voz bol hore koľesami (Bobrov NÁM); Fľaša ňebola hňeť pri ruke (Mašková LUČ); Nebiu̯o to pri miesce, ti kúpele (Smrdáky SEN); Já som ho len mikóv a už bóv aj na kope (Pobedím NMV); Madz mi bula na posceľi (Vyš. Remety SOB)
F. už je hore bradu (Vištuk MOD) - je mŕtvy; je pot papučou (Mošovce MAR) - je v područí; musí jej ždi biď na vrchu (Mošovce MAR) - podľa jej vôle; bolo mu to po cesťe (Kláštor p. Zniev. MAR) - mohol to vybaviť pri jednej príležitosti
5. csl pochádzať odniekiaľ: Tí boľi staďeto (Detva ZVO); Mojá manka sa tu vidali, s prespola boli, z Halmeša (Ružindol TRN); Keré (žriebä) bolo z veľkích koňí, uš f tíh dvoh rokoh bolo toľé (Podmanín PB); Joho dzedo buu̯ z Rusnakou (Sobrance)
F. biď od macochi (Pukanec LVI) - nemať plné práva, byť zaznávaný
6. značiť, znamenať, byť totožný: Cez štiri žŕtki (navité nite), to bola pousťena a to na dva razi bola sťena (Detva ZVO); Radosňík, to bou̯ kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ňie je kolom dvíhať! (Ležiachov MAR) - to nie je ťažké
7. iba v bud. čase (niečo, niečoho) chcieť, želať si: Buďež ešťe tej poľiouki? (Ležiachov MAR); Jano, buďeš slíže? (V. Maňa VRB); Bvóš toho ščiavňického kabáľa? (Štiavnik ŽIL)
8. trvať, minúť sa, prebehnúť (o čase): To je asi dvanádz rokou (Kráľova Lehota LM); Neni to modz rokóv, čo plte prestali chodzit (Peter pri Váhu HLO)
9. vychádzať, nažívať s niekým: Akože sťe zo susedmi? (Košťany n. Tur. MAR)
10. záh neos. s D menovať sa, volať sa: Jejih mužovi biu̯o Marcine (Brodské SKA); Biu̯o í Marino (Rozbehy SKA)
II. ako modálne sloveso
1. neos. s inf. mať, musieť: Bolo ván ta nechodzit (Bošáca TRČ); Ve Špačincoh je ešče cvikla kopat (Ružindol TRN)
2. v bud. s inf. iba v záp. nejaviť tendenciu realizovať dej (o veciach a javoch): Ten sňah ňebuďe a ňebuďe padať! (Mošovce MAR)
III. ako spona v spoj. s plnovýzn. menom, slovesom, prísl.
A. v dvojčl. vetách, kt. vyjadrujú
a. totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie: Keď to buďe chlapec, buďe na moju stránku (Benice MAR); Zriaďeňec krajinskího súdu bou̯ od náz rodák (Tŕnie ZVO); Najstaršiého sina žena mi hnet po sobáši povedala, že bitte mi matkú (Skalka n. Váh. TRČ); Bili za pastírú (Záh. Bystrica BRA); Šľepa kura, to buľi teke hrutki do poľeuki (Rozhanovce KOŠ); Muš skladňig buu̯ (Úbrež SOB)
b. hodnotenie: Ten starí bou̯ na barľe, aľe bou̯ chlapisko! (Detva ZVO); Muoj apko boli o_dreva majster (Čelovce MK); Náš starkí už ani neni ten, čo ešče v lece (Trstie ILA); Na úrodu bol tu dobrí rok (Podmanín PB); A tota Maria, ta to bula huncut (Sokoľ KOŠ)
F. jez_mi tu za pána! (Košťany n. Tur. MAR) - on nie je nijaký pán; to je takí chu̯ap, aňi ho neňi (Brodské SKA) - je výnimočný; je ako osa do roboti (Košťany n. Tur. MAR) - je veľmi pracovitý
c. vlastnosti al. stavy podmetu: Ňebuďeš takí hladní, ako ke_ťi buďe kobeľa prázna (Lišov KRU); On aj tag inakší nebuje (Trstie ILA); Buc ciho! (Chrasť n. Horn. SNV); Buce zdravi! (Dl. Lúka BAR); Ftedi me buľi pokojne (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. je škodni (Kokšov-Bakša KOŠ) - má škodu; je na plúcá (Sereď GAL) - má tuberkulózu
d. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Ďaťeľina bola zasiata (Lišov KRU); Brad mi je zahinutí (Bystrička MAR); Ja som už bola obznatá s tímto (Tŕnie ZVO); Ti kúpele, to biu̯o zaostaté (Smrdáky SEN); Ona biu̯a opčažená a porodziu̯a (Jablonové MAL); Vun ňejezd zbudovani ňigdze (Rudlov VRN); Žeľeni ľizdz bul v ňej (vo vianočnej oblátke) zapečeni (Kokšov-Bakša KOŠ)
e. rozličné okolnosti: Toto zrno buďe na siaťe (Lišov KRU); Žena je už na zľahnuťie (Kšinná TOP); Ždi mi bou̯ poruke (Mošovce MAR); Žena už bila k porodu (Dúbravka BRA); Ňičeho nebolo g dostánú (Ružindol TRN); beťi na predaj (Polichno LUČ)
F. beťi na enom chlebe (Selce KRU) - žiť v spoločnej domácnosti (s rodičmi, príbuznými); je na svém chlebie (Brodské SKA) - je nezávislý, zárobkovo činný
B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyjadrujú
a. telesné al. duševné pocity, stavy v prírode aj v prostredí: Ako je tomu ďieučaťu? (Bystrička MAR); Ňeská je to inak (Detva ZVO); Ňije je s ňou dobre (Žaškov DK); Aj pekňe rano mohlo beťi, a do večera sa čas premeňiu̯ (V. Lom MK); Je mi velice pilno, puscite ma dopretku! (Vištuk BRA); Potom mi biu̯o lúto, sen sa vráciu̯ aj já (Jablonové MAL); Už je neskoro (Velčice TRČ); Už mi horši ňebudze, jag mi bulo (Markušovce SNV); A mňe za ňim ňedobre bulo (Sobrance)
F. bulo mu napochitri (Necpaly MAR) - veľmi sa ponáhľal; je mu na umreťie (Mošovce MAR) - jeho zdravotný stav je veľmi zlý; biu̯o jí z očú (Hlboké SEN) - nevoľno z urieknutia; jemu to neni recht (Dubová MOD) - nesúhlasí s tím
b. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Celí boží ďeň je zamračenuo (Socovce MAR); Tan e zanknúto (Mašková LUČ); Už je požaté (Zem. Kotešová BYT); Už bulo pokośeno (Bystré GIR)
c. hodnotenie: Od rana je s ňím na ňevidržaňia (Slovany MAR);
d. možnosť al. potrebu: Bolo mi treba robiť, kopať (Žaškov DK); Ces prvnejšú vojnu nebolo nijako dostat petrolín (Lovčice TRN); Ňebulo jag žic tedi (Sobrance)
IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí významový celok s pripojeným podstat. menom (v predložkovom páde): Ag ván to ňebuďe na osoh, ešťe prícťe! (Lišov KRU) - osožiť; bolo mu to na razume (Čelovce MK) - myslel na to; Tá ňevesta bola f potresťe (Žaškov DK) - trápila sa, trpela; ból na váhách (Bošáca TRČ) - váhal; Vinohradi su uš kvete (Trakovice HLO) - kvitnú; Bóv son strachu, ked ma začav naháňat (Ludanice TOP) - bál som sa; Takí frajjére jej neboli po vóli (Kostolné MYJ) - neuspokojovali ju; Enom na oštaru mi je ten kabát (Skalica) - prekáža mi
V. csl ako samostatná morféma v zlož. slovesných tvaroch a pri vetných prísl.: A jeden slúžiu̯ Bosňe a bou̯ bi tam bívau̯ za tri roki, kebi ňeboľi zbadaľi že ta_mau̯ biď druhí (Detva ZVO); Boľi tag hovoriľi, že ho dvaja ubiľi (Bystrička MAR); Aľe to bi bolo bívalo málo toho (Podmanín PB); Budeme rukuvat šéstého októbra (Lopašov SEN); Ked ja išla do Košic, som ňechodzela na mašiňe (Sokoľ KOŠ) !1d_b1_005014 bývať¹ i bývavať opak.: V bielih zemiah bívalo ždi ľepšuo žito (Lišov KRU); Bejvalo doz ráze, že edom ďem višou̯ lem edom ruoj (Čelovce MK); Na fašengi bivaľi muziki (Sokoľ KOŠ), Tu zdola cesti bívaľi takie domki (M. Bysterec DK); S toho rodu bívávali richtári (Brestovany TRN); S tú (so susedou) bívaľi veľmi zadobre bapka (Podmanín PB); Tan nám bívalo veselo (Kostolné MYJ); To bi bola bívala veľká haňba (Žaškov DK)

byť (buc, buť, bucť, busť, bisť)
I. ako plnovýznamové sloveso
1. csl jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa: Teraz už o tom aňi chír, čo voľakedi bolo (Lišov KRU); I druhí ľuďa̋ jesú, čuo idú do hori (Žaškov DK); Jesto tu aj medveďe (Jarabá BRE); Tu ból volakedi mor a koreli boli tri rázi (Ružindol TRN); Tam dážďa ňebolo ňigdi (Jásová HUR); Tam bula čista voda jak sľiza (Sokoľ KOŠ)
2. csl konať sa, uskutočňovať sa, trvať, stávať sa: Kím ešťe bola škola, pásla jeho stará mama, aľe kod bole prázňine, tag vom pásou̯ (V. Lom MK); Bolo to na veseľí h Belej (Mošovce MAR); O piéci má bi_cobáš (Bzince p. Jav. NMV); Co f tej chiži jest, že śe tam śveci? (Sedlice PRE); Ked bola muzika, išľi na muziku (Rankovce KOŠ)
F. žďi misí buť podľa ňeho (Dol. Lehota DK) - musí sa robiť podľa jeho vôle
3. csl zdržiavať sa, byť prítomný niekde, zájsť niekam s istým cieľom: Ďiou̯ka bola dnu a čakala (Detva ZVO); Náz bolo viacej z ďeďini tan v žatve (Lišov KRU); Mau̯ som buc tam, keď ho lapiľi (Chlebnice DK); Král biu̯ na vojňe (Jablonové MAL); Buďeš choďiď na hubi (Necpaly MAR); Buľi zme na poľu (Kokšov-Bakša KOŠ); Keľo nas tam bulo, bulo (Sobrance); Doma je ňit (Hradisko PRE)
F. ten je už u Abraháma (Pukanec LVI), už je tam (Brestovany TRN) - umrel; beťi za plachtou (Čelovce MK), bit f kúte (Myjava) - zotavovať sa po pôrode; bou̯ mu f pätách (Mošovce MAR) - sledoval ho, išiel tesne za ním; ňescel bi bidz v jeho skure (Záhradné PRE) - v jeho situácii
4. csl stáť, ležať, nachádzať sa, byť umiestnený niekde: Na keceli bou̯ kinťeš (Čelovce MK); Voz bol hore koľesami (Bobrov NÁM); Fľaša ňebola hňeť pri ruke (Mašková LUČ); Nebiu̯o to pri miesce, ti kúpele (Smrdáky SEN); Já som ho len mikóv a už bóv aj na kope (Pobedím NMV); Madz mi bula na posceľi (Vyš. Remety SOB)
F. už je hore bradu (Vištuk MOD) - je mŕtvy; je pot papučou (Mošovce MAR) - je v područí; musí jej ždi biď na vrchu (Mošovce MAR) - podľa jej vôle; bolo mu to po cesťe (Kláštor p. Zniev. MAR) - mohol to vybaviť pri jednej príležitosti
5. csl pochádzať odniekiaľ: Tí boľi staďeto (Detva ZVO); Mojá manka sa tu vidali, s prespola boli, z Halmeša (Ružindol TRN); Keré (žriebä) bolo z veľkích koňí, uš f tíh dvoh rokoh bolo toľé (Podmanín PB); Joho dzedo buu̯ z Rusnakou (Sobrance)
F. biď od macochi (Pukanec LVI) - nemať plné práva, byť zaznávaný
6. značiť, znamenať, byť totožný: Cez štiri žŕtki (navité nite), to bola pousťena a to na dva razi bola sťena (Detva ZVO); Radosňík, to bou̯ kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ňie je kolom dvíhať! (Ležiachov MAR) - to nie je ťažké
7. iba v bud. čase (niečo, niečoho) chcieť, želať si: Buďež ešťe tej poľiouki? (Ležiachov MAR); Jano, buďeš slíže? (V. Maňa VRB); Bvóš toho ščiavňického kabáľa? (Štiavnik ŽIL)
8. trvať, minúť sa, prebehnúť (o čase): To je asi dvanádz rokou (Kráľova Lehota LM); Neni to modz rokóv, čo plte prestali chodzit (Peter pri Váhu HLO)
9. vychádzať, nažívať s niekým: Akože sťe zo susedmi? (Košťany n. Tur. MAR)
10. záh neos. s D menovať sa, volať sa: Jejih mužovi biu̯o Marcine (Brodské SKA); Biu̯o í Marino (Rozbehy SKA)
II. ako modálne sloveso
1. neos. s inf. mať, musieť: Bolo ván ta nechodzit (Bošáca TRČ); Ve Špačincoh je ešče cvikla kopat (Ružindol TRN)
2. v bud. s inf. iba v záp. nejaviť tendenciu realizovať dej (o veciach a javoch): Ten sňah ňebuďe a ňebuďe padať! (Mošovce MAR)
III. ako spona v spoj. s plnovýzn. menom, slovesom, prísl.
A. v dvojčl. vetách, kt. vyjadrujú
a. totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie: Keď to buďe chlapec, buďe na moju stránku (Benice MAR); Zriaďeňec krajinskího súdu bou̯ od náz rodák (Tŕnie ZVO); Najstaršiého sina žena mi hnet po sobáši povedala, že bitte mi matkú (Skalka n. Váh. TRČ); Bili za pastírú (Záh. Bystrica BRA); Šľepa kura, to buľi teke hrutki do poľeuki (Rozhanovce KOŠ); Muš skladňig buu̯ (Úbrež SOB)
b. hodnotenie: Ten starí bou̯ na barľe, aľe bou̯ chlapisko! (Detva ZVO); Muoj apko boli o_dreva majster (Čelovce MK); Náš starkí už ani neni ten, čo ešče v lece (Trstie ILA); Na úrodu bol tu dobrí rok (Podmanín PB); A tota Maria, ta to bula huncut (Sokoľ KOŠ)
F. jez_mi tu za pána! (Košťany n. Tur. MAR) - on nie je nijaký pán; to je takí chu̯ap, aňi ho neňi (Brodské SKA) - je výnimočný; je ako osa do roboti (Košťany n. Tur. MAR) - je veľmi pracovitý
c. vlastnosti al. stavy podmetu: Ňebuďeš takí hladní, ako ke_ťi buďe kobeľa prázna (Lišov KRU); On aj tag inakší nebuje (Trstie ILA); Buc ciho! (Chrasť n. Horn. SNV); Buce zdravi! (Dl. Lúka BAR); Ftedi me buľi pokojne (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. je škodni (Kokšov-Bakša KOŠ) - má škodu; je na plúcá (Sereď GAL) - má tuberkulózu
d. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Ďaťeľina bola zasiata (Lišov KRU); Brad mi je zahinutí (Bystrička MAR); Ja som už bola obznatá s tímto (Tŕnie ZVO); Ti kúpele, to biu̯o zaostaté (Smrdáky SEN); Ona biu̯a opčažená a porodziu̯a (Jablonové MAL); Vun ňejezd zbudovani ňigdze (Rudlov VRN); Žeľeni ľizdz bul v ňej (vo vianočnej oblátke) zapečeni (Kokšov-Bakša KOŠ)
e. rozličné okolnosti: Toto zrno buďe na siaťe (Lišov KRU); Žena je už na zľahnuťie (Kšinná TOP); Ždi mi bou̯ poruke (Mošovce MAR); Žena už bila k porodu (Dúbravka BRA); Ňičeho nebolo g dostánú (Ružindol TRN); beťi na predaj (Polichno LUČ)
F. beťi na enom chlebe (Selce KRU) - žiť v spoločnej domácnosti (s rodičmi, príbuznými); je na svém chlebie (Brodské SKA) - je nezávislý, zárobkovo činný
B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyjadrujú
a. telesné al. duševné pocity, stavy v prírode aj v prostredí: Ako je tomu ďieučaťu? (Bystrička MAR); Ňeská je to inak (Detva ZVO); Ňije je s ňou dobre (Žaškov DK); Aj pekňe rano mohlo beťi, a do večera sa čas premeňiu̯ (V. Lom MK); Je mi velice pilno, puscite ma dopretku! (Vištuk BRA); Potom mi biu̯o lúto, sen sa vráciu̯ aj já (Jablonové MAL); Už je neskoro (Velčice TRČ); Už mi horši ňebudze, jag mi bulo (Markušovce SNV); A mňe za ňim ňedobre bulo (Sobrance)
F. bulo mu napochitri (Necpaly MAR) - veľmi sa ponáhľal; je mu na umreťie (Mošovce MAR) - jeho zdravotný stav je veľmi zlý; biu̯o jí z očú (Hlboké SEN) - nevoľno z urieknutia; jemu to neni recht (Dubová MOD) - nesúhlasí s tím
b. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Celí boží ďeň je zamračenuo (Socovce MAR); Tan e zanknúto (Mašková LUČ); Už je požaté (Zem. Kotešová BYT); Už bulo pokośeno (Bystré GIR)
c. hodnotenie: Od rana je s ňím na ňevidržaňia (Slovany MAR);
d. možnosť al. potrebu: Bolo mi treba robiť, kopať (Žaškov DK); Ces prvnejšú vojnu nebolo nijako dostat petrolín (Lovčice TRN); Ňebulo jag žic tedi (Sobrance)
IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí významový celok s pripojeným podstat. menom (v predložkovom páde): Ag ván to ňebuďe na osoh, ešťe prícťe! (Lišov KRU) - osožiť; bolo mu to na razume (Čelovce MK) - myslel na to; Tá ňevesta bola f potresťe (Žaškov DK) - trápila sa, trpela; ból na váhách (Bošáca TRČ) - váhal; Vinohradi su uš kvete (Trakovice HLO) - kvitnú; Bóv son strachu, ked ma začav naháňat (Ludanice TOP) - bál som sa; Takí frajjére jej neboli po vóli (Kostolné MYJ) - neuspokojovali ju; Enom na oštaru mi je ten kabát (Skalica) - prekáža mi
V. csl ako samostatná morféma v zlož. slovesných tvaroch a pri vetných prísl.: A jeden slúžiu̯ Bosňe a bou̯ bi tam bívau̯ za tri roki, kebi ňeboľi zbadaľi že ta_mau̯ biď druhí (Detva ZVO); Boľi tag hovoriľi, že ho dvaja ubiľi (Bystrička MAR); Aľe to bi bolo bívalo málo toho (Podmanín PB); Budeme rukuvat šéstého októbra (Lopašov SEN); Ked ja išla do Košic, som ňechodzela na mašiňe (Sokoľ KOŠ) !1d_b2_005014 bývať¹ i bývavať opak.: V bielih zemiah bívalo ždi ľepšuo žito (Lišov KRU); Bejvalo doz ráze, že edom ďem višou̯ lem edom ruoj (Čelovce MK); Na fašengi bivaľi muziki (Sokoľ KOŠ), Tu zdola cesti bívaľi takie domki (M. Bysterec DK); S toho rodu bívávali richtári (Brestovany TRN); S tú (so susedou) bívaľi veľmi zadobre bapka (Podmanín PB); Tan nám bívalo veselo (Kostolné MYJ); To bi bola bívala veľká haňba (Žaškov DK)

byť (buc, buť, bucť, busť, bisť)
I. ako plnovýznamové sloveso
1. csl jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa: Teraz už o tom aňi chír, čo voľakedi bolo (Lišov KRU); I druhí ľuďa̋ jesú, čuo idú do hori (Žaškov DK); Jesto tu aj medveďe (Jarabá BRE); Tu ból volakedi mor a koreli boli tri rázi (Ružindol TRN); Tam dážďa ňebolo ňigdi (Jásová HUR); Tam bula čista voda jak sľiza (Sokoľ KOŠ)
2. csl konať sa, uskutočňovať sa, trvať, stávať sa: Kím ešťe bola škola, pásla jeho stará mama, aľe kod bole prázňine, tag vom pásou̯ (V. Lom MK); Bolo to na veseľí h Belej (Mošovce MAR); O piéci má bi_cobáš (Bzince p. Jav. NMV); Co f tej chiži jest, že śe tam śveci? (Sedlice PRE); Ked bola muzika, išľi na muziku (Rankovce KOŠ)
F. žďi misí buť podľa ňeho (Dol. Lehota DK) - musí sa robiť podľa jeho vôle
3. csl zdržiavať sa, byť prítomný niekde, zájsť niekam s istým cieľom: Ďiou̯ka bola dnu a čakala (Detva ZVO); Náz bolo viacej z ďeďini tan v žatve (Lišov KRU); Mau̯ som buc tam, keď ho lapiľi (Chlebnice DK); Král biu̯ na vojňe (Jablonové MAL); Buďeš choďiď na hubi (Necpaly MAR); Buľi zme na poľu (Kokšov-Bakša KOŠ); Keľo nas tam bulo, bulo (Sobrance); Doma je ňit (Hradisko PRE)
F. ten je už u Abraháma (Pukanec LVI), už je tam (Brestovany TRN) - umrel; beťi za plachtou (Čelovce MK), bit f kúte (Myjava) - zotavovať sa po pôrode; bou̯ mu f pätách (Mošovce MAR) - sledoval ho, išiel tesne za ním; ňescel bi bidz v jeho skure (Záhradné PRE) - v jeho situácii
4. csl stáť, ležať, nachádzať sa, byť umiestnený niekde: Na keceli bou̯ kinťeš (Čelovce MK); Voz bol hore koľesami (Bobrov NÁM); Fľaša ňebola hňeť pri ruke (Mašková LUČ); Nebiu̯o to pri miesce, ti kúpele (Smrdáky SEN); Já som ho len mikóv a už bóv aj na kope (Pobedím NMV); Madz mi bula na posceľi (Vyš. Remety SOB)
F. už je hore bradu (Vištuk MOD) - je mŕtvy; je pot papučou (Mošovce MAR) - je v područí; musí jej ždi biď na vrchu (Mošovce MAR) - podľa jej vôle; bolo mu to po cesťe (Kláštor p. Zniev. MAR) - mohol to vybaviť pri jednej príležitosti
5. csl pochádzať odniekiaľ: Tí boľi staďeto (Detva ZVO); Mojá manka sa tu vidali, s prespola boli, z Halmeša (Ružindol TRN); Keré (žriebä) bolo z veľkích koňí, uš f tíh dvoh rokoh bolo toľé (Podmanín PB); Joho dzedo buu̯ z Rusnakou (Sobrance)
F. biď od macochi (Pukanec LVI) - nemať plné práva, byť zaznávaný
6. značiť, znamenať, byť totožný: Cez štiri žŕtki (navité nite), to bola pousťena a to na dva razi bola sťena (Detva ZVO); Radosňík, to bou̯ kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ňie je kolom dvíhať! (Ležiachov MAR) - to nie je ťažké
7. iba v bud. čase (niečo, niečoho) chcieť, želať si: Buďež ešťe tej poľiouki? (Ležiachov MAR); Jano, buďeš slíže? (V. Maňa VRB); Bvóš toho ščiavňického kabáľa? (Štiavnik ŽIL)
8. trvať, minúť sa, prebehnúť (o čase): To je asi dvanádz rokou (Kráľova Lehota LM); Neni to modz rokóv, čo plte prestali chodzit (Peter pri Váhu HLO)
9. vychádzať, nažívať s niekým: Akože sťe zo susedmi? (Košťany n. Tur. MAR)
10. záh neos. s D menovať sa, volať sa: Jejih mužovi biu̯o Marcine (Brodské SKA); Biu̯o í Marino (Rozbehy SKA)
II. ako modálne sloveso
1. neos. s inf. mať, musieť: Bolo ván ta nechodzit (Bošáca TRČ); Ve Špačincoh je ešče cvikla kopat (Ružindol TRN)
2. v bud. s inf. iba v záp. nejaviť tendenciu realizovať dej (o veciach a javoch): Ten sňah ňebuďe a ňebuďe padať! (Mošovce MAR)
III. ako spona v spoj. s plnovýzn. menom, slovesom, prísl.
A. v dvojčl. vetách, kt. vyjadrujú
a. totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie: Keď to buďe chlapec, buďe na moju stránku (Benice MAR); Zriaďeňec krajinskího súdu bou̯ od náz rodák (Tŕnie ZVO); Najstaršiého sina žena mi hnet po sobáši povedala, že bitte mi matkú (Skalka n. Váh. TRČ); Bili za pastírú (Záh. Bystrica BRA); Šľepa kura, to buľi teke hrutki do poľeuki (Rozhanovce KOŠ); Muš skladňig buu̯ (Úbrež SOB)
b. hodnotenie: Ten starí bou̯ na barľe, aľe bou̯ chlapisko! (Detva ZVO); Muoj apko boli o_dreva majster (Čelovce MK); Náš starkí už ani neni ten, čo ešče v lece (Trstie ILA); Na úrodu bol tu dobrí rok (Podmanín PB); A tota Maria, ta to bula huncut (Sokoľ KOŠ)
F. jez_mi tu za pána! (Košťany n. Tur. MAR) - on nie je nijaký pán; to je takí chu̯ap, aňi ho neňi (Brodské SKA) - je výnimočný; je ako osa do roboti (Košťany n. Tur. MAR) - je veľmi pracovitý
c. vlastnosti al. stavy podmetu: Ňebuďeš takí hladní, ako ke_ťi buďe kobeľa prázna (Lišov KRU); On aj tag inakší nebuje (Trstie ILA); Buc ciho! (Chrasť n. Horn. SNV); Buce zdravi! (Dl. Lúka BAR); Ftedi me buľi pokojne (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. je škodni (Kokšov-Bakša KOŠ) - má škodu; je na plúcá (Sereď GAL) - má tuberkulózu
d. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Ďaťeľina bola zasiata (Lišov KRU); Brad mi je zahinutí (Bystrička MAR); Ja som už bola obznatá s tímto (Tŕnie ZVO); Ti kúpele, to biu̯o zaostaté (Smrdáky SEN); Ona biu̯a opčažená a porodziu̯a (Jablonové MAL); Vun ňejezd zbudovani ňigdze (Rudlov VRN); Žeľeni ľizdz bul v ňej (vo vianočnej oblátke) zapečeni (Kokšov-Bakša KOŠ)
e. rozličné okolnosti: Toto zrno buďe na siaťe (Lišov KRU); Žena je už na zľahnuťie (Kšinná TOP); Ždi mi bou̯ poruke (Mošovce MAR); Žena už bila k porodu (Dúbravka BRA); Ňičeho nebolo g dostánú (Ružindol TRN); beťi na predaj (Polichno LUČ)
F. beťi na enom chlebe (Selce KRU) - žiť v spoločnej domácnosti (s rodičmi, príbuznými); je na svém chlebie (Brodské SKA) - je nezávislý, zárobkovo činný
B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyjadrujú
a. telesné al. duševné pocity, stavy v prírode aj v prostredí: Ako je tomu ďieučaťu? (Bystrička MAR); Ňeská je to inak (Detva ZVO); Ňije je s ňou dobre (Žaškov DK); Aj pekňe rano mohlo beťi, a do večera sa čas premeňiu̯ (V. Lom MK); Je mi velice pilno, puscite ma dopretku! (Vištuk BRA); Potom mi biu̯o lúto, sen sa vráciu̯ aj já (Jablonové MAL); Už je neskoro (Velčice TRČ); Už mi horši ňebudze, jag mi bulo (Markušovce SNV); A mňe za ňim ňedobre bulo (Sobrance)
F. bulo mu napochitri (Necpaly MAR) - veľmi sa ponáhľal; je mu na umreťie (Mošovce MAR) - jeho zdravotný stav je veľmi zlý; biu̯o jí z očú (Hlboké SEN) - nevoľno z urieknutia; jemu to neni recht (Dubová MOD) - nesúhlasí s tím
b. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Celí boží ďeň je zamračenuo (Socovce MAR); Tan e zanknúto (Mašková LUČ); Už je požaté (Zem. Kotešová BYT); Už bulo pokośeno (Bystré GIR)
c. hodnotenie: Od rana je s ňím na ňevidržaňia (Slovany MAR);
d. možnosť al. potrebu: Bolo mi treba robiť, kopať (Žaškov DK); Ces prvnejšú vojnu nebolo nijako dostat petrolín (Lovčice TRN); Ňebulo jag žic tedi (Sobrance)
IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí významový celok s pripojeným podstat. menom (v predložkovom páde): Ag ván to ňebuďe na osoh, ešťe prícťe! (Lišov KRU) - osožiť; bolo mu to na razume (Čelovce MK) - myslel na to; Tá ňevesta bola f potresťe (Žaškov DK) - trápila sa, trpela; ból na váhách (Bošáca TRČ) - váhal; Vinohradi su uš kvete (Trakovice HLO) - kvitnú; Bóv son strachu, ked ma začav naháňat (Ludanice TOP) - bál som sa; Takí frajjére jej neboli po vóli (Kostolné MYJ) - neuspokojovali ju; Enom na oštaru mi je ten kabát (Skalica) - prekáža mi
V. csl ako samostatná morféma v zlož. slovesných tvaroch a pri vetných prísl.: A jeden slúžiu̯ Bosňe a bou̯ bi tam bívau̯ za tri roki, kebi ňeboľi zbadaľi že ta_mau̯ biď druhí (Detva ZVO); Boľi tag hovoriľi, že ho dvaja ubiľi (Bystrička MAR); Aľe to bi bolo bívalo málo toho (Podmanín PB); Budeme rukuvat šéstého októbra (Lopašov SEN); Ked ja išla do Košic, som ňechodzela na mašiňe (Sokoľ KOŠ) !1d_b2_005014 bývať¹ i bývavať opak.: V bielih zemiah bívalo ždi ľepšuo žito (Lišov KRU); Bejvalo doz ráze, že edom ďem višou̯ lem edom ruoj (Čelovce MK); Na fašengi bivaľi muziki (Sokoľ KOŠ), Tu zdola cesti bívaľi takie domki (M. Bysterec DK); S toho rodu bívávali richtári (Brestovany TRN); S tú (so susedou) bívaľi veľmi zadobre bapka (Podmanín PB); Tan nám bívalo veselo (Kostolné MYJ); To bi bola bívala veľká haňba (Žaškov DK)

bývať¹ p. byť

bývavať p. byť

budiž p. byť

byť ndk zried dk používa sa
I. v plnom lexikálnom význame
1. existovať, vyskytovať sa v priestore al. čase, trvať: hnewy a nesnaze, swady byly su mezi diedinu Chotessow z Hlinikem (BYTČA 1484 SČL); neny, kdo by cžinil dobre. Neny any gedneho (BAg 1585); ze bi gi (brindze) gesste mela gedna tunka bit (BÍŇOVCE 1607); po matkach gegich gest pritelstwo meczy nimy (GALANTA 1663); musegj y kacirstwa mezi wami biti (WO 1670); ynsse teras neni co pisat (RADVAŇ 1694); nyét sádnoho bez vini (HPS 1752); památku zanechám tym, ktery po mňe budu (KB 1757) prídu, budú nasledovať; není a nebude, co swet swetom bude, tolko hwezdiček (AD 18. st)
F. daleko od Jupitera biťi jest daleko od hromu biťi (BR 1785); negsi w rečj, gako swečy (AD 18. st)
2. dk uskutočniť sa, stať sa, neskoršie sa chápe ako ndk. výsledok dk. deja, byť, trvať: kdyz to bylo czasu gedneho a opatrny Mikolass Hostek ruku bozy giest dotknen (ŽK 1485); Bohu Otcy budiž chwála (CC 1655); čuo s nami bude (RUDNO 1663); miessag dobre z lopatku, pokud nebude huste (RT 17. st); Juda odpowedyela, ze geg nist nyebude (KRUPINA 1726); gestly tak mosy byti, učiňte, čo chcete (KB 1757)
L. zaloba ma takto byti (ŽK 1473) vyzerať, mať takúto podobu; zdrawas’ Marja, milosti plna (CC 1655)
F. na s. Wyda, to nebude nikda (SiN 1678)
3. (obyč. o živých bytostiach) kde zdržiavať sa, zostávať, byť prítomný, bývať, žiť: když fogt doma negest; ten duom zapeczatugi y tych wssech od nieho, czoz su na tem domie (ŽK 1573); pry tom bol take Crystoph Hewlmar, Petr Platenyk (TRNAVA 1565); wyerim, ze mne mu sprawedliwost tak raczite widati, jako bych sam tam v W. M. bol (PRÍBOVCE 1565); pomoz tam prigyti a wečne byťi (CC 1655); žena, dieta mi ge w Jasene (TURIEC 1670); pani Palka ge tu so mnu na hospode (RADVAŇ 1705); Panye, budz z nami (ŽD 1709); boli tam za dva dni te kone (JANOVNÍK 18. st)
L. gestliby za dwanast leth z sebu nemohly byti (P. ĽUPČA 1540) žiť spoločne
F. b. na druhom svete, vo večnosti byť mŕtvy, zomrieť: že jsem silňe držala a verila mojého ženícha na druhém biťi svetě; a mláďenec ten tak žil! A juž ve večnosti jest (BR 1785); dluznik nebyl z woczu - w oczy, neb by vstupil z diediny (D. NIVA 1562) nebol osobne prítomný; (Junás od otca) oddeleny nebyl, ale až do smrti spolu na gednom chlebe boli a žili (SUČANY 1757) žili spoločne
4. kde (o veciach) stáť, ležať, byť položený, postavený, mať miesto, rozprestierať sa, nachádzať sa: pywowar gest na strane v czesty Mattussoweg (P. ĽUPČA 1543); ten winohrad gest w Ružiene hore (TRNAVA 1566); puol quentina, ktery gest wedle Melicherowey zeme (P. ĽUPČA 1580); zahradu, ktera gest nize wsy (SLIAČE 1612); zem Stefana Chomaya wysse rybnyka pry studnycy suca (LIPTOV 1651); s prutem, ktery gest w ruce még (KB 1757); w tegto nasseg oszadje na nasse wedomje nichdá nebol zaden diel w slobodnich a penazitich ziwnostyach (POTVORICE 1789)
5. odniekiaľ pochádzať, mať pôvod niekde; meniť sa na niečo, vznikať z niečoho: czert wie, odkud sy (TURIEC 1586); rozpust cukru w štiawoweg wodce, až lekwar bude (RT 17. st); odkely jeszt véra? (MCa 1750); wy ste s tohoto sweta, yá négsem s tohoto sweta (KB 1756); s tohoto gedna nemoc bude (KS 1763); človeče, gesli z Boha si (SPr 1783) ak veríš
L. koho čí je, jest; komu je čo byť vlastníkom niekoho, vzťahovať sa na niekoho: tu sskodu ma platiti, czy dobytek gest (ŽK 1473); kterehoz pripis tento gest (P. ĽUPČA 1542); že czo je meho, že by my dal (TOPOĽČANY 1554); wed ge to pana Podmaniczkeho, ta dolina Sucha (s. l. 1576); to bulo Boha Ottcza oné jeho szlovo (HPS 1752); mužowi, kterému bylo méno Yózeff (KB 1756) menoval sa;
F. b. (s) čím mať niečo: byl Yózeff peknú twáru a krásny s pohledením (KB 1757); obraz boha aegyptského byl z psú hlawu (KS 1763); b. komu za čo byť komu čím slúžiť ako: ga budu wam za otce a wy my budete za syni a za sestry (Le 1730); (pohania) budú my za lid (KB 1756); za tragára sem (KS 1763); b. v čom mať nejakú vlastnosť: kdy med w slussneg hustosti bude (RT 17. st); to/čo jest to/čo značí, rovná sa, znamená: platz za zriedlem piwnicznym, to gest spizernu y komoru nad spizernu (P. ĽUPČA 1551); uložil gym ména Boánges, čo gest synowé hromu (KB 1756); podvolujeme sa platit každoročnie tisíc, to gest fl 1000 (OSUSKÉ 18. st)
F. teho pak w summe gest: gedna kobyla, geden junecz, gedna krawa (P. ĽUPČA 1558) spolu, v súhrne učiní: zeby recz takoweho w niwecz nebyla (P. ĽUPČA 1538) nevyšla na mizinu; byť za kým (o žene) vydatá: Anna bola za Boccziczkim Martynom a Barbora ge za Warssany Ferenczom (D. MOTEŠICE 1584); my na tom budeme, aby sme mu (dlh) odtud nahraditi a poplatiti mohli (BRATISLAVA 1618) na tom trvať, nástojiť: žena bila na nos (KRUPINA 1675) mala chorý nos; co gsy, to gsy (KO 1782) nech si čokoľvek
II. neos s neurč, vo funkcii vetnej prísl treba al. možno; komu musieť: ja werym, že gest Krysta weriti (BAg 1585); nač gest narýkaťi (CC 1655); w kterýchžto (knihách) čitat gest (MP 1718); lepssy mi gest umrjti (KB 1757); dve prvňé literi tak dlhoce bilo slišaťi (BR 1785)
III. sponové sloveso
A. v dvojčl. vetách spája neslovesnú časť prísudku s podmetom (prísudkové podst. al. príd. meno vyj. trvalú al. prechodnú vlastnosť, stav totožnosti al. príslušnosti k niečomu, stav prostredia, okolnosti a i.): toto gest nass chotárz (BYTČA 1484 SČL); gmena wsseckych (ktorí boli na práve) tyto sú: Lawrincz Lazebnyk, rychtar lypczansky, Beno Kowacz, Matieg Trangus (P. ĽUPČA 1543); ge to gedna familia Pohankowjech po otczy (GALANTA 1663); čas gest, abych sa nawratil (KB 1757); lid twrdey ssige gest (MK 18. st)
L. chczi wam rad k wuoli byti (NAMYSLOV 1505 SČL); na smrtedlneg posteli buducz w dobrey pameti (P. ĽUPČA 1543) duševne zdravý; dwa pohare, czo su iako boczyczka (PARÍŽOVCE 1564) guľaté; o tom sem swedom; i o tom sem powedom; ga gineho negsem powedom (V. ZÁLUŽIE 1617-19) byť vedomý niečoho; pamätať sa na niečo; byl som prj trunku y spadel som s kone ((NOVÁKY) 1660) opitý; na posmech sem, na vysmech sem, za posmech byti, tolikó za žert byl chudobny člowek stary (KS 1763) na posmech
F. gestly ge tomu tak (B. BYSTRICA 1596) ak sa veci tak majú; za njc gest toliko tělesně se postjtj (MP 1718) nie je nič platné; tam gest wssecko dúffanj koniec nádejam; pri sebe sem pri vedomí (KS 1763); hnewliwi mechem udereny gest (MK 18. st) hlúpy
B. v jednočl. vetách (neslovesná časť prísudku vyj. stav prostredia, okolnosti, niečí stav, pocity, dojmy a pod.): to učinit nemuožem, neb nás jest velmi malo (NEŠTICH 1538 LP); kdi sem wydel, ze gest zle (P. BYSTRICA 1562); dost mi bude smutno; starosti ge dost na mogeg hlawe (RADVAŇ 1714); bljskó gest zahynútj mesta Nynywe (KB 1757); gest mňe ze srdca luto, že gsem teba rozhněwal (PK 1782)
IV. samostatná morféma v zložených slovesných tvaroch; v spojení s príčastiami významových slovies tvorí
a. perfektum: tu zradu, kteruz gest nad namy vczinil, podawali sme gemv (SKALICA 1432 SČL); w tom smy ssly k swemv domv (BYTČA 1454 SČL); žes’ racžyl (Pane) wikupitt mne (BAg 1585); tá panna k nemu jestit promluvila (ASL 1560/ 1603-04); v domu som nebul (HROBKOV 1786 LP);
b. pluskvamperfektum: za geczmen fl 20, kery sem bol dal do hage (PRÍBOVCE 1565); cžo se doticze tych owecz, ktere boly zostaly po nebostikowi (CHOCHOLNÁ 1612); naskrze sa byl wyplnil rok (KS 1763);
c. kondicionál: radi bychme wam sprali mnoho dobreho (HLOHOVEC 1555); skutkow, kteriž bichom my czinili (TC 1631); statek, kde bi kolwek nalezeni biti mohel (BÁNOVCE n. B. 1636); nerada bich mnoho obtizowala (DUBNICA n. V. 1713); mi bi bulyi na vek prepadlyi do zatratzenyá (HPS 1752);
d. pasívum: oba (vozy) gsta nabrana (ŽK 1473); tento list w geho rucze bud dan (L. SIELNICA 1570); slyssali ste, že poweďeno gest; nebo w kterém súdu súdit budete, súdit sa budete a s kterú mjru merat budete, odmeráwat sa wám bude (KB 1756); (stromy), ktere sa w hlinateg zemi zasadene (PR 18. st);
e. v spojení s neurč. ndk. slovesa futúrum: wssiem, ktoz toto pismo cztucze slisseti budu (ŽK 1453); pokud budem zyt (PG 1656)

libe [-e, -o] prísl čes milo, lahodne, ľúbezne: prospewugme libe (CC 1655); byť (komu) libo vetná prísl byť vhod: komu milo a libo gest priti (ŽIAR n. H. 1596); o, Kryste, gakž libo tobe (KK 1709); bud gjm ljbo, nebo žel, krále gjm odgali (HI 18. st)

niet(o)¹ p. byť

niet p. byť