byt bytu pl. N byty m. ▶ súbor miestností určený na bývanie jednotlivca al. rodiny, bytová jednotka: družstevný, obecný b.; prenajatý, služobný, súkromný b.; jednoizbový, dvojizbový, štvorizbový b.; byty na prvom, piatom, jedenástom poschodí; b. v osobnom vlastníctve; majiteľ, nájomca bytu; kúpiť, predať, vymeniť b.; vziať niekoho na b. do podnájmu; Ocitla sa v starom domovníckom byte, kde prežila detstvo. [V. Švenková]; pren. expr. obrátiť b. hore nohami a) urobiť neporiadok b) prehľadať byt ▷ bytík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: útulný b.; Rýchlo prijal miesto učiteľa a bytík po predchádzajúcom pedagógovi. [J. Puškáš]; Ocitáme sa v miniatúrnom, ale kultivovane zrenovovanom bytíku. [Pd 1994]; bytisko -ka -tísk s., v sg. i m. zvel. expr.: Všelijakí lapikurkári sa rozťahujú v obrovských bytiskách. [J. Tallo]; Väčšie bytisko som v normálnom paneláku nevidel. [LT 1999]