Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

byť som si je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i jest(o)), sme ste sú; zápor nie som nie si nie je (v plnom význ. ,,jestvovať`` i niet(o) obyč. s G), nie sme nie ste nie sú; subšt. neni (sme ...); buď(me)! súc; bude; bol nedok., zried. i dok. používa sa

I. v plnom význ.

1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť naporúdzi: bol raz jeden kráľ; Boh je, bohovia nie; komu niet rady, tomu niet pomoci; vínka jesto dosť; sú pomaranče možno ich kúpiť; ľudia, čo (ktorí)...; boli časy, keď ...; je (niet) o čom hovoriť; nebolo kam vkročiť

2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: bude porada; bolo to v zime

3. zdržiavať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s istým cieľom: otec nie je doma; boli sme na návšteve; muž bol stále s ňou; bola na tráve žať trávu; bol kosiť; bol v hore po drevo

4. stáť, ležať, byť položený, postavený, mať miesto, nachodiť sa niekde: kniha je na stole, víno je v pivnici, kabát je v skrini, auto je v garáži

5. pochádzať (odniekiaľ): bol, je z Kysúc

6. značiť, znamenať, mať význam; rovnať sa, byť totožný: tisíc korún je pre mňa veľa; kritika nie je odsúdenie; to jest (skr. t. j.) to značí

7. v bud. (čo, čoho) hovor. chcieť, želať si: budeš žinčice? nebudeš večeru?

neb. toho, jeho keby nebolo (vyj. podmienku); niet mu, nebolo mu → páru; niet nad niečo, niekoho neexistuje nič lepšie, nik lepší, usilovnejší ap.; čo by čo bolo nech sa deje, stane čokoľvek; to by bolo, aby ... nesmie sa to stať

II. vo funkcii modálneho slovesa musieť, mať (s neurč.), neos. treba: nebolo mu tam ísť, bolo sa nám vrátiť

III. ako spona v spoj. s plnovýznamovým menom, slovesom, prísl.

A. v dvojčl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie, príslušnosť k niečomu ap.: ceruzka je nástroj na písanie, Rača je súčasť(ou) Bratislavy, dva a tri je päť, tvár je, bola samá chrasta, krava je párnokopytník, chce b. letcom, kniha je tvoja b) hodnotenie: kniha je najlepší priateľ, vedúci je dobrák, dobrého srdca c) vlastnosti a stavy podmetu: lúka je zelená, brat je chorý, nervózny, pečivo je rozličných tvarov d) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): izba je, bude uprataná, matka je znechutená e) rozlič. okolnosti: kvety sú pre teba, je nás päť; mlieko je po dve koruny predáva sa; práčka je na nezaplatenie

B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyj. a) teles. al. duš. pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, dobre, do plaču; je tu na nevydržanie; dnes bude jasno, v dolinách je hmla, hmlisto b) stav ako výsledok procesu (s trpným príč.): je, bolo uvarené, je, bude zaoblačené c) hodnotenie: s tebou je ťažko, kríž, bieda d) možnosť al. potrebu: bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo cítiť, badať, počuť, bolo vidno

už je po ňom, už je tam zomrel; je po radosti pominula sa; je po paráde vec sa skončila, vybavila; nebude, nebolo by od veci patrí sa, patrilo by sa

IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v predl. pádoch) al. iným slovným druhom: b. v súlade zhodovať sa; b. na osoh (prospech) osožiť; b. na prekážku prekážať; b. v styku stýkať sa

V. ako samostatná morféma (pomocné sloveso) v zlož. slovesných tvaroch: viedol som, budem viesť, viedol by som; je, bude vedený; bolo povedané;

opak. bývať2, bývavať -a: večer b-m doma, na svadbách b-a u nás veselo


byt -u m. miestnosti na bývanie tvoriace celok, bytová jednotka, príbytok: vlastný, družstevný b.; slnečný, dvojizbový b.; vziať niekoho na b. do podnájmu;

bytový1 príd.: b-é zariadenie, b. úrad, b-é družstvo, b-á výstavba

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
byť som si je sme ste sú niet nieto buď! buďme! bude bol nedok.
byt ‑u m. (bývanie); bytový

byt bytu pl. N byty m. ▶ súbor miestností určený na bývanie jednotlivca al. rodiny, bytová jednotka: družstevný, obecný b.; prenajatý, služobný, súkromný b.; jednoizbový, dvojizbový, štvorizbový b.; byty na prvom, piatom, jedenástom poschodí; b. v osobnom vlastníctve; majiteľ, nájomca bytu; kúpiť, predať, vymeniť b.; vziať niekoho na b. do podnájmu; Ocitla sa v starom domovníckom byte, kde prežila detstvo. [V. Švenková]; pren. expr. obrátiť b. hore nohami a) urobiť neporiadok b) prehľadať bytbytík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: útulný b.; Rýchlo prijal miesto učiteľa a bytík po predchádzajúcom pedagógovi. [J. Puškáš]; Ocitáme sa v miniatúrnom, ale kultivovane zrenovovanom bytíku. [Pd 1994]; bytisko -ka -tísk s., v sg. i m. zvel. expr.: Všelijakí lapikurkári sa rozťahujú v obrovských bytiskách. [J. Tallo]; Väčšie bytisko som v normálnom paneláku nevidel. [LT 1999]


byť som si je sme ste v zápore nie som nie si nie je nie sme nie ste nie buď! buďme! bol bude súc zastar. byvší bytie nedok., zried. i dok.
I. v plnom význame 1. v 3. os. i jest, jesto v zápore i niet, nieto (obyč. s G) ▶ nachádzať sa, vyskytovať sa, trvať v priestore al. v čase; syn. existovať, jestvovať: boli to ťažké časy; všade je pokoj; nie je tu veľa cudzincov; nieto peňazí; budú aj iné možnosti; ničoho už niet; bol raz jeden kráľ; Stojíme a budeme stáť, sme a budeme, existujeme a budeme existovať. [V. Mináč]; Vtedy boli inakší chlapi ako dnes. [P. Jaroš]; Jesto jasnejšieho receptu, páni? [A. Hykisch]; Niet dosť ľudí, ktorí by závlahovým zariadeniam vdýchli život. [NP 1987]nebyť toho/jeho keby nebolo niečoho, niekoho (vyjadruje podmienku)
2. (kde) ▶ (obyč. o živých bytostiach) zdržiavať sa, byť prítomný niekde; nachádzať sa, nachodiť sa, bývať: kde si?; večer som doma; sme v kine; zajtra budem v meste; riaditeľ je na služobnej ceste; Súc už v dedinke, spýta sa prvého krojovaného občana, kde je národný výbor. [P. Jaroš]; Hoci nás v uplynulých týždňoch reprezentovalo viacero celkov, ďalšie sú teraz vonku. [Vč 1983]
3. (na čom; po čo; s neurčitkom; za kým) ▶ chodiť, zájsť niekam s istým cieľom; syn. ísť: boli sme na hubách zbierali sme huby; bol som po noviny; boli sme nakupovať; Bol som za jeho ženou, aby jej muž dostal rozum. [L. Ballek]
4. (kde) ▶ (o veciach) zaujímať isté postavenie, polohu, mať miesto, nachodiť sa niekde; syn. ležať, stáť, rozprestierať sa: kde je vypínač?; papiere sú na stole; knihy budú na polici; cieľ je na dohľad; tu budú nové domy; na severe sú vysoké hory; Slnko bolo nízko nad dedinou. [A. Bednár]
5. ▶ trvať v čase nejako obmedzenom al. určenom; stávať sa skutkom; syn. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: pamätám sa, ako by to bolo dnes; súťaž je na štadióne; čo je s vami?; najhoršie je už za nami; ohňostroj bude o deviatej; dnes je streda; čoskoro bude jar; Vyhýbala sa vážnym rozhovorom o tom, čo bude, ako bude. [J. Jonáš]
6. (odkiaľ; z čoho) ▶ mať niekde, v niečom začiatok, pôvod; syn. pochádzať, pochodiť: odkiaľ ste?; rodičia sú z Liptova; je zo známej rodiny; najbohatší roľníci boli z južných okresov; Aj Danielovi sa zdalo neuveriteľné, ako vzdelaný učiteľ môže tvrdiť, že človek je z opice. [R. Sloboda]; Sme z jedného hniezda, musíme si byť podobní. [K. Jarunková]
7.mať istý, konkrétny zmysel, význam, byť znamením niečoho, byť totožný; syn. značiť, znamenať, rovnať sa: čo je to?; práca je preňho koníčkom; výchova je zložitý proces; nie sme iba susedia, sme aj priatelia; My sme rytieri a máme svoju česť. [P. Glocko]to jest, skr. t. j. to značí
8. iba v budúcom čase hovor. (čo, čoho) ▶ mať chuť, pocit potreby niečoho; syn. chcieť, želať si: budeš večeru? ďakujem, nebudem; Praženicu ti uškvarím, budeš? [P. Kováčová]
II. vo funkcii modálneho pomocného slovesa 1. neos. s neurčitkom ▶ vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykonať dej, musieť, mať: nebolo mu tam ísť; bolo sa nám vrátiť; bolo ti mlčať; Bolo by povedať, čo bolí, bolo by sa rozhovoriť o tom, čo dušu orie. [M. Urban]; Cestou tri razy bolo mu prekročiť Dunaj. [F. Hečko]
2. v budúcom čase s neurčitkom ▶ nejaviť tendenciu realizovať dej: ten sneh nebude a nebude padať!; tí chlapi nebudú a nebudú robiť!
III. ako spona v spojení s plnovýznamovým menom, slovesom, príslovkou 1. ▶ v dvojčlenných vetách pri výrazoch, ktoré vyjadrujú a) totožnosť, rovnakosť, zaradenie do istej kategórie, príslušnosť k niečomu a pod.: duby sú stromy; tri a tri je šesť; chce b. hasičom; súčasťou žiadosti je dotazník; Nebude nám to prekážať, však sme svoji. [J. Podhradský]; Ani jedno z jeho detí nehralo futbal, nebolo po ňom. [D. Dušek]; I kresliť viem, všestranným talentom súc obdarený. [J. Beňo] b) hodnotenie: pravda je trpká; pes je verný svojmu pánovi; ľudia sú nevšímaví; choroba bola už v pokročilom štádiu; Ani my sme neboli ukážkoví, navyvádzali sme sa psovstiev. [P. Andruška] c) vlastnosti a stavy podmetu: ulice sú prázdne; budova banky je najvyššia; traja žiaci sú chorí; Vyvalil som oči a nebol som schopný slova. [P. Hrúz]; Poštárka je zo všetkého nesvoja. [I. Habaj]; d) (s trpným príčastím) stav ako výsledok procesu: zápas je už prehratý; Keď vypustili prvé umelé družice, celý svet bol ohromený. [R. Čižmárik]; V rožnom dome sú zmenené statické pomery, treba opraviť poškodené steny. [Vč 1984] e) rozličné okolnosti: tento stôl bude pre vás; benzín je po 40 korún predáva sa; sme tu autom prišli sme autom; My ti prisaháme, že to nie je na prúd, nie je v tom jediný spoj. [V. Klimáček]
2. ▶ v jednočlenných vetách pri výrazoch, ktoré vyjadrujú a) telesné al. duševné pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi zima; je tu na nevydržanie, na zadusenie; Bolo mi zle, povedal som napokon a bolo mi do plaču. [N. Tanská]; Na autobus sa mi čakať nechcelo, lebo som mal dosť času, bolo vidno a príjemne. [P. Jaroš] b) (s trpným príčastím) stav ako výsledok procesu: doma už bolo všetko prichystané; zajtra bude zamračené c) hodnotenie: je s ním ťažko, bieda, kríž; je medzi nimi fajn; Nebude mu u mňa zle, zjesť i vypiť sa u mňa nájde, aj o nocľah sa postarám. [M. Zelinka]; Dievčatá sa nahrnuli do šatne a zrazu tam bolo ako v úli. [Pd 1995] d) možnosť al. potrebu: bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo cítiť, badať, počuť; nebolo s ním reči; bolo vidno, že to čítal; nebolo čo vysvetľovať; na to by vás bolo!; Bolo len na mne samom dokončiť, čo som začal. [P. Glocko]
IV. ako formálne sloveso, ktoré tvorí s pripojeným podstatným menom al. iným slovným druhom lexikalizované spojenie: b. na osoh (prospech) osožiť; b. na príčine spôsobovať; b. na prekážku prekážať; b. na škodu škodiť; b. pod paragrafom/pod zákonom byť chránený zákonom; b. v pomykove nevedieť sa rozhodnúť; b. v práve oprávnene konať; b. v stave urobiť niečo byť schopný; b. v styku s niekým stýkať sa; b. v strehu striehnuť; b. v súlade zhodovať sa; b. v tom (o žene) byť tehotná
V. ako samostatná morféma, pomocné sloveso v zložených slovesných tvaroch: riadil som, budem riadiť, riadil by som; je, bude riadený; bolo povedané; obed bude podávaný v jedálni; pre hustú hmlu nebolo vidieť ani na krok; Popoludnie už bolo hlboko pokľaklo do snehu, keď pribehla suseda. [P. Jaroš]; Nikdy by som sa nebol nazdal, čo som sa od neho dozvedel. [R. Sloboda]
fraz. bolo ich ako maku veľa; byť ako na ihlách/na tŕní byť veľmi nervózny, netrpezlivý, nedočkavý; byť ako ryba na suchu mať sa zle, mať ťažkosti; byť [ako] v [siedmom] nebi byť veľmi šťastný, uveličený, nadmieru spokojný; byť ako zmoknuté kura/zmoknutá sliepka byť utrápený, sklesnutý, bezradný; byť ako živé striebro (obyč. o dieťati) byť pohyblivý, čulý, neposedný; byť ako pes a mačka mať s niekým spory, nedorozumenia; to je [ako] nebo a zem/peklo al. to je [ako] sto a jeden/[ako] tisíc a jeden to sa nedá porovnávať, sú to celkom rozdielne, neporovnateľné veci, to je veľký rozdiel; buď čo buď nech sa deje, stane čokoľvek; čo by čo bolo nech sa deje, stane čokoľvek; byť alfou a omegou niečoho byť podstatou, základom, tým najdôležitejším; byť čistý nemať v sebe drogy, abstinovať od drogy; byť ďaleko od pravdy mýliť sa; byť do vetra byť ľahkomyseľný, ľahkovážny; byť do všetkého hŕ konať unáhlene, nepremyslene; subšt. byť in a) mať o niečom prehľad b) byť v zhode s módou, s módnymi trendmi; byť kosť a koža byť celkom chudý, veľmi vychudnúť; byť krv a mlieko (obyč. o dievčati, o žene) a) byť očividne zdravý, pekný, bujný od zdravia b) mať kypré tvary; byť k svetu byť šikovný, schopný i pekný; byť medzi dvoma [mlynskými] kameňmi/žarnovmi byť pod tlakom dvoch protichodných tendencií, pod nátlakom z dvoch strán; byť na dne a) byť úplne vyčerpaný b) prežívať hlboký úpadok (duševný al. materiálny), hlboko klesnúť, byť v najhoršom položení; byť na dobrej ceste správne postupovať, vystihnúť správny postup v istej činnosti; byť na chvoste zaostávať, nestačiť so silami, schopnosťami a pod., byť posledný; byť na mŕtvom bode zastaviť sa, nijako nepostupovať, stagnovať; byť na koni a) mať pocit istoty, prevahy, sebavedomia b) tešiť sa z úspechu; byť na lopatkách prehrať, byť porazený; byť na mäkko byť dojatý; byť na niečo, na niekoho krátky a) nestačiť na niečo, na niekoho b) nevedieť si s niečím, s niekým poradiť; byť na niečo/do niečoho ľavý byť v niečom nešikovný, nemať schopnosti na niečo; byť na vážkach váhať, nevedieť sa rozhodnúť; byť na zlej adrese obrátiť sa nesprávnu osobu; byť niekde/u niekoho pečený-varený a) byť niekde, u niekoho častým, každodenným hosťom b) často niekde, k niekomu chodievať a cítiť sa tam dobre; byť niekomu na krku byť niekomu na starosti (obyč. z povinnosti, nevyhnutnosti); byť niekomu na očiach byť vystavený pohľadu, pozornosti niekoho; byť niekomu za pätami byťblízko pri niekom, pri sledovaní, prenasledovaní a pod., doháňať niekoho; byť od macochy nemať plné práva, byť zaznávaný; byť od ruky (obyč. o mieste) byť vzdialený; byť odpísaný nemať nádej, stratiť význam, postavenie; byť odrezaný od sveta nemať spojenie s ostatnými ľuďmi, byť osamotený, odlúčený; byť piatym kolesom [na voze] byť zbytočný, zavadzať; byť pravou rukou niekoho/niekomu byť dobrým, užitočným, nenahraditeľným spolupracovníkom, pomocníkom niekoho, niekomu; byť pod papučou (o ženatom mužovi) byť v područí ženy; byť pod parou byť pod vplyvom alkoholu; byť predo dvermi byť blízko; byť pri dobrom zdraví al. byť pri sile cítiť sa dobre fyzicky; byť pri groši/pri peniazoch mať peniaze; byť pri chuti mať chuť na niečo; byť pri kormidle/vesle ovládať situáciu; byť pri [mastnom] hrnci al. byť pri [plnom] válove ťažiť, obohacovať sa z význačného postavenia, mať, obyč. nezaslúžene, neoprávnene dobré príjmy, výhody a pod.; byť s niekým jednej mysle al. byť zajedno/zadobre s niekým al. byť s niekým jedna ruka zhodovať sa, byť v dobrom, priateľskom vzťahu s niekým; byť s niekým na vojnovej nohe al. byť si vo vlasoch s niekým mať s niekým spory; byť si na čistom s niečím, s niekým mať o niečom, o niekom jasnú predstavu, bezpečne niečo vedieť; byť si s niekým kvit byť s niekým vyrovnaný; byť sto rokov za opicami zaostávať vo vývine, byť veľmi zaostalý; byť škrob byť lakomý; byť tŕňom v oku niekomu prekážať, zavadzať niekomu, byť nemilým; byť v centre diania al. byť pri tom aktívne sa zúčastňovať na niečom; byť v kaši ocitnúť sa v nepríjemnej, trápnej, zlej situácii; byť v niečom [] po krk/po uši a) byť na niečom zainteresovaný b) byť do niečoho (obyč. nepríjemného) zapletený a pod. c) byť zaľúbený do niekoho; byť v niečom doma dokonale sa vyznať v niečom, ovládať niečo; byť v ofsajde byť v nevýhode; byť v plienkach byť na začiatku, bez skúseností; byť v rokoch mať vyšší vek; byť v tvŕdzi/v úzkych ocitnúť sa v ťažkej, zlej situácii, nevedieť si pomôcť; byť vo svojom živle vyznať sa v niečom (a rád to robiť); byť/nebyť vrecom/mechom/cepom udretý byť, nebyť hlúpy, obmedzený; byť všetkými masťami mastený/mazaný byť prefíkaný, prešibaný; byť všetkými desiatimi za niečo súhlasiť s niečím; byť z lacného kraja a) chcieť niečo kúpiť neprimerane lacno, skoro zadarmo b) chcieť niečo dosiahnuť bez námahy; byť z tvrdého dreva [kresaný] a) mať tvrdú povahu b) veľa vydržať, zniesť; byť za horami veľmi ďaleko; je po paráde vec sa skončila, vybavila; je po radosti výraz sklamania, keď niečo nevyšlo, nepodarilo sa; je to do jedu hnevá ma to; je to na dobrej ceste niečo sa dobre vyvíja, má nádej na úspech; je to na smiech je to smiešne; je to na zaplakanie je to smutné; nebude, nebolo by od veci patrí sa, patrilo by sa; nebolo na ňom suchej nitky bol premočený; nebyť vo svojej koži necítiť sa dobre; niečo mu je proti srsti al. niečo mu nie je po srsti niečo sa mu nepáči, nevyhovuje mu to, nie je mu to vhod; niet (nebolo) mu páru al. niet nad niečo, nad niekoho neexistuje nič lepšie, nik lepší, usilovnejší a pod.; sú rovnaká krvná skupina zhodujú sa názorovo, presvedčením, vkusom a pod.; to by bolo, aby ... nesmie sa to stať; to je iná kapitola a) to je niečo úplne odlišné, to má iný (obyč. opačný) ráz (často aj konštatovanie zmeny situácie, omylu a pod.) b) to sem nepatrí, o tom sa nateraz nehovorí; to nie je čistá robota/práca al. to nie je po dobrom/s dobrým al. to nie je s kostolným riadom/poriadkom niečo nie je tak, akobyť, nie je to v poriadku, je to podozrivé; [] je na druhom svete/na pravde božej/v zemi/pod zemou al. už je tam zomrel ◘ parem. bez jednej lastovičky bude leto al. bez jednej ovce bude salaš a) jeden prípad nie je rozhodujúci b) mienka, konanie jednotlivca vo vzťahu k ostatným nerozhoduje; kde [nič] nieto/niet, tam ani smrť neberie; komu niet rady, tomu niet pomoci; niet takej pesničky, čo by konca nemala všetko sa raz pominie, aj príjemné veci, okolnosti a pod. sa pominú, zmenia
opak. bývať1 -va -vajú -val, bývavať -va -vajú -val


jebyť


jestbyť


jesto, zried. jest nedok. arch. vo funkcii 3. osoby prítomného času plnovýznamového slovesa byť, v zápore i nieto, niet ▶ je, sú: či j. pravdy na svete?; kým jesto, berme!; j. z čoho vyberať; možností j. vždy viac; v dome j. všetkého; A či tu jesto nablízku voda, čo hladnému človeku tak ľahko nezaškodí? [A. Habovštiak]; U nás jest ovečiek takmer do tisícky! [Š. Žáry]to jest to je, čiže, teda, skr. t. j.parem. poznáš po vrave, čo jesto v hlave ▷ ↗ i byť

byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


byt1 p. obydlie


byt2 p. život 1


obydlie kniž. miesto na bývanie • príbytokbývanieprístrešie: boli radi aj núdzovému obydliu, príbytku, bývaniu; byť bez prístrešiakniž. strecha (nad hlavou): prvá úloha bola nájsť si strechu nad hlavoudom (ako budova na bývanie): vyhnali ho z vlastného domubyt (miestnosti na bývanie vo väčšom dome): štvorizbový bytzastar. al. expr. kvartieľ: pýtajú za bývanie v tom kvartieli neslýchané peniazepren. expr. hniezdo: mať vlastné hniezdopejor. brloh (biedne obydlie)

p. aj dom 1


život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytiejestvovanieexistencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasnézastar.: súcnosúcnosťkniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukáchzastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)

2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosťčinorodosťaktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitouvitalitaelán: ostať bez vitality, bez elánuruchpohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybudynamika: literatúre chýba dynamika, život

3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku

4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet

5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

byť, som, si (bás. a hovor. i -s’: tys’, bolas’), je (v plnom význame „jestvovať“ i jest, jesto), sme, ste, sú (ľud. i sa);

zápor. nie som, nie si, nie je (bás. a ľud. i neni, arch. i nenie; v plnom význame „jestvovať“ i neos. niet, nieto s 2. p.), nie sme, nie ste, nie sú (i ja som nie, ty si nie atď.);

prech. súc, arch. byvší;

rozk. buď, buďte;

bud. bude;

min. bol nedok., zried. i dok.

I. používa sa v plnom význame

1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť k dispozícii, byť naporúdzi: To, že by strigy boli, neverím. (Jégé) Inej cesty niet. (Tim.) Komu niet rady, tomu niet pomoci. (prísl.) Bolo raz jedno choré dievčatko. (Janč.) Chleba jesto, mäsa jesto. (Tat.) Sú zemiaky dostanú sa kúpiť. — Sú ľudia, čo (ktorí) ... — Boli časy, keď ... — Je (niet) o čom hovoriť. — Nebolo kam kročiť.

nebyť niečoho, niekoho (vyjadruje skrátene podmienku, keby nebolo); niet (nebolo) mu (jej) páru nik sa mu (jej) nevyrovná (nevyrovnal); niet (nie je), nebolo nad niečo, nad niekoho nič lepšie (krajšie ap.), nik lepší nejestvuje (nejestvovalo, nejestvoval);

2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: Budú voľby. — Bude porada. — Bolo to v zime, v lete, v máji, r. 1945. — Mnohí podurili, aby videli, čo bude (Vaj.) čo sa bude diať.

buď čo buď nech sa deje (stane) čokoľvek; čo by čo bolo nech by sa dialo (stalo) čokoľvek: to by bolo, aby ... nesmie sa to stať (výraz záporu);

3. (kde, na čom, po čo, s neurč.) zdržiavať sa, pobývať, ocitať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s nejakým cieľom (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch): Otec je (nie je) doma. — Je na dvore, na prechádzke, na poli, na návšteve, na hostine, u priateľa, na štúdiách. — Je stále s ním (s ňou), pri ňom (pri nej). — Bol som pod Beckovom na púti. (Stod.)Bola som na tráve (Taj.) kosiť, žať trávu. Boli na čerešniach (Tim.) trhať, oberať čerešne; boli po lekára; bol v hore po drevo; bol som kosiť; Jerguš bol navštíviť svoju mamku. (Ondr.)

4. stáť, ležať, byť položený, byť postavený, byť umiestený, mať miesto, nachodiť sa niekde: Kniha je na stole. — Víno je v pivnici. — Kabát je v skrini, na vešiaku. — Auto je v garáži

(už) je na druhom svete, ľud. na pravde božej, v zemi, pod zemou, v hrobe zomrel; už sú tam, u boha (Taj.) zomreli; byť v zlej (ťažkej, kritickej) situácii, v zlom položení nachodiť sa, ocitať sa, ocitnúť sa; byť v úzkych, v kaši v nepríjemnej situácii; byť na mizine; byť na nohách chodiť; byť na koni tešiť sa z niečoho; byť doma v niečom vyznať sa, rozumieť niečomu;

5. (odkiaľ) pochádzať: bol z Kysúc (Jil.); Bielosť tých ruží je z tvojho čela. (Sládk.)

6. znamenať, značiť, mať význam; rovnať sa, byť totožný: Tisíc korún je pre mňa veľa. — Lúpiť nie je kúpiť. (prísl.)

to jest (skratka t. j.) to znamená; vlastne, totiž;

7. hovor. bud. (čo, čoho) chcieť, želať si: Budeš žinčice? (Kuk.)

II. používa sa vo funkcii modálneho pomocného slovesa

1. (s neurč.) musieť, neos. treba: Nebolo im ísť ďaleko. (Dobš.) Bolo sa nám alebo vrátiť alebo horu obísť. (Taj.) Bolo by s ním urobiť poriadok. (Jégé)

2. arch. (s neurč.) môcť, neos. možno: Mne ťa je kedykoľvek vydať. (Taj.)

III. používa sa vo funkcii spony, t. j. gramatického prostriedku na vyjadrenie dejovej stránky neslovesného prísudku v dvojčlenných vetách a vetného základu v jednočlenných vetách, resp. na vyjadrenie slovesných gramatických kategórií pri neslovesných výrazoch; A) v dvojčlenných vetách; a) s osobnou väzbou: Môj priateľ je milý človek ... To je pravda. — Môj otec bol baníkom. — Tento stôl je z bukového dreva. — To je pre otca. — Mlieko je po dve koruny predáva sa, kupuje sa. — Lúka je zelená. — Len málo ľudí je spokojných. — Tá kniha je moja. — To ste vy? — Je nás päť. — Ondro bol prvý. — To je dobre. — Nebolo radno čakať. — Bol celkom paf; b) kniž. s neosobnou väzbou (na vyjadrenie veku človeka): Bolo jej iba štrnásť rokov. (Taj.) Žalúdku je na sedemdesiaty rok. (Fig.); B) v jednočlenných vetách; a) pri výrazoch vyjadrujúcich telesné al. duševné pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, zima, je mi dobre, zle, slabo, nanič; je mi smutno, veselo; je mi do smiechu, do plaču, na vracanie; je tu na nevydržanie; dnes je jasno, teplo, pekne; b) pri hodnotiacich výrazoch: je (nie je) pravda, je hanba, je škoda; je vhodné, je na mieste, je žiadúce, je prirodzené, je možné, nie je nemožné; už je načase; c) pri výrazoch vyjadrujúcich možnosť al. potrebu, nutnosť (obyč. len na vyjadrenie min. a bud. času a podm. spôsobu): bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo, nebolo, bude možno; bolo cítiť, badať, vidieť, počuť, bolo vidno; bolo dostať

byť niekomu na škodu, na osoh; niečo je na predaj; byť pri peniazoch, pri chuti mať peniaze, chuť; byť pri vedomí; niečo je na smiech, na jed, do jedu; niečo je na zaplakanie smutné; niekto je na poľutovanie úbohý; už je po ňom zomrel, zahynul; je po radosti pominula; hovor. je (bolo, bude) po paráde niečo sa skončilo, skončí; je (bude) po mojom, po tvojom, po vašom stane sa podľa môjho, tvojho, vášho želania; nebude od veci nebude nevhodné; niečomu nebolo konca-kraja a) o veľkých priestoroch, b) o dlhom trvaní niečoho;

IV. vo funkcii samostatnej morfémy je súčiastkou zložených slovesných tvarov min. času, bud. času nedokonavých slovies, podm. spôsobu a trpného rodu: písal som, budem písať, písal by som; je napísané;

nedok. opak. bývať i bývavať


byt1, -u m. miestnosti (miestnosť) na bývanie, príbytok: súkromný, naturálny, služobný, letný, moderný b.; mať niekoho na b-e, vziať niekoho na b. ako podnájomníka

zastar. bytom i sýtom, sýtom i bytom bývaním a stravovaním: vydržovať svoju stránku sýtom i bytom (Vaj.); umiestiť (kortešov) a zaistiť pre bezpečnosť bytom i sýtom (Ráz.);

bytový príd.: b-á jednotka, b. úrad, b-á komisia; b-á kultúra; b-á núdza o byty, b-á výstavba; b-é zariadenie;

bytík, -a m. zdrob. expr.


byt2, -u m. zastar. bytie, existencia, život: staré podanie národného slovenského bytu (Hurb.); študovať ľud, jeho byt a duchovné plody (Vaj.); vnútorný byt národa (Šolt.)


prihlučný príd. príliš, veľmi hlučný: Páni dôstojníci sú prihluční. (Tal.);

prihlučne, so sponou byť i prihlučno prísl.: prihlučne sa zabávať; V prednom byte bolo jej prihlučno a prijasno. (Vaj.)


živý príd.

1. ktorý má al. prejavuje znaky života, žijúci (op. mŕtvy, neživý);

spodst. živý, -ého m. živý, žijúci človek: ž. tvor, ž. organizmus, ž-é tkanivo; ž-á príroda rastliny a živočíchy; Domy sú pusté, obchody pozatvárané, a čo živé, vyrojilo sa von. (Jaš.) Verila, že sa jej vráti živý a zdravý. (Fig.) Živého ma z tohto domu nedostanete! (Barč) (Bránila) každý pruh zeme, ktorý jej napredujúce vojská kalného dňa trhali zo živého tela. (Gráf) Tvoja živá ruka bola ťažká, ale ťažšia je teraz tá, ktorá už nikdy neudrie. (Jégé) Pitval (cirkulár) zoťaté, ale ešte živé svrčiny. (Krno) Bez slova sedeli tam otec a syn a ich myseľ preberala veci živých a mŕtvych. (Vám) Načo som ja živý medzi mŕtvych na svet prišiel. (J. Kráľ) ž. svedok žijúci; ž. plot z husto do radu vysadených rastlín (obyč. kríkov al. malých stromčekov); ž-é kvety nie umelé; biol. ž-á hmota a) protoplazma; b) živý organizmus, zárodok al. tkanivová kultúra (v mikrobiológii); hosp. ž-á váha váha živého (t. j. neusmrteného a nevypitvaného) zvieraťa; ž. inventár domáce zvieratá; ž-á práca ľudská (op. strojová)ú; pren. expr. Stojí v kruhu. Okolo špinavozelené živé stĺpy (Jaš.) nehybní vojaci. Bola to výbušná látka, strašný náboj, ktorý Adam Hlavaj doniesol z bojišťa, aby ním nabil živé delá (Urb.) myšlienky, idey, ktorými chcel ovplyvniť ľudí; ž. terč živočích al. človek slúžiaci ako terč; ž-é obrazy zoskupenie živých osôb (na javisku) majúce za cieľ vytvoriť al. symbolizovať niečo: Spolu robili tzv. „živé obrazy“, kde živé figúry, znázorňujúce alegorické skupiny, postavili do pomníkovej pózy. (Al.)

hovor. nie je ani ž. ani mŕtvy; je viac mŕtvy ako ž. polomŕtvy (napr. ťažko chorý, stŕpnutý od strachu ap.); expr. ž-á mŕtvola zle, nezdravo, chorobne vyzerajúci človek (vychudnutý, nevládny ap.); kniž. nebyť už medzi ž-ými byť mŕtvy, nežiť; odísť z radov ž-vých zomrieť;

2. stále trvajúci, pretrvávajúci, pôsobiaci; ktorý (ešte) nezanikol., neprestal; aktuálny: mať niečo stále v ž-ej pamäti; ž-á tradícia, ž-á spomienka, ž. odkaz, ž-á problematika; To je tá pieseň večne živá. (Lajč.) Ich zápal bol ešte veľmi živý. (Urb.) Ešte sú príliš živé udalosti, ktoré nasledovali po znárodnení. (Fab.) strata syna ani do smrti neprestane mi byť živou ranou. (Šolt.) nezahojenou, otvorenou; lingv. ž-é jazyky ktoré v súčasnosti majú svojich nositeľov, ktoré sa v spoločnosti používajú na bežné dorozumievanie (op. mŕtve); ž-é slovotvorné typy, postupy produktívne;

3. oživujúci, životodarný: ž-á voda kriesiaca k životu, oživujúca (z rozprávok), pren. symbol intenzívnej blahodarnej pôsobnosti: Tam vody nikdy neubudne tej pravej, živej. (Hviezd.) Vychádza z kostola osviežený, akoby sa bol napil z prameňa živej vody. (Zúb.) A z jeho ľahkej, vzletnej vravy sa živé svetlo nevinie. (Rúf.) Treba mi živej, umnej, oplodňujúcej osobnosti, živého slova. (Vaj.)

4. pohyblivý, temperamentný; bystrý: ž-é dieťa, ž-á povaha, ž-é pohyby, ž. tanec, rytmus, ž-é tempo, ž-é posunky, ž-á gestikulácia; Videla okolo seba tú živú, pracovitú, mladú stvoru, Zuzku. (Taj.) Bola po materi živá, zhovorčivá a vždy veselá. (Zgur.) Jeho živé oči prezrádzajú, že nepatrí do obvyklej kategórie školských tupohlavcov. (Letz)

5. rušný; frekventovaný: ž-á ulica, cesta, ž-é námestie; Námestie a ulice, ktoré doň vtekali, boli preľudnené, živé ako mravenisko. (Krno) Okresný náčelník dobre vedel o živej krčme. (Jil.)

6. konaný s veľkou intenzitou, majúci veľkú intenzitu, intenzívny, silný; čulý: mať ž. písomný styk (ž-ú korešpondenciu) s niekým; ž. rozhovor, ž-á debata, diskusia, polemika, výmena názorov, ž-á zábava, ž. ruchu; mať o niečo ž. záujem; mať ž-ú účasť na niečom; dosiahnuť (vysloviť) ž. súhlas s niečím; prednáška mala ž. ohlas; vyvíjať ž-ú (literárnu) činnosť; mať ž. zmysel pre niečo; sledovať niečo so ž-ou pozornosťou; Pochvala vzbudil a v ňom živú túžbu stať sa im podobným. (Záb.) Máme živý kontakt s českým, so sovietskym a ostatným svetovým divadelníctvom. (Mráz) Kedysi veľmi živé a osožné priateľstvo sa od dvoch rokov obrátilo na číry platonizmus. (Jégé)

7. (o farbách) pestrý, jasný, ostrý: ž-é sfarbenie; Obrazy, plné živých farieb, menia sa jej pred očami. (Ráz.) Šetriac živými farbami, márnil október hnedú. (Jaš.); pren. vylíčiť, vykresliť, opísať niečo ž-ými farbami plasticky, sviežo; zaujímavo;

8. (o veciach) ktorému sú vlastné, ktoré má al. ktorému pripisujeme isté znaky, prejavy života, živého organizmu (najmä pohyb): Hranaté postavy a ich prudké pohyby náhle zmäkli, splynuli v čudnú živú masu. (Urb.) Hen bager sťa čeľusť živá do boku sa kopcom vrýva. (Ráz.-Mart.) Vtedy je spoločenská výchova živý bič a zákon dohromady. (Zel.) Akoby sa bola predo mnou otvorila živá kniha, ktorej obsah je nielen Leninov súkromný a revolučný živo-. topis. (Heč.); el. tech. ž-é súčiastky (stroja) ktoré sú pod prúdom; typ. ž-é záhlavie prvé a posledné slovo na príslušnej strane knihy (najmä slovníka), uvedené v záhlaví nad textom; škol. ž. kútik miesto v škole, kde žiaci pestujú rastliny al. chovajú zvieratá (názorná pomôcka pri využovaní prírodopisu); hovor.: ž-é striebro ortuť: Keď chlapci videli, že je zle, rozprskli sa ani živé striebro (Zúb.) rýchlo a na všetky strany sa rozbehli; je ani ž-é striebro pohyblivý; neposedný; ž. vlas červ strunovec obyčajný; zool.: cicavica „živé x“ (Diplozoon paradoxum); machovecživé y“ machovec vtáčí;

9. (o človeku) stelesňujúci, predstavujúci niečo, majúci nejakú vlastnosť niečoho; vtelený: Kdeže je Emil-kamelot, kalendár živý stelesnený. (Žáry) Rád spomínal, bol živou kronikou. (A. Mat.)

10. v obraznom zmysle vychádzajúci z protikladu živýmŕtvy (najmä dynamický, názorný, pútavý, pestrý ap.): ž. štýl, sloh; ž-é vyprávanie pútavé, dramatické; ž-é vyučovanie názorné, pestré; ž. príklad názorný; ž-é slovo hovorené (nie písané); ž-á viera činná, neformálna;

11. skutočný, skutočne jestvujúci, reálny, realistický, faktický al. verný ako v skutočnosti: mať ž. dôkaz o niečom; niečo je ž-ým svedectvom o niečom; mať ž-ú predstavu o niečom; mať ž. sen; ž-á prítomnosť, súčasnosť; socializmus je už dnes ž-ou skutočnosťou; Jeho život ukazuje sa nám nie papierový, ale živý román. (Al.); náb. ž. boh skutočný, pravý

hovor.: pre ž-ého boha! pre boha ž-ého! zvolania: A prečo, pre boha živého, nepije? (Karv.) Nechoďte nikam, pre boha živého! (Vaj.); prisahať na ž-ého boha veriť sa, božiť sa; (ani) za ž-ého boha (za ž. svet) nijako, ani za nič: Ta živého boha nemohli nájsť vhodného alkoholika. (Karv.) Hreščo by ani za živý svet nebol prepustil svoje miesto pri Vlaste. (Tat.)

12. expr. ž-á duša, ž. duch človek; niekto: Nech sa obrátim na baraní roh, ak ti živá duša uverí. (Vaj.); spojenia ž-á duša, ž. duch (zried. i niektoré iné) so záporným prísudkom a často aj s časticou ani vyjadrujú dôrazné popieranie (= nik, nikto): nebolo tam (ani) ž-ej duše, nebola tam (ani) ž-á duša (celkom) nikto: Ani o živej duši nechyrovať. (Tat.) Dnu pusto, živej duše nieto. (Kuk.) O nás nevie živý duch. (Kal.) Keby bili! Rozsekali ma môj tatíčko. A za čo? Nezostalo na mne ani živej nitenky. Môj tatičko všetko dokmásali. (Tat.) Pozri tie ruky — živého miesta na nich niet (Jes-á) neporušeného, neporaneného, nerozodratého ap.

13. zried. ž-á skala celistvá, kompaktná: Radšej by kopal čakanom v živej skale, ako stál nad chorým. (Kuk.); pomník na prekrásnom podstavci — kuse živej skaly (Jes-á);

14. zastar. byť živý žiť: A robotný človek to vyvládať musí, ak chce statočne živý byť a na deti pamätať. (Taj.) Musíš pomaly privykať i bezo mňa životu byť. (Kal.) Ja som u vás, čo som živá, ešte nebola. (Laz.); bibl. nielen samým chlebom je človek ž. má aj duchovné potreby;

15. spodst. živé, -ého str. hovor. na bolesť citlivé a pri poranení krvácajúce miesto hlbšie pod pokožkou: zarezať si (až) do ž-ého; Kopytá sa mu zodrali temer do živého. (Kuk.) V chatrnom kabátiku prenikala zima do živého. (Kuk.); pren. zaťať, trafiť, zarezať, zadrieť ap. (niekomu) do ž-ého dotknúť sa (niečej) citlivej stránky, citeľne, hlboko zasiahnuť: Ani mi nedohovárala, že som jej otcovi tak zakrojil do živého. (Tomašč.) Koho by to nebolo šiblo do živého. (Švant.) Všetci natrčili uši, že azda on s dotkne živého. (Tat.) Testiná jej šla do živého. (Kuk.) Posledná veta Máriina zasiahla do živého. (Zúb.)

16. za živa za života, v stave života: Ale sa už len nehnevajte na mňa, že som sa nechal dať za živa upiecť. (Jégé) Ovalím ťa po smrti, keď som ťa nie za živa. (Taj.) Hýbte sa, lebo zhnijete za živa. (Min.); pren. Pochoval sa na dubcovskej fare za živa. (Letz) žil nečinne, izolovane, bez aktívnej účasti na verejnom, kultúrnom ap. živote.

17. na žive (novšie pís. nažive) pri živote, v stave života: byť, ostať, udržať sa nažive; Ale list nenašiel už otca na žive. (Taj.)

Morfologický analyzátor

byť nedokonavé sloveso
(ja) som VKesa+; (ty) si VKesb+; (on, ona, ono) je VKesc+; (my) sme VKepa+; (vy) ste VKepb+; (oni, ony)VKepc+;
(ja zajtra) budem VBesa+; (ty) budeš VBesb+; (on) bude VBesc+; (my) budeme VBepa+; (vy) budete VBepb+; (oni) budú VBepc+;
(ja som, ty si, on) bol VLesam+; (ona) bola VLesaf+; (ono) bolo VLesan+; (oni, ony) boli VLepah+;
(ty) buď! VMesb+; (my) buďme! VMepa+; (vy) buďte! VMepb+;
(nejako) súc VHe+;

byt podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) byt; (bez) bytu; (k) bytu; (vidím) byt; (o) byte; (s) bytom;

(dva) byty; (bez) bytov; (k) bytom; (vidím) byty; (o) bytoch; (s) bytmi;

byt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) byt
G (bez) bytu
D (k) bytu
A (vidím) byt
L (o) byte
I (s) bytom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) byty
G (bez) bytov
D (k) bytom
A (vidím) byty
L (o) bytoch
I (s) bytmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor