Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

byt bytu pl. N byty m. ▶ súbor miestností určený na bývanie jednotlivca al. rodiny, bytová jednotka: družstevný, obecný b.; prenajatý, služobný, súkromný b.; jednoizbový, dvojizbový, štvorizbový b.; byty na prvom, piatom, jedenástom poschodí; b. v osobnom vlastníctve; majiteľ, nájomca bytu; kúpiť, predať, vymeniť b.; vziať niekoho na b. do podnájmu; Ocitla sa v starom domovníckom byte, kde prežila detstvo. [V. Švenková]; pren. expr. obrátiť b. hore nohami a) urobiť neporiadok b) prehľadať byt ▷ bytík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: útulný b.; Rýchlo prijal miesto učiteľa a bytík po predchádzajúcom pedagógovi. [J. Puškáš]; Ocitáme sa v miniatúrnom, ale kultivovane zrenovovanom bytíku. [Pd 1994]; bytisko -ka -tísk s., v sg. i m. zvel. expr.: Všelijakí lapikurkári sa rozťahujú v obrovských bytiskách. [J. Tallo]; Väčšie bytisko som v normálnom paneláku nevidel. [LT 1999]

byt¹, -u m. miestnosti (miestnosť) na bývanie, príbytok: súkromný, naturálny, služobný, letný, moderný b.; mať niekoho na b-e, vziať niekoho na b. ako podnájomníka

● zastar. bytom i sýtom, sýtom i bytom bývaním a stravovaním: vydržovať svoju stránku sýtom i bytom (Vaj.); umiestiť (kortešov) a zaistiť pre bezpečnosť bytom i sýtom (Ráz.);

bytový príd.: b-á jednotka, b. úrad, b-á komisia; b-á kultúra; b-á núdza o byty, b-á výstavba; b-é zariadenie;

bytík, -a m. zdrob. expr.

(jeden) bytík; (bez) bytíka; (k) bytíku; (vidím) bytík; (ó) bytík!; (o) bytíku; (s) bytíkom;

(tri) bytíky; (bez) bytíkov; (k) bytíkom; (vidím) bytíky; (ó) bytíky!; (o) bytíkoch; (s) bytíkmi;