bystrosť -ti ž. 1. ▶ schopnosť ľahko, rýchlo a obratne sa pohybovať; syn. rezkosť, svižnosť; op. pomalosť, ťarbavosť: vynikať bystrosťou; Zdalo sa, že chlapcovi závidí bystrosť a ľahkosť, lebo jeho čoraz častejšie chytal zlý suchý kašeľ. [M. Ferko]; Ak chceme uspieť, musíme kvalitný tím s dostatkom vysokých hráčok prevýšiť najmä šikovnosťou a bystrosťou. [Pd 1994]
2. ▶ vlastnosť toho, kto pohotovo, rýchlo a správne vníma, uvažuje a reaguje; syn. bystrozrakosť, dôvtipnosť; op. ťažkopádnosť, pomalosť: prirodzená, neobyčajná b.; spoliehať sa na svoju b.; Je múdre ísť vždy s tými, ktorí majú moc, ale bystrosťou vyniká len ten, kto striedanie stráží pri kormidle spozoruje včas. [LT 1998]