bylina1 -y -lín ž. rastlina so šťavnatou mäsitou osou: zbierať liečivé b-y, lúčne b-y;
bylinový, bylinný príd.: b. odvar; b-ný čaj;
bylinka -y -niek ž. zdrob.
bylina2 -y -lín ž. staroruská epická pieseň o hist. udalostiach
bylina -ny bylín ž.
bylina1 -ny bylín ž. ▶ rastlina s nedrevnatejúcimi nadzemnými orgánmi a olistenou byľou: jednoročná, trváca b.; liečivé byliny; zbierať byliny; Za plotom sušievali steblá všelijakých bylín a kvetov. [D. Dušek] ◘ parem. zlá bylina nevyhynie o zlom človeku, ktorý vyviazne z nehody, choroby a pod. ▷ zdrob. ↗ bylinka
bylina2 -ny bylín ž. ⟨rus.⟩ ▶ staroruská ľudová epická pieseň o hrdinstvách bohatierov: novgorodské byliny; známa b. o Sadkovi; Vpravo pri ceste žblnkotal potôčik, vľavo, sťaby to bol obrázok z dávnych bylín, vyrastali mohutné buky. [M. Zelinka]
bylina -y ž. ‹r› lit. b-y rus. ľudové epické piesne ospevujúce bohatierov al. kupeckých hrdinov, stariny
bylina, bylinka p. rastlina
rastlina živý organizmus obyč. s listami a kvetmi čerpajúci časť svojej výživy zo zeme al. z vody: poľné, okrasné rastliny • bylina (rastlina so šťavnatou mäsovitou osou): zbierať liečivé byliny • plodina (úžitková rastlina; jej plody): priemyselné plodiny; zber lesných plodín • zelinka • bylinka (obyč. mn. č.; liečivá rastlina): sušiť zelinky, bylinky • burina • zelina (neužitočná rastlina, ktorá bujným rastom dusí pestované rastliny): plieť burinu; čistiť záhradu od zeliny • drevina (viacročná rastlina so zdrevnatenou osou a výhonkami): ihličnaté dreviny
bylina1, -y, -lín ž. rastlina so šťavnatou, drevnatou byľou, zelina: liečivé b-y; zbierať b-y
● Zlá bylina nevyhynie (prísl.) o zlom človeku, ktorý vyviazne z nehody, choroby ap.;
bylinný príd.: b. čaj, b. podrast, b-á os;
bylinový príd. zried.: b-é odrezky z bylín;
bylinka, -y, -niek ž. zdrob.
bylina2, -y, -lín ž. ruská ľudová pieseň o bohatieroch;
bylinový príd.: b. štýl (Jes-á)
bylina ž. 1. miest. csl liečivá rastlina: Mnoho biľín pomáha, ľieči käďeakie bola̋čki, ľebo uťišuje ťäžobu (Žaškov DK); Tomu bíkovi navar s tích nasušenih bilín (Kameňany REV); S tích bilín robíme čaj (Val. Belá PDZ) 2. stržit, abov steblo, byľ, vňať: Bilina u ná_znamená jeno sťeblo, to je jena bilina (Vieska n. Žit. ZM); Komperi maju biľinu a na ňej jezd bopki (Sokoľ KOŠ); bilina (Trávnica VRB); bylinka ž. zdrob. expr. k 1: Zme fše zbieraľi biľinki, našä starámka ich poznala mnoho - mnoho (Žaškov DK); Pošúchaj si nohu s tóto bilinkó! (Kameňany REV); bilinka (V. Bielice TOP); bylinôčka ž. zdrob. expr. k 2: Z vrškou nám voda šetki tie bilinuočki splákňe (Istebné DK); biľinečka (Spiš. Štvrtok LVO)
bylina ž rastlina s nezdrevnateným steblom, zelina: bylina, kteraž rano kwitně a wečer uschne (SK 1697); oracz kukol a gyne neužitecžne bilyny wyplewa (SO 1785) L. bot ta, kteru gmenugj bukwyce byla, zowe se bylina dnawa, herba paralysis anebo primula veris (HL 17. st) prvosienka jarná; drakowá bylina aneb aronowá brada (KS 1763) áron škvrnitý Arum maculatum; hromowe bilyni koreny (:Asparagus:) z winem wareni a piti spomaha (RN 17.-18. st) asparágus lekársky Asparagus officinalis; rohožowá bylina aneb trstjna (KS 1763) šarina morská Scirpus maritimus; -ný, -ový príd: scapus: stupka bylinowá; listy bylinné (KS 1763); -ka dem: tato zelinka mezi wssemy bilinkamy gest nagmocznegssj (MT 17. st); slunce bilinki ven ze zeme witahuge a wiwadza (MK 18. st)