bych bás. arch. 1. os. podm. sp. slovesa byť, by som: rád bych byť medzi vami (Sládk.); hľadal bych ťa vo dne v noci (J. Kráľ); rád bych pohovoriť (Vaj.)
bych m subst pôv. tvar slovesa byť: F. bycha honívají (ASL 1603); pozde bycha honiti (SiN 1678) čo sa stalo, nedá sa napraviť; neskoro je ľutovať