Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

byť som si je sme ste v zápore nie som nie si nie je nie sme nie ste nie buď! buďme! bol bude súc zastar. byvší bytie nedok., zried. i dok.
I. v plnom význame 1. v 3. os. i jest, jesto v zápore i niet, nieto (obyč. s G) ▶ nachádzať sa, vyskytovať sa, trvať v priestore al. v čase; syn. existovať, jestvovať: boli to ťažké časy; všade je pokoj; nie je tu veľa cudzincov; nieto peňazí; budú aj iné možnosti; ničoho už niet; bol raz jeden kráľ; Stojíme a budeme stáť, sme a budeme, existujeme a budeme existovať. [V. Mináč]; Vtedy boli inakší chlapi ako dnes. [P. Jaroš]; Jesto jasnejšieho receptu, páni? [A. Hykisch]; Niet dosť ľudí, ktorí by závlahovým zariadeniam vdýchli život. [NP 1987]nebyť toho/jeho keby nebolo niečoho, niekoho (vyjadruje podmienku)
2. (kde) ▶ (obyč. o živých bytostiach) zdržiavať sa, byť prítomný niekde; nachádzať sa, nachodiť sa, bývať: kde si?; večer som doma; sme v kine; zajtra budem v meste; riaditeľ je na služobnej ceste; Súc už v dedinke, spýta sa prvého krojovaného občana, kde je národný výbor. [P. Jaroš]; Hoci nás v uplynulých týždňoch reprezentovalo viacero celkov, ďalšie sú teraz vonku. [Vč 1983]
3. (na čom; po čo; s neurčitkom; za kým) ▶ chodiť, zájsť niekam s istým cieľom; syn. ísť: boli sme na hubách zbierali sme huby; bol som po noviny; boli sme nakupovať; Bol som za jeho ženou, aby jej muž dostal rozum. [L. Ballek]
4. (kde) ▶ (o veciach) zaujímať isté postavenie, polohu, mať miesto, nachodiť sa niekde; syn. ležať, stáť, rozprestierať sa: kde je vypínač?; papiere sú na stole; knihy budú na polici; cieľ je na dohľad; tu budú nové domy; na severe sú vysoké hory; Slnko bolo nízko nad dedinou. [A. Bednár]
5. ▶ trvať v čase nejako obmedzenom al. určenom; stávať sa skutkom; syn. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: pamätám sa, ako by to bolo dnes; súťaž je na štadióne; čo je s vami?; najhoršie je už za nami; ohňostroj bude o deviatej; dnes je streda; čoskoro bude jar; Vyhýbala sa vážnym rozhovorom o tom, čo bude, ako bude. [J. Jonáš]
6. (odkiaľ; z čoho) ▶ mať niekde, v niečom začiatok, pôvod; syn. pochádzať, pochodiť: odkiaľ ste?; rodičia sú z Liptova; je zo známej rodiny; najbohatší roľníci boli z južných okresov; Aj Danielovi sa zdalo neuveriteľné, ako vzdelaný učiteľ môže tvrdiť, že človek je z opice. [R. Sloboda]; Sme z jedného hniezda, musíme si byť podobní. [K. Jarunková]
7.mať istý, konkrétny zmysel, význam, byť znamením niečoho, byť totožný; syn. značiť, znamenať, rovnať sa: čo je to?; práca je preňho koníčkom; výchova je zložitý proces; nie sme iba susedia, sme aj priatelia; My sme rytieri a máme svoju česť. [P. Glocko]to jest, skr. t. j. to značí
8. iba v budúcom čase hovor. (čo, čoho) ▶ mať chuť, pocit potreby niečoho; syn. chcieť, želať si: budeš večeru? ďakujem, nebudem; Praženicu ti uškvarím, budeš? [P. Kováčová]
II. vo funkcii modálneho pomocného slovesa 1. neos. s neurčitkom ▶ vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykonať dej, musieť, mať: nebolo mu tam ísť; bolo sa nám vrátiť; bolo ti mlčať; Bolo by povedať, čo bolí, bolo by sa rozhovoriť o tom, čo dušu orie. [M. Urban]; Cestou tri razy bolo mu prekročiť Dunaj. [F. Hečko]
2. v budúcom čase s neurčitkom ▶ nejaviť tendenciu realizovať dej: ten sneh nebude a nebude padať!; tí chlapi nebudú a nebudú robiť!
III. ako spona v spojení s plnovýznamovým menom, slovesom, príslovkou 1. ▶ v dvojčlenných vetách pri výrazoch, ktoré vyjadrujú a) totožnosť, rovnakosť, zaradenie do istej kategórie, príslušnosť k niečomu a pod.: duby sú stromy; tri a tri je šesť; chce b. hasičom; súčasťou žiadosti je dotazník; Nebude nám to prekážať, však sme svoji. [J. Podhradský]; Ani jedno z jeho detí nehralo futbal, nebolo po ňom. [D. Dušek]; I kresliť viem, všestranným talentom súc obdarený. [J. Beňo] b) hodnotenie: pravda je trpká; pes je verný svojmu pánovi; ľudia sú nevšímaví; choroba bola už v pokročilom štádiu; Ani my sme neboli ukážkoví, navyvádzali sme sa psovstiev. [P. Andruška] c) vlastnosti a stavy podmetu: ulice sú prázdne; budova banky je najvyššia; traja žiaci sú chorí; Vyvalil som oči a nebol som schopný slova. [P. Hrúz]; Poštárka je zo všetkého nesvoja. [I. Habaj]; d) (s trpným príčastím) stav ako výsledok procesu: zápas je už prehratý; Keď vypustili prvé umelé družice, celý svet bol ohromený. [R. Čižmárik]; V rožnom dome sú zmenené statické pomery, treba opraviť poškodené steny. [Vč 1984] e) rozličné okolnosti: tento stôl bude pre vás; benzín je po 40 korún predáva sa; sme tu autom prišli sme autom; My ti prisaháme, že to nie je na prúd, nie je v tom jediný spoj. [V. Klimáček]
2. ▶ v jednočlenných vetách pri výrazoch, ktoré vyjadrujú a) telesné al. duševné pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi zima; je tu na nevydržanie, na zadusenie; Bolo mi zle, povedal som napokon a bolo mi do plaču. [N. Tanská]; Na autobus sa mi čakať nechcelo, lebo som mal dosť času, bolo vidno a príjemne. [P. Jaroš] b) (s trpným príčastím) stav ako výsledok procesu: doma už bolo všetko prichystané; zajtra bude zamračené c) hodnotenie: je s ním ťažko, bieda, kríž; je medzi nimi fajn; Nebude mu u mňa zle, zjesť i vypiť sa u mňa nájde, aj o nocľah sa postarám. [M. Zelinka]; Dievčatá sa nahrnuli do šatne a zrazu tam bolo ako v úli. [Pd 1995] d) možnosť al. potrebu: bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo cítiť, badať, počuť; nebolo s ním reči; bolo vidno, že to čítal; nebolo čo vysvetľovať; na to by vás bolo!; Bolo len na mne samom dokončiť, čo som začal. [P. Glocko]
IV. ako formálne sloveso, ktoré tvorí s pripojeným podstatným menom al. iným slovným druhom lexikalizované spojenie: b. na osoh (prospech) osožiť; b. na príčine spôsobovať; b. na prekážku prekážať; b. na škodu škodiť; b. pod paragrafom/pod zákonom byť chránený zákonom; b. v pomykove nevedieť sa rozhodnúť; b. v práve oprávnene konať; b. v stave urobiť niečo byť schopný; b. v styku s niekým stýkať sa; b. v strehu striehnuť; b. v súlade zhodovať sa; b. v tom (o žene) byť tehotná
V. ako samostatná morféma, pomocné sloveso v zložených slovesných tvaroch: riadil som, budem riadiť, riadil by som; je, bude riadený; bolo povedané; obed bude podávaný v jedálni; pre hustú hmlu nebolo vidieť ani na krok; Popoludnie už bolo hlboko pokľaklo do snehu, keď pribehla suseda. [P. Jaroš]; Nikdy by som sa nebol nazdal, čo som sa od neho dozvedel. [R. Sloboda]
fraz. bolo ich ako maku veľa; byť ako na ihlách/na tŕní byť veľmi nervózny, netrpezlivý, nedočkavý; byť ako ryba na suchu mať sa zle, mať ťažkosti; byť [ako] v [siedmom] nebi byť veľmi šťastný, uveličený, nadmieru spokojný; byť ako zmoknuté kura/zmoknutá sliepka byť utrápený, sklesnutý, bezradný; byť ako živé striebro (obyč. o dieťati) byť pohyblivý, čulý, neposedný; byť ako pes a mačka mať s niekým spory, nedorozumenia; to je [ako] nebo a zem/peklo al. to je [ako] sto a jeden/[ako] tisíc a jeden to sa nedá porovnávať, sú to celkom rozdielne, neporovnateľné veci, to je veľký rozdiel; buď čo buď nech sa deje, stane čokoľvek; čo by čo bolo nech sa deje, stane čokoľvek; byť alfou a omegou niečoho byť podstatou, základom, tým najdôležitejším; byť čistý nemať v sebe drogy, abstinovať od drogy; byť ďaleko od pravdy mýliť sa; byť do vetra byť ľahkomyseľný, ľahkovážny; byť do všetkého hŕ konať unáhlene, nepremyslene; subšt. byť in a) mať o niečom prehľad b) byť v zhode s módou, s módnymi trendmi; byť kosť a koža byť celkom chudý, veľmi vychudnúť; byť krv a mlieko (obyč. o dievčati, o žene) a) byť očividne zdravý, pekný, bujný od zdravia b) mať kypré tvary; byť k svetu byť šikovný, schopný i pekný; byť medzi dvoma [mlynskými] kameňmi/žarnovmi byť pod tlakom dvoch protichodných tendencií, pod nátlakom z dvoch strán; byť na dne a) byť úplne vyčerpaný b) prežívať hlboký úpadok (duševný al. materiálny), hlboko klesnúť, byť v najhoršom položení; byť na dobrej ceste správne postupovať, vystihnúť správny postup v istej činnosti; byť na chvoste zaostávať, nestačiť so silami, schopnosťami a pod., byť posledný; byť na mŕtvom bode zastaviť sa, nijako nepostupovať, stagnovať; byť na koni a) mať pocit istoty, prevahy, sebavedomia b) tešiť sa z úspechu; byť na lopatkách prehrať, byť porazený; byť na mäkko byť dojatý; byť na niečo, na niekoho krátky a) nestačiť na niečo, na niekoho b) nevedieť si s niečím, s niekým poradiť; byť na niečo/do niečoho ľavý byť v niečom nešikovný, nemať schopnosti na niečo; byť na vážkach váhať, nevedieť sa rozhodnúť; byť na zlej adrese obrátiť sa nesprávnu osobu; byť niekde/u niekoho pečený-varený a) byť niekde, u niekoho častým, každodenným hosťom b) často niekde, k niekomu chodievať a cítiť sa tam dobre; byť niekomu na krku byť niekomu na starosti (obyč. z povinnosti, nevyhnutnosti); byť niekomu na očiach byť vystavený pohľadu, pozornosti niekoho; byť niekomu za pätami byťblízko pri niekom, pri sledovaní, prenasledovaní a pod., doháňať niekoho; byť od macochy nemať plné práva, byť zaznávaný; byť od ruky (obyč. o mieste) byť vzdialený; byť odpísaný nemať nádej, stratiť význam, postavenie; byť odrezaný od sveta nemať spojenie s ostatnými ľuďmi, byť osamotený, odlúčený; byť piatym kolesom [na voze] byť zbytočný, zavadzať; byť pravou rukou niekoho/niekomu byť dobrým, užitočným, nenahraditeľným spolupracovníkom, pomocníkom niekoho, niekomu; byť pod papučou (o ženatom mužovi) byť v područí ženy; byť pod parou byť pod vplyvom alkoholu; byť predo dvermi byť blízko; byť pri dobrom zdraví al. byť pri sile cítiť sa dobre fyzicky; byť pri groši/pri peniazoch mať peniaze; byť pri chuti mať chuť na niečo; byť pri kormidle/vesle ovládať situáciu; byť pri [mastnom] hrnci al. byť pri [plnom] válove ťažiť, obohacovať sa z význačného postavenia, mať, obyč. nezaslúžene, neoprávnene dobré príjmy, výhody a pod.; byť s niekým jednej mysle al. byť zajedno/zadobre s niekým al. byť s niekým jedna ruka zhodovať sa, byť v dobrom, priateľskom vzťahu s niekým; byť s niekým na vojnovej nohe al. byť si vo vlasoch s niekým mať s niekým spory; byť si na čistom s niečím, s niekým mať o niečom, o niekom jasnú predstavu, bezpečne niečo vedieť; byť si s niekým kvit byť s niekým vyrovnaný; byť sto rokov za opicami zaostávať vo vývine, byť veľmi zaostalý; byť škrob byť lakomý; byť tŕňom v oku niekomu prekážať, zavadzať niekomu, byť nemilým; byť v centre diania al. byť pri tom aktívne sa zúčastňovať na niečom; byť v kaši ocitnúť sa v nepríjemnej, trápnej, zlej situácii; byť v niečom [] po krk/po uši a) byť na niečom zainteresovaný b) byť do niečoho (obyč. nepríjemného) zapletený a pod. c) byť zaľúbený do niekoho; byť v niečom doma dokonale sa vyznať v niečom, ovládať niečo; byť v ofsajde byť v nevýhode; byť v plienkach byť na začiatku, bez skúseností; byť v rokoch mať vyšší vek; byť v tvŕdzi/v úzkych ocitnúť sa v ťažkej, zlej situácii, nevedieť si pomôcť; byť vo svojom živle vyznať sa v niečom (a rád to robiť); byť/nebyť vrecom/mechom/cepom udretý byť, nebyť hlúpy, obmedzený; byť všetkými masťami mastený/mazaný byť prefíkaný, prešibaný; byť všetkými desiatimi za niečo súhlasiť s niečím; byť z lacného kraja a) chcieť niečo kúpiť neprimerane lacno, skoro zadarmo b) chcieť niečo dosiahnuť bez námahy; byť z tvrdého dreva [kresaný] a) mať tvrdú povahu b) veľa vydržať, zniesť; byť za horami veľmi ďaleko; je po paráde vec sa skončila, vybavila; je po radosti výraz sklamania, keď niečo nevyšlo, nepodarilo sa; je to do jedu hnevá ma to; je to na dobrej ceste niečo sa dobre vyvíja, má nádej na úspech; je to na smiech je to smiešne; je to na zaplakanie je to smutné; nebude, nebolo by od veci patrí sa, patrilo by sa; nebolo na ňom suchej nitky bol premočený; nebyť vo svojej koži necítiť sa dobre; niečo mu je proti srsti al. niečo mu nie je po srsti niečo sa mu nepáči, nevyhovuje mu to, nie je mu to vhod; niet (nebolo) mu páru al. niet nad niečo, nad niekoho neexistuje nič lepšie, nik lepší, usilovnejší a pod.; sú rovnaká krvná skupina zhodujú sa názorovo, presvedčením, vkusom a pod.; to by bolo, aby ... nesmie sa to stať; to je iná kapitola a) to je niečo úplne odlišné, to má iný (obyč. opačný) ráz (často aj konštatovanie zmeny situácie, omylu a pod.) b) to sem nepatrí, o tom sa nateraz nehovorí; to nie je čistá robota/práca al. to nie je po dobrom/s dobrým al. to nie je s kostolným riadom/poriadkom niečo nie je tak, akobyť, nie je to v poriadku, je to podozrivé; [] je na druhom svete/na pravde božej/v zemi/pod zemou al. už je tam zomrel ◘ parem. bez jednej lastovičky bude leto al. bez jednej ovce bude salaš a) jeden prípad nie je rozhodujúci b) mienka, konanie jednotlivca vo vzťahu k ostatným nerozhoduje; kde [nič] nieto/niet, tam ani smrť neberie; komu niet rady, tomu niet pomoci; niet takej pesničky, čo by konca nemala všetko sa raz pominie, aj príjemné veci, okolnosti a pod. sa pominú, zmenia
opak. bývať1 -va -vajú -val, bývavať -va -vajú -val


jebyť


jestbyť


jesto, zried. jest nedok. arch. vo funkcii 3. osoby prítomného času plnovýznamového slovesa byť, v zápore i nieto, niet ▶ je, sú: či j. pravdy na svete?; kým jesto, berme!; j. z čoho vyberať; možností j. vždy viac; v dome j. všetkého; A či tu jesto nablízku voda, čo hladnému človeku tak ľahko nezaškodí? [A. Habovštiak]; U nás jest ovečiek takmer do tisícky! [Š. Žáry]to jest to je, čiže, teda, skr. t. j.parem. poznáš po vrave, čo jesto v hlave ▷ ↗ i byť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu