Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
byť, som, si (bás. a hovor. i -s’: tys’, bolas’), je (v plnom význame „jestvovať“ i jest, jesto), sme, ste, sú (ľud. i sa);
zápor. nie som, nie si, nie je (bás. a ľud. i neni, arch. i nenie; v plnom význame „jestvovať“ i neos. niet, nieto s 2. p.), nie sme, nie ste, nie sú (i ja som nie, ty si nie atď.);
prech. súc, arch. byvší;
rozk. buď, buďte;
bud. bude;
min. bol nedok., zried. i dok.
I. používa sa v plnom význame
1. jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa; byť k dispozícii, byť naporúdzi: To, že by strigy boli, neverím. (Jégé) Inej cesty niet. (Tim.) Komu niet rady, tomu niet pomoci. (prísl.) Bolo raz jedno choré dievčatko. (Janč.) Chleba jesto, mäsa jesto. (Tat.) Sú zemiaky dostanú sa kúpiť. — Sú ľudia, čo (ktorí) ... — Boli časy, keď ... — Je (niet) o čom hovoriť. — Nebolo kam kročiť.
● nebyť niečoho, niekoho (vyjadruje skrátene podmienku, keby nebolo); niet (nebolo) mu (jej) páru nik sa mu (jej) nevyrovná (nevyrovnal); niet (nie je), nebolo nad niečo, nad niekoho nič lepšie (krajšie ap.), nik lepší nejestvuje (nejestvovalo, nejestvoval);
2. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: Budú voľby. — Bude porada. — Bolo to v zime, v lete, v máji, r. 1945. — Mnohí podurili, aby videli, čo bude (Vaj.) čo sa bude diať.
● buď čo buď nech sa deje (stane) čokoľvek; čo by čo bolo nech by sa dialo (stalo) čokoľvek: to by bolo, aby ... nesmie sa to stať (výraz záporu);
3. (kde, na čom, po čo, s neurč.) zdržiavať sa, pobývať, ocitať sa, byť prítomný niekde; zájsť niekam s nejakým cieľom (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch): Otec je (nie je) doma. — Je na dvore, na prechádzke, na poli, na návšteve, na hostine, u priateľa, na štúdiách. — Je stále s ním (s ňou), pri ňom (pri nej). — Bol som pod Beckovom na púti. (Stod.) — Bola som na tráve (Taj.) kosiť, žať trávu. Boli na čerešniach (Tim.) trhať, oberať čerešne; boli po lekára; bol v hore po drevo; bol som kosiť; Jerguš bol navštíviť svoju mamku. (Ondr.)
4. stáť, ležať, byť položený, byť postavený, byť umiestený, mať miesto, nachodiť sa niekde: Kniha je na stole. — Víno je v pivnici. — Kabát je v skrini, na vešiaku. — Auto je v garáži
● (už) je na druhom svete, ľud. na pravde božej, v zemi, pod zemou, v hrobe zomrel; už sú tam, u boha (Taj.) zomreli; byť v zlej (ťažkej, kritickej) situácii, v zlom položení nachodiť sa, ocitať sa, ocitnúť sa; byť v úzkych, v kaši v nepríjemnej situácii; byť na mizine; byť na nohách chodiť; byť na koni tešiť sa z niečoho; byť doma v niečom vyznať sa, rozumieť niečomu;
5. (odkiaľ) pochádzať: bol z Kysúc (Jil.); Bielosť tých ruží je z tvojho čela. (Sládk.)
6. znamenať, značiť, mať význam; rovnať sa, byť totožný: Tisíc korún je pre mňa veľa. — Lúpiť nie je kúpiť. (prísl.)
● to jest (skratka t. j.) to znamená; vlastne, totiž;
7. hovor. bud. (čo, čoho) chcieť, želať si: Budeš žinčice? (Kuk.)
II. používa sa vo funkcii modálneho pomocného slovesa
1. (s neurč.) musieť, neos. treba: Nebolo im ísť ďaleko. (Dobš.) Bolo sa nám alebo vrátiť alebo horu obísť. (Taj.) Bolo by s ním urobiť poriadok. (Jégé)
2. arch. (s neurč.) môcť, neos. možno: Mne ťa je kedykoľvek vydať. (Taj.)
III. používa sa vo funkcii spony, t. j. gramatického prostriedku na vyjadrenie dejovej stránky neslovesného prísudku v dvojčlenných vetách a vetného základu v jednočlenných vetách, resp. na vyjadrenie slovesných gramatických kategórií pri neslovesných výrazoch; A) v dvojčlenných vetách; a) s osobnou väzbou: Môj priateľ je milý človek ... To je pravda. — Môj otec bol baníkom. — Tento stôl je z bukového dreva. — To je pre otca. — Mlieko je po dve koruny predáva sa, kupuje sa. — Lúka je zelená. — Len málo ľudí je spokojných. — Tá kniha je moja. — To ste vy? — Je nás päť. — Ondro bol prvý. — To je dobre. — Nebolo radno čakať. — Bol celkom paf; b) kniž. s neosobnou väzbou (na vyjadrenie veku človeka): Bolo jej iba štrnásť rokov. (Taj.) Žalúdku je na sedemdesiaty rok. (Fig.); B) v jednočlenných vetách; a) pri výrazoch vyjadrujúcich telesné al. duševné pocity, stavy v prírode a v prostredí: je mi teplo, zima, je mi dobre, zle, slabo, nanič; je mi smutno, veselo; je mi do smiechu, do plaču, na vracanie; je tu na nevydržanie; dnes je jasno, teplo, pekne; b) pri hodnotiacich výrazoch: je (nie je) pravda, je hanba, je škoda; je vhodné, je na mieste, je žiadúce, je prirodzené, je možné, nie je nemožné; už je načase; c) pri výrazoch vyjadrujúcich možnosť al. potrebu, nutnosť (obyč. len na vyjadrenie min. a bud. času a podm. spôsobu): bolo, bude, bolo by treba, načim; bolo, nebolo, bude možno; bolo cítiť, badať, vidieť, počuť, bolo vidno; bolo dostať
● byť niekomu na škodu, na osoh; niečo je na predaj; byť pri peniazoch, pri chuti mať peniaze, chuť; byť pri vedomí; niečo je na smiech, na jed, do jedu; niečo je na zaplakanie smutné; niekto je na poľutovanie úbohý; už je po ňom zomrel, zahynul; je po radosti pominula; hovor. je (bolo, bude) po paráde niečo sa skončilo, skončí; je (bude) po mojom, po tvojom, po vašom stane sa podľa môjho, tvojho, vášho želania; nebude od veci nebude nevhodné; niečomu nebolo konca-kraja a) o veľkých priestoroch, b) o dlhom trvaní niečoho;
IV. vo funkcii samostatnej morfémy je súčiastkou zložených slovesných tvarov min. času, bud. času nedokonavých slovies, podm. spôsobu a trpného rodu: písal som, budem písať, písal by som; je napísané;
nedok. opak. bývať i bývavať
dobýjať sa, -a, -ajú nedok. (do čoho) snažiť sa vniknúť, natískať sa niekam; vynucovať si prístup, vnikať niekam násilím, dobývať sa: ktosi sa dobýja do domu; pren. Rafinovane sa dobýjal do priazne Kristy. (Urb.);
dok. dobyť sa
|| dobýjať zastar. (čo) dobývať (vojensky): dobýjať Viedeň (Kal.);
dok. dobyť
dobyť, -byje, -byjú dok. (čo)
1. zmocniť sa niečoho vojensky, bojom, mocou zabrať niečo: d. pevnosť, hrad, mesto útokom; dobytie Bastily; dobyté pozície;
2. nadobudnúť, dosiahnuť niečo s veľkým úsilím, získať namáhavou prácou, bojom al. násilím: d. svet, moc, víťazstvo, slobodu
|| dobyť sa
1. (kam, odkiaľ) dostať sa s námahou: Nuž ale či sa dobyjem na čistý vzduch? (Vaj.)
2. zastar. (čoho) vynútiť si niečo: Chlebík, podporovaný Katarínkou, dobyl sa termínu svadby. (Vaj.)
prihlučný príd. príliš, veľmi hlučný: Páni dôstojníci sú prihluční. (Tal.);
prihlučne, so sponou byť i prihlučno prísl.: prihlučne sa zabávať; V prednom byte bolo jej prihlučno a prijasno. (Vaj.)
živý príd.
1. ktorý má al. prejavuje znaky života, žijúci (op. mŕtvy, neživý);
spodst. živý, -ého m. živý, žijúci človek: ž. tvor, ž. organizmus, ž-é tkanivo; ž-á príroda rastliny a živočíchy; Domy sú pusté, obchody pozatvárané, a čo živé, vyrojilo sa von. (Jaš.) Verila, že sa jej vráti živý a zdravý. (Fig.) Živého ma z tohto domu nedostanete! (Barč) (Bránila) každý pruh zeme, ktorý jej napredujúce vojská kalného dňa trhali zo živého tela. (Gráf) Tvoja živá ruka bola ťažká, ale ťažšia je teraz tá, ktorá už nikdy neudrie. (Jégé) Pitval (cirkulár) zoťaté, ale ešte živé svrčiny. (Krno) Bez slova sedeli tam otec a syn a ich myseľ preberala veci živých a mŕtvych. (Vám) Načo som ja živý medzi mŕtvych na svet prišiel. (J. Kráľ) ž. svedok žijúci; ž. plot z husto do radu vysadených rastlín (obyč. kríkov al. malých stromčekov); ž-é kvety nie umelé; biol. ž-á hmota a) protoplazma; b) živý organizmus, zárodok al. tkanivová kultúra (v mikrobiológii); hosp. ž-á váha váha živého (t. j. neusmrteného a nevypitvaného) zvieraťa; ž. inventár domáce zvieratá; ž-á práca ľudská (op. strojová)ú; pren. expr. Stojí v kruhu. Okolo špinavozelené živé stĺpy (Jaš.) nehybní vojaci. Bola to výbušná látka, strašný náboj, ktorý Adam Hlavaj doniesol z bojišťa, aby ním nabil živé delá (Urb.) myšlienky, idey, ktorými chcel ovplyvniť ľudí; ž. terč živočích al. človek slúžiaci ako terč; ž-é obrazy zoskupenie živých osôb (na javisku) majúce za cieľ vytvoriť al. symbolizovať niečo: Spolu robili tzv. „živé obrazy“, kde živé figúry, znázorňujúce alegorické skupiny, postavili do pomníkovej pózy. (Al.)
● hovor. nie je ani ž. ani mŕtvy; je viac mŕtvy ako ž. polomŕtvy (napr. ťažko chorý, stŕpnutý od strachu ap.); expr. ž-á mŕtvola zle, nezdravo, chorobne vyzerajúci človek (vychudnutý, nevládny ap.); kniž. nebyť už medzi ž-ými byť mŕtvy, nežiť; odísť z radov ž-vých zomrieť;
2. stále trvajúci, pretrvávajúci, pôsobiaci; ktorý (ešte) nezanikol., neprestal; aktuálny: mať niečo stále v ž-ej pamäti; ž-á tradícia, ž-á spomienka, ž. odkaz, ž-á problematika; To je tá pieseň večne živá. (Lajč.) Ich zápal bol ešte veľmi živý. (Urb.) Ešte sú príliš živé udalosti, ktoré nasledovali po znárodnení. (Fab.) Tá strata syna ani do smrti neprestane mi byť živou ranou. (Šolt.) nezahojenou, otvorenou; lingv. ž-é jazyky ktoré v súčasnosti majú svojich nositeľov, ktoré sa v spoločnosti používajú na bežné dorozumievanie (op. mŕtve); ž-é slovotvorné typy, postupy produktívne;
3. oživujúci, životodarný: ž-á voda kriesiaca k životu, oživujúca (z rozprávok), pren. symbol intenzívnej blahodarnej pôsobnosti: Tam vody nikdy neubudne tej pravej, živej. (Hviezd.) Vychádza z kostola osviežený, akoby sa bol napil z prameňa živej vody. (Zúb.) A z jeho ľahkej, vzletnej vravy sa živé svetlo nevinie. (Rúf.) Treba mi živej, umnej, oplodňujúcej osobnosti, živého slova. (Vaj.)
4. pohyblivý, temperamentný; bystrý: ž-é dieťa, ž-á povaha, ž-é pohyby, ž. tanec, rytmus, ž-é tempo, ž-é posunky, ž-á gestikulácia; Videla okolo seba tú živú, pracovitú, mladú stvoru, Zuzku. (Taj.) Bola po materi živá, zhovorčivá a vždy veselá. (Zgur.) Jeho živé oči prezrádzajú, že nepatrí do obvyklej kategórie školských tupohlavcov. (Letz)
5. rušný; frekventovaný: ž-á ulica, cesta, ž-é námestie; Námestie a ulice, ktoré doň vtekali, boli preľudnené, živé ako mravenisko. (Krno) Okresný náčelník dobre vedel o živej krčme. (Jil.)
6. konaný s veľkou intenzitou, majúci veľkú intenzitu, intenzívny, silný; čulý: mať ž. písomný styk (ž-ú korešpondenciu) s niekým; ž. rozhovor, ž-á debata, diskusia, polemika, výmena názorov, ž-á zábava, ž. ruchu; mať o niečo ž. záujem; mať ž-ú účasť na niečom; dosiahnuť (vysloviť) ž. súhlas s niečím; prednáška mala ž. ohlas; vyvíjať ž-ú (literárnu) činnosť; mať ž. zmysel pre niečo; sledovať niečo so ž-ou pozornosťou; Pochvala vzbudil a v ňom živú túžbu stať sa im podobným. (Záb.) Máme živý kontakt s českým, so sovietskym a ostatným svetovým divadelníctvom. (Mráz) Kedysi veľmi živé a osožné priateľstvo sa od dvoch rokov obrátilo na číry platonizmus. (Jégé)
7. (o farbách) pestrý, jasný, ostrý: ž-é sfarbenie; Obrazy, plné živých farieb, menia sa jej pred očami. (Ráz.) Šetriac živými farbami, márnil október hnedú. (Jaš.); pren. vylíčiť, vykresliť, opísať niečo ž-ými farbami plasticky, sviežo; zaujímavo;
8. (o veciach) ktorému sú vlastné, ktoré má al. ktorému pripisujeme isté znaky, prejavy života, živého organizmu (najmä pohyb): Hranaté postavy a ich prudké pohyby náhle zmäkli, splynuli v čudnú živú masu. (Urb.) Hen bager sťa čeľusť živá do boku sa kopcom vrýva. (Ráz.-Mart.) Vtedy je spoločenská výchova živý bič a zákon dohromady. (Zel.) Akoby sa bola predo mnou otvorila živá kniha, ktorej obsah je nielen Leninov súkromný a revolučný živo-. topis. (Heč.); el. tech. ž-é súčiastky (stroja) ktoré sú pod prúdom; typ. ž-é záhlavie prvé a posledné slovo na príslušnej strane knihy (najmä slovníka), uvedené v záhlaví nad textom; škol. ž. kútik miesto v škole, kde žiaci pestujú rastliny al. chovajú zvieratá (názorná pomôcka pri využovaní prírodopisu); hovor.: ž-é striebro ortuť: Keď chlapci videli, že je zle, rozprskli sa ani živé striebro (Zúb.) rýchlo a na všetky strany sa rozbehli; je ani ž-é striebro pohyblivý; neposedný; ž. vlas červ strunovec obyčajný; zool.: cicavica „živé x“ (Diplozoon paradoxum); machovec „živé y“ machovec vtáčí;
9. (o človeku) stelesňujúci, predstavujúci niečo, majúci nejakú vlastnosť niečoho; vtelený: Kdeže je Emil-kamelot, kalendár živý stelesnený. (Žáry) Rád spomínal, bol živou kronikou. (A. Mat.)
10. v obraznom zmysle vychádzajúci z protikladu živý — mŕtvy (najmä dynamický, názorný, pútavý, pestrý ap.): ž. štýl, sloh; ž-é vyprávanie pútavé, dramatické; ž-é vyučovanie názorné, pestré; ž. príklad názorný; ž-é slovo hovorené (nie písané); ž-á viera činná, neformálna;
11. skutočný, skutočne jestvujúci, reálny, realistický, faktický al. verný ako v skutočnosti: mať ž. dôkaz o niečom; niečo je ž-ým svedectvom o niečom; mať ž-ú predstavu o niečom; mať ž. sen; ž-á prítomnosť, súčasnosť; socializmus je už dnes ž-ou skutočnosťou; Jeho život ukazuje sa nám nie papierový, ale živý román. (Al.); náb. ž. boh skutočný, pravý
● hovor.: pre ž-ého boha! pre boha ž-ého! zvolania: A prečo, pre boha živého, nepije? (Karv.) Nechoďte nikam, pre boha živého! (Vaj.); prisahať na ž-ého boha veriť sa, božiť sa; (ani) za ž-ého boha (za ž. svet) nijako, ani za nič: Ta živého boha nemohli nájsť vhodného alkoholika. (Karv.) Hreščo by ani za živý svet nebol prepustil svoje miesto pri Vlaste. (Tat.)
12. expr. ž-á duša, ž. duch človek; niekto: Nech sa obrátim na baraní roh, ak ti živá duša uverí. (Vaj.); spojenia ž-á duša, ž. duch (zried. i niektoré iné) so záporným prísudkom a často aj s časticou ani vyjadrujú dôrazné popieranie (= nik, nikto): nebolo tam (ani) ž-ej duše, nebola tam (ani) ž-á duša (celkom) nikto: Ani o živej duši nechyrovať. (Tat.) Dnu pusto, živej duše nieto. (Kuk.) O nás nevie živý duch. (Kal.) Keby bili! Rozsekali ma môj tatíčko. A za čo? Nezostalo na mne ani živej nitenky. Môj tatičko všetko dokmásali. (Tat.) Pozri tie ruky — živého miesta na nich niet (Jes-á) neporušeného, neporaneného, nerozodratého ap.
13. zried. ž-á skala celistvá, kompaktná: Radšej by kopal čakanom v živej skale, ako stál nad chorým. (Kuk.); pomník na prekrásnom podstavci — kuse živej skaly (Jes-á);
14. zastar. byť živý žiť: A robotný človek to vyvládať musí, ak chce statočne živý byť a na deti pamätať. (Taj.) Musíš pomaly privykať i bezo mňa životu byť. (Kal.) Ja som u vás, čo som živá, ešte nebola. (Laz.); bibl. nielen samým chlebom je človek ž. má aj duchovné potreby;
15. spodst. živé, -ého str. hovor. na bolesť citlivé a pri poranení krvácajúce miesto hlbšie pod pokožkou: zarezať si (až) do ž-ého; Kopytá sa mu zodrali temer do živého. (Kuk.) V chatrnom kabátiku prenikala zima do živého. (Kuk.); pren. zaťať, trafiť, zarezať, zadrieť ap. (niekomu) do ž-ého dotknúť sa (niečej) citlivej stránky, citeľne, hlboko zasiahnuť: Ani mi nedohovárala, že som jej otcovi tak zakrojil do živého. (Tomašč.) Koho by to nebolo šiblo do živého. (Švant.) Všetci natrčili uši, že azda on s dotkne živého. (Tat.) Testiná jej šla do živého. (Kuk.) Posledná veta Máriina zasiahla do živého. (Zúb.)
16. za živa za života, v stave života: Ale sa už len nehnevajte na mňa, že som sa nechal dať za živa upiecť. (Jégé) Ovalím ťa po smrti, keď som ťa nie za živa. (Taj.) Hýbte sa, lebo zhnijete za živa. (Min.); pren. Pochoval sa na dubcovskej fare za živa. (Letz) žil nečinne, izolovane, bez aktívnej účasti na verejnom, kultúrnom ap. živote.
17. na žive (novšie pís. nažive) pri živote, v stave života: byť, ostať, udržať sa nažive; Ale list nenašiel už otca na žive. (Taj.)