byľ, byľa -e býľ/bylí ž.
1. nedrevnatá os rastliny, stonka: b-e obilia, trávy
2. steblo: niekoľko býľ sena
● do (poslednej) b-e úplne všetko;
byľka -y -liek ž. zdrob.: b. šafranu;
pren. hovor. b. nádeje iskierka
● ani b-u ani trocha, nič; do b-y úplne všetko; o b-u (s 2. st.) nepatrne: pridať o b-u menej;
byľôčka -y -čok ž. zdrob.
byľ byle bylí, byľa byle býľ ž.
byľ, byľa byle býľ/bylí ž. 1. ▶ nadzemná nedrevnatá os rastliny; syn. stonka: dlhá, dutá, holá, hrubá, tenká b.; listnatá, bezlistá b.; slnečnicové byle; Zberač zdŕha z byle len zelené lístočky, v ktorých sú ukryté zázračné šťavy. [V. Šikula]; Šklbal celé byle, akoby v dlaniach nemal cit. [J. Blažková] 2. ▶ kúsok, úlomok rastliny; syn. steblo: byle sena ◘ fraz. do [poslednej] byle úplne všetko ▷ zdrob. ↗ byľka
*lodyha ↗ správ. byľ
byľ, byľa 1. p. stopka 2. p. steblo
steblo nadzemná dutá časť rastliny, z ktorej vyrastajú klasy al. plody podobné klasu: s. kukurice • byľ • byľa: niekoľko býľ trávy, pšenice
stopka výhonok na vetvičke stromu al. na rastline, ktorý nesie kvet, list al. plod: trhať ovocie so stopkami • stonka: stonky listov slivák • byľ • byľa (nadzemná os rastliny): byle trávy • kostrnka (tvrdý zvyšok rastlinnej osi): kostrnky na strnisku pichajú • stvol (bezlistá byľ nesúca kvet): stvol narcisu • dúčeľ • dúčeľa (hrubá a dutá byľ niektorých rastlín): slnečnicové dúčele
byľ (nár. i byľa), -le ž.
1. šťavnatá os rastliny: Tráva uhýba svoju byľ. (Vaj.); pren. Padla mu do náručia ani podťatá byľ (Podj.) bez vlády.
2. malý kúsok, úlomok rastliny, steblo: Z nich (vlasov) trčí niekoľko býľ sena. (Tim.);
pren. hovor. malé množstvo, trocha: ani byle, ani byľ ani trochu, celkom nič; do poslednej (ostatnej) byle celkom všetko; posedieť si byľu (Rys.) trochu, chvíľu; Donesiem ti dačo zjesť, aj na cestu byľu (Ráz.-Mart.) trochu;
byľový príd.: b-é výhonky;
byľka, -y, -liek ž. zdrob. malá byľ, stebielko: b. šafranu;
pren. hovor. malé množstvo, trocha: b. nádeje (Fr. Kráľ) iskierka, nepatrný záblesk; ani b-u celkom nič; byľku si pohovie v chládku (Fr. Kráľ) trochu, máličko; o byľku širší (Karv.) o trochu, o máličko; vylízal vodu do byľky (Fig.) do poslednej kvapky;
byľôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
byľ i byľa ž. (bíľa, gbila) 1. csl steblo al. dužnatý osový výhonok rastliny: Rastliny majú bíľe (Tek. Trsťany LVI); Ve_či tia bíle ani kozi nekcú (Kameňany REV); Otrhla son si dve gbile rozmajrínu (Návojovce TOP); Kukuričnín gbilám, ked uschnú, sa hovorí žitniščo, už aj kóroví (Brestovany TRN); maková bejľa (Dačov Lom KRU) F. aňi bila sa ňepohíbe, ked hu vetor ňeoveje (Hliník n. Hron. NB) - všetko má svoju príčinu; zabiu̯ śe zo suchu biľu (Humenné) - nezmyselne, zbytočne; ňezostalo tam aňi bile (Hor. Lehota DK) - celkom nič; 2. v dvojslovnom názve liečivej rastliny, bot. palina (Artemisia): čierna beľ (Suché Brezovo MK), čierna bejľa (Brusník MK); byľka i byľôčka ž. zdrob. expr. k 1: Abi ňeostau̯ (ľan) nad voduof, prikrije sa smrečinuof a skalamí, abi žádna biľka ňebola navrchu (Zuberec TRS); Na riétkej reži naroste mnoho gbilék (Vaďovce MYJ); Kukajce na totu poraženu kravu, aňi jednu biľku do gambi ňeveźňe! (Ratvaj SAB) F. bilka sa ňepohíbe, kím hu vetor ňeoveje (Hliník n. Hron. NB) - všetko má svoju príčinu; ňemá aňi biľki (Hor. Lehota DK) - vôbec nič; to sa muselo varic a piec_po biľke (Bytča) - pomaly, po troche; po bilečce to trhala (Bošáca TRČ) - po kúštičku
byľka, byľôčka p. byľ
gbila p. byľ
byľ, byľa [-le] ž vňať rastliny: z semena wirasta wystrelek (:byl, stromek:) (OP 1685); wezmy petružlenoweg bile y korene (RT 17. st); fabale: bobova bile (LD 18. st) L. czernu bil nad dvermi zaves, czarom djabelskim mocz odeymuje (RO 18. st) bot palinu obyčajnú Artemisia vulgaris