buntoš -ša pl. N -ši m.
buntoš p. burič
burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom al. kto poburuje iných • vzbúrenec • rebel • rebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencov • odbojník • zastar. odbojca • disident (odporca oficiálnej politiky) • expr. buntovník • hovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkov • poburovateľ • poburovač • expr.: podpichovač • nahuckávač • pejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmi • podvratník • rozvratník • zried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony
p. aj vzbúrenec, rozvratník
buntoš, -a m. hovor. expr. poburovateľ, burič: Buntoši, ktorým príkaz je šumom vetra. (Hviezd.);
buntošský príd.: b-é sklony;
buntošstvo, -a str. poburovanie, buntošenie
buntoš m. expr. kto druhých vyrušuje zo spánku, rušiteľ: Ten buntož už ot štvrtej rana buntošel a ňedal mi spať (Zborov n. Bystr. KNM)