bunka -y -niek ž.
1. zákl. stav. jednotka organizmov: rastlinné, zárodočné b-y, delenie buniek
2. malá stav. jednotka: ubytovacie b-y; b-y včelieho plástu
3. zákl. organizačná jednotka: odbojová b.
● (ne)mať b-y na niečo schopnosti, nadanie;
bunkový, star. bunečný príd.: b-é jadro, b-á blana; b-é delenie; b-ý systém (ubytovania) (napr. v internátoch, v kempingoch)
bunka -ky buniek ž.
bunka -ky buniek ž. 1. biol. ▶ základná, navonok ohraničená stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov schopná samostatnej existencie: rastlinná, živočíšna b.; krvné, mozgové, pečeňové bunky; materská, dcérska b.; nádorové bunky; jadro bunky; obranné mechanizmy bunky; delenie, odumieranie buniek 2. stav. ▶ opakujúca sa priestorová jednotka s presne vymedzenou funkciou: obytná, rodinná b.; Chlapci po štyroch obývajú jednu bunku - to sú dve izby, predsieň, umyváreň so sprchovacím kútom a WC. [Vč 1971]; Náš oddiel nemá strechu nad hlavou, takže pretekári sa musia prezliekať v provizórnych bunkách. [Vč 1989] 3. ▶ základná al. najmenšia organizačná jednotka väčšieho celku, organizácie: ilegálna, teroristická b.; založiť bunku; A tak o chvíľu zasadla v izbe dedinská bunka. [Š. Bednár] 4. ▶ základná jednotka istej sústavy, štruktúry al. veľkého celku: rodina je základnou bunkou spoločnosti; tech. klimatizačná b.; inform. pamäťová b.; astron. gigantická b. na povrchu Slnka granula 5. včel. ▶ pravidelná šesťhranná komôrka vo včeľom pláste ◘ fraz. každou bunkou úplne, celkom; v každej bunke v celom organizme; mať/nemať bunky na niečo nadanie, schopnosti
bunka základná stavebná jednotka živého organizmu • odb. celula
bunka, -y, -niek ž.
1. biol. základná stavebná jednotka živého organizmu: rastlinné b-y, vajcová b., pohlavné b-y, delenie buniek
● hovor. mať, nemať na niečo b-y schopnosť, nadanie; expr. každá b., v každej b-e celý organizmus, v celom organizme;
2. pravidelná šesťhranná komôrka vo včeľom pláste;
3. tech. selénová b. druh silne svietiacej žiarovky;
4. základná jednotka nejakej organizácie: stranícka b., tvoriť, zakladať b-y;
bunkový i bunečný príd.: b-é jadro, b-á blana, b. systém
bunka ž. (buňka) včel. šesťhranná komôrka, priehlbeninka vo včelom pláste: Trupčica do jennej bunki zňesie aj peč-čez vajíčiek (Nitr. Sučany PDZ); Voščina je podzelená na bunki (Trakovice HLO); Pčoľi ukladaju med u vośčinoch do bunkoch (Žalobín VRN)