bunda -y búnd ž.
1. krátky šport. kabát, vetrovka: lyžiarska, kožená b.
2. zastaráv. kožuch: zababušiť sa do b-y
3. expr. hustá srsť (psa), vlna (ovce) ap.;
bundička -y -čiek ž. zdrob.
bunda -dy búnd ž.
bunda -dy búnd ž. ⟨maď.⟩ 1. ▶ krátky voľný športový al. vychádzkový kabátik na zapínanie po celej dĺžke s dolným krajom obyč. upraveným na podkasanie: dámska, chlapčenská b.; lyžiarska, tepláková, zimná b.; kožená, koženková, menčestrová, džínsová b.; Súčasná móda je veľmi praktická a ľahké bundy nahrádzajú sako, sveter či plášť. [Vč 1981] 2. zastaráv. ▶ teplý kabát ušitý z kožušiny, kožuch: hrubá b.; Ľudia boli zababušení v bundách a kepeňoch. [Š. Žáry]; Na konci toho zvláštneho sprievodu kráčali zo piati dôstojníci v bielych bundách. [V. Handzová] 3. expr. ▶ hustá, dlhá srsť (psa), vlna (ovce) a pod. ◘ fraz. spať ako bunda tvrdo ▷ bundička -ky -čiek ž. zdrob. k 1, 2: priliehavá, detská b.; Dali mu ušiť bundičku podšitú kozľacinou. [V. Mináč]; bundisko -ka -dísk s., v sg. N a A i ž. zvel. expr. k 2: to je krásne b.
bunda -y ž. ‹maď < n < l› ľahký športový vychádzkový a pod. kabátik voľnejšieho strihu, obyčajne na zapínanie po celej dĺžke a dole upravený na stiahnutie
bunda 1. p. vetrovka 2. p. kožuch 1
kožuch 1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: bizamový kožuch • huňa • guba (v ľudovom odeve kabát z kožušiny) • šuba (dlhší voľný kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba • zastaráv. bunda: zababušiť sa do bundy
2. p. kožušina, srsť
vetrovka krátky športový kabát obyč. z nepremokavého materiálu: detská vetrovka, lyžiarska vetrovka • bunda: športová bunda • bluzón
bunda, -y, búnd ž. hovor. vlnený kožuch: Ponaprával okolo nej pokrovce i bundy, žeby neprechladla. (Tim.) Kožušinou podšitú bundu odložil v predsieni. (Urb.); pren. Obloha bola ani ovčia bunda (Jil.) s hustými, ťažkými mrakmi
bunda ž. 1. miest. csl kožušinový kabát, kožuch: Čuhári spávaľi na vozáh aj v zime, mali takie veľkie bundi z oučej kože zo srsťou (Nitrica PDZ); Mau̯ son takú bundu, kožušenú (Tek. Breznica NB); Mač kúpeli Margite novú bundu (Brusník REV); Prišla ta taká pani, mala takú kučeravú bundu (Návojovce TOP); Na bunďe bola navrchu srsť (Lapáš NIT); Paňički maľi v źime bundi (Lipany SAB) 2. expr. hustá, dlhá srsť niektorých zvierat: A to z Bundášovéj bundi popreskakuvali nanho blchi, nevedzev sa íh oplet (Brestovany TRN); Ta toten pez ma veru dobru bundu, temu źima ňebudze (Ratvaj SAB); bundička ž. zdrob. expr. k 1: bunďička (Mošovce MAR) k 2: V zime má liška dobrú bundžišku (Brusník REV)
bunda ž maď dlhý kabát podšitý kožušinou, kožuch: chimastrum: bunda (NP 17. st); pellicea tunica: kabát, kožuch, bunda; gausape: huňa, bunda (KS 1763); bunda a moge menteky, kepen a bjele ssati magu se daty memu otcowy (S. ĽUPČA 1784); gedna obnosena vlčura, to gest wlčy bunda (s. l. 18. st) b. podšitá kožušinou z vlka