buk -a m.
1. listnatý strom s hladkou striebrosivou kôrou rodiaci bukvice, bot. Fagus
2. bukové drevo; výrobok z neho: lavica z b-a
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: podlahový b.
● zdravý, mocný ako b.; chlap ako b. statný, zdravý; expr. robiť niečo od b-a do b-a bez plánu; neporiadne;
bukový príd.: b-é drevo, b-á hora;
búčok, bučok -čka, búčik -a m. zdrob.
● expr. spoza bučka, poza bučky od chrbta, zákerne
bukový -vá -vé príd.
bukový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na buk; tvorený bukmi: b. porast; buková hora; bukové lístie, drevo; Stačilo zájsť do lesa, vyhľadať starý, rozpadávajúci sa bukový peň. [M. Urban]; zool. drevárik b. Eucnemis capucina chrobák; piadivka buková Operophtera fagata motýľ; bot. hliva buková Pleurotus pulmonarius huba 2. ▶ vzťahujúci sa na drevo buka; vyrobený z dreva buka: bukové dosky, piliny; bukové parkety; buková dlážka; buková skriňa; Ako tak sedel sklonený nad bukovým stolom, sám sťa prst, do očí mu udreli slzy. [M. Urban]
buk, -a m. horský listnatý strom; bot. b. lesný (Fagus silvatica)
● zdravý, mocný ako b.; chlap ako b. zdravý, silný; robiť niečo od buka do buka bez plánu, náhodne, hocijako, neporiadne; hovor. Vari si z buka padol? a) Kde si sa tu vzal?; b) Netáraj! (ak niekto hovorí od veci); Zagánil na ňu ako hrom do buka (Tat.) nahnevane, nevraživo;
búčok i bučok (nár. i buček), -čka i búčik, -a m. zdrob. mladý buk
● poza bučky, spoza bučkov, spoza bučka zákerne od chrbta, po zbojnícky; ísť, chodiť poza bučky na zboj
bukový p. buk
bukový príd. 1. csl pochádzajúci, vyrobený z buka: bukovie trieski (Zázrivá DK); bukoví popol (Detva ZVO); bukové porisko (Brestovany TRN); bukovo uhľa (Udavské HUM) 2. v dvojslovných názvoch húb a rastlín a. bukoví trút (Bošáca TRČ) - nejedlá huba, bot. práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius) b. bukoví plúcnik (Bošáca TRČ) - druh lišajníka, bot. stikta (Sticta)