Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

budiť nedok.

1. vyrušovať zo spánku, prebúdzať, zobúdzať: b. deti do školy

2. vyvolávať, vzbudzovať: b. dojem, pozornosť, odpor, súcit, podozrenie; fyz. b. elektrinu

// budiť sa prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa skoro ráno

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
budiť ‑í ‑ia nedok.; budiť sa

budenie -ia s. eltech. ▶ vytváranie magnetického indukčného toku pri prechode elektrického prúdu: vlastné b.; spôsob budenia; b. točivého stroja vytváranie magnetického toku v magnetickom obvode točivého elektrického stroja ▷ ↗ i budiť


budiť -dí -dia buď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (koho, čo) ▶ privádzať zo spánku do stavu bdenia; vytŕhať zo spánku; syn. prebúdzať, zobúdzať: b. deti; budenie telefónom; ráno ma nebuď!; Spočiatku som bola ustavične unavená, deti ma budili každé tri hodiny. [NP 1995]; Nočné živočíchy nesmiete cez deň budiť a narúšať tak ich stereotyp. [Pd 1994]
2. (čo) ▶ spôsobovať vznik niečoho; byť príčinou vzniku niečoho; syn. vzbudzovať, vyvolávať: b. hnev, obdiv, súcit, zvedavosť; b. nenávisť, odpor, rešpekt; b. podozrenie, pochybnosti; b. pozornosť, verejné pohoršenie; Ich počínanie budilo úžas. [R. Jašík]; Vašou povinnosťou je manžela budiť k aktivite. [A. Bednár]; bledučké dievčatko, ktoré budilo dojem ustráchanej bytosti [Pd 1994]
fraz. budiť zlú krv vyvolávať pohoršenie
opak. budievať -va -vajú -val; dok. k 1prebudiť, zobudiť, k 2vzbudiť


budiť sa -dí sa -dia sa buď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok. 1. ▶ prechádzať zo spánku do stavu bdenia; syn. prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa zo sna; b. sa skoro ráno; b. sa na hluk; Každá mama vie, čo je to budiť sa na detský plač. [VNK 2002]; pren. Zem sa budí, mäkne. [L. Ťažký]
2. ▶ začínať jestvovať; syn. vznikať, objavovať sa: Radosť sa budila v Goljanovom srdci, ale chvíľami ustupovala neznámemu žiaľu. [K. Horák]; Toľko rán, v ktorých nástojčivo budí sa pieseň. [J. Kantorová-Báliková]
dok.prebudiť sa, zobudiť sa, k 2 ivzbudiť sa

budiť sa prechádzať zo spánku do stavu bdenia • zobúdzať saprebúdzať sa: v lete sa budí, zobúdza, prebúdza zavčasuprecitaťpreberať sa (zo spánku al. zo straty vedomia): precitá, preberá sa zo spánku, z mdlôb


budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzaťprebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiekexpr.: duriťdurkaťbúriťburcovaťbuntošiťbuntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitanímnár. bútoriť

2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovaťprebúdzaťvyvolávaťpodnecovaťvznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenieodb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie


kriesiť privádzať k životu • oživovať: kriesia, oživujú utopenéhobudiťprebúdzať (niečo zanedbané, zabudnuté): budia, prebúdzajú u mladých estetické, národné cítenieaktualizovať (robiť aktuálnym): kriesi, aktualizuje zabudnutú hru


preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného • triediťroztrieďovaťpretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľuoddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrnahovor. zastaráv.: sortírovaťsortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar

2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať • zaoberať sazapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciouskúmaťpreskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázkyprerokúvať (oficiálne) • pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákonaprediskutúvaťexpr.: pretriasaťpreklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajúexpr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalostiprecvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku) • hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky)

3. byť prieberčivý • vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle

4. vracať zo spánku do stavu bdenia al. z mdlôb do stavu vedomia • prebúdzaťbudiťzobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťakriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou

5. p. hrať 1 6. p. tancovať 7. p. kopírovať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

budiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) rušiť niekomu spánok, prebúdzať zo sna, zobúdzať: O tretej ráno už vstal a budil starú mater. (Taj.) Vozy rachocú a budia tiché kopanice. (Ráz.)

2. (čo) vzbudzovať, vyvolávať, byť príčinou niečoho: b. obdiv, b. záujem; b. úctu, lásku k niečomu; budiť v niekom dobré predsavzatie; b. národné povedomie; b. pozornosť, nechuť, nenávisť, závisť, údiv, úžas, odpor, súcit; el. tech. b. napätie

b. zlú krv vyvolávať pohoršenie, b. podozrenie byť podozrivý;

opak. budievať, -a, -ajú;

dok. k 1 zobudiť, prebudiť, k 2 vzbudiť

|| budiť sa

1. preberať sa zo spánku, prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa včas ráno, b. sa sám od seba; Chalupy sa budia pomaly. (Ráz.); pren.: Vidiek sa budí. (Kuk.) Nastala jar. Všetko sa budí k životu. (Tim.);

2. vznikať, objavovať sa: Ak v blízkosti vodiča pohybujeme magnetom, budí sa (indukuje sa) vo vodiči elektrický prúd. — Tým viacej budila sa v Tonkovi maminkina povaha. (Taj.);

dok. zobudiť sa, prebudiť sa

Morfologický analyzátor

budiť nedokonavé sloveso
(ja) budím VKesa+; (ty) budíš VKesb+; (on, ona, ono) budí VKesc+; (my) budíme VKepa+; (vy) budíte VKepb+; (oni, ony) budia VKepc+;

(ja som, ty si, on) budil VLesam+; (ona) budila VLesaf+; (ono) budilo VLesan+; (oni, ony) budili VLepah+;
(ty) buď! VMesb+; (my) buďme! VMepa+; (vy) buďte! VMepb+;
(nejako) budiac VHe+;
buďiť_1 buďiť buďiť_2 buďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor