budúci
I. príd. kt. príde, bude, nastávajúci, op. minulý: b. rok, b-e pokolenie; b-i absolventi; gram. b. čas vyjadrujúci dej, kt. sa uskutoční po čase prehovoru; futúrum
II. budúci m. hovor. budúci manžel;
budúca ž. budúca manželka: moja b.
budúci -ceho pl. N -ci G -cich m.
budúci -ca -ce príd.
budúci1 -ca -ce príd. ▶ ktorý príde, bude, uskutoční sa, nastávajúci; op. minulý: b. týždeň, mesiac; b. školský rok; budúce generácie; budúca trasa električky; dokončenie článku bude v budúcom čísle časopisu; Klotilda tým vernejšie prilipla k budúcej matke. [J. C. Hronský]; Oproti nebu trčali prvé nosné stĺpy budúcej haly. [V. Mináč]; lingv. b. čas vyjadrujúci dej, ktorý sa uskutoční po čase prehovoru, futúrum
budúci2 -ceho pl. N -ci m. hovor. ▶ budúci manžel; syn. nastávajúci; op. bývalý: to je môj b.; prišla aj so svojím budúcim; Berte si svojho budúceho, slečinka Zacharovie. [M. Krno]
budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúci • nastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželka • druhý • ďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianoce • nový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domov • pren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dní • zried. príduci: príduci pondelok
nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom roku • druhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiť • budúci • nastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde oteplenie • kniž. následný: prejavili sa následné dôsledky choroby • chem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia
2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýto • tento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk
nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvý • svieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrob • novoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákon • novoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúcia • mladý (napr. o víne): nové, mladé víno • raný • včasný • skorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiaky • hovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šaty • neskúsený • nezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovník • neosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšať • expr.: novučký • novučičký • novunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha
2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadky • priekopnícky • kniž. pioniersky • novátorský • objavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupy • nezvyčajný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsoby • avantgardný • avantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická móda • ďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechy • nadchádzajúci • budúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľby • nepoznaný • nevídaný • neslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi
3. p. súčasný 1, moderný 1
budúci, -a, -e príd. ktorý bude, nastávajúci, majúci prísť: b. deň, týždeň, b. mesiac, rok, b-a úroda, b-e pokolenia; gram. b. čas;
spodst. budúci, -eho m. hovor. snúbenec, budúci manžel;
budúca, -ej ž. snúbenica, budúca manželka: môj budúci, moja budúca
budúci príd. strsl ktorý bude, nastávajúci: Na budúci rok, keť prišlo cínuvaňia, u_zme si to samí robeli (Žarnovica NB); Na budúci pa̋tok príde domó (Mníšany REV); budúci (Mošovce MAR)
budúci príd kt. bude, nasledujúci: czehoz se Wassy Milosty y na buduczy czias wssim dobrym chczem odsluzity (BOJNICE 1561); netoliko predesslich hrjchůw strachug se, než y buducych (SK 1697); buduceho roku diezmu nacim bude zaplatit (M. KAMEŇ 1713); termin se mu do buduceg soboti dawa (PONIKY 1792); x. náb tak zde po tomto cžasnom yako y w buducom žiwote (BAg 1585) v posmrtnom, večnom L. gram včastenstwj budaucý (:participium futuri:); budaucý čas (DM 1780) futúrum; subst b. m pl potomci, nasledovníci: dawame wediety wssiem nynyeyssim y buduczim (ŽK 1454)