buch cit.
1. napodobňuje temný zvuk pri údere, páde, výstrele, výbuchu ap.: b., b. na dvere
2. naznač. buchnutie: Jano b. suseda do pleca
buch buchu pl. N buchy m.
buch cit. 1. ▶ napodobňuje tupý zvuk pri náraze, údere, páde, výbuchu; syn. bum, bác: buch, buch na dvere; Po lúke cvála jazdec, a tu buch, spadne. [Sme 2002]; V hlave jej buchotalo: buch, buch, buch. [V. Mináč]; Zo steny vedľajšej cely sa ozvalo búchanie na stenu. Buch, buch, buch. [Vč 1971] 2. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje rýchly al. neočakávaný úder, náraz, pád; syn. tresk: buch do stola; buch mu po hlave; Zavrela som učebnicu a buch ňou do trávy od zlosti, že od nás chcú také podrobnosti. [A. Devečková]
buc naznačuje drgnutie, buchnutie hlavou, hlavami, rohmi, guľatým predmetom a pod. • drc • durk: baran, baran, buc; baran, drc • buch • bum • bums • bach: buc, buch, bum hlavičkou o zem
p. aj buch
buch napodobňuje tupý zvuk pri výbuchu, výstrele, náraze, páde, údere a pod.; naznačuje buchnutie, výstrel, náraz, pád, úder a pod. • bum • bums • bumst: buch, buch, ozývalo sa z vedľajšej miestnosti; bum, bum, bolo počuť každú chvíľu zo strelnice; pošmykol sa a bums(t) na zem • bach • bauch: bach, bauch, brána sa zavrela • bác: bác, roztiahol sa na chodníku, aký bol dlhý • lup • puk: lup mu jednu po líci • buc (naznačuje slabý náraz, pád dieťaťa): dieťa zrazu buc na zem
p. aj bác
prask napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením a pod.; naznačuje pád, úder, hodenie, zlomenie a pod. • prásk • tresk • bác • trep: prásk, tresk, vylepil mu zaucho; bác, trep, udrel ho po tvári • krach • puk • rup • rups: prask, krach, puk, okenná tabuľa praskla napoly; rup(s), zhodil vrece do pivnice • druzg • švác: druzg, švác, hodil tanier o zem • buch • bum • bums (napodobňuje tupý zvuk; naznačuje pád, úder): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a už sa našiel na zemi
buch1 cit. napodobňuje tupý zvuk pri údere al. páde, náraze ap.; naznačuje úder al. pád: Buch, buch! — dvere s’ rozpadnú — utopenci vkročia dnu. (Botto) Mlatkom buch, buch! na nákovu. (Hviezd.)
● buch do sveta o pochabom, táravom človeku: Znáte, že som ja nikdy nebol buch do sveta. (Kal.)
buch2, -u m. bás. búchanie, buchnutie, buchot: Mnoho buchu a hurtu a málo osohu. (Kuk.); b. sekier (Vaj.); zastane mi srdca buch (Sládk.) tlkot
buch cit. csl vyjadruje úder, náraz, pád: Mi u_šecia spíme a odrazu ľen buh-buh na dvere (Ležiachov MAR); Zhasneme vnútri a buch-buch-buch na dvóre venku, zažneme - prestalo (Lovčice TRN); A jednu nodz naras čujeme, že posceľ buch dolu (Úbrež SOB); Vicah nohi a buch kovaľoj do perśi a ten horeznački śe vivraceu̯ (Udavské HUM)
buch1 m. 1. búchanie, hrmot, hluk: Iba naraz o pou̯noci veľkí buch na duore stáu̯, šetkíh nás pobuďili (Dol. Lehota DK); Hovorí, že spala, a naraz vraj iba keď buh robí (Bobrovec LM); Žebe son tašla pozrieťi do koňice, že je tan dáki veľkí buch (Rovňany LUČ) 2. expr. buchanec: Ke_com prišla z jedním do domu, tag mi takí buh dau̯ do chrpta (Niž. Boca LM)
buch2 m. 1. sšar obyč. mn. č. miesto v strede rebriny na voze, kde sú šteble nahradené povrazmi, aby sa do voza zmestilo viac obilia: Drabini maja f stretku buchi (Dl. Lúka BAR) 2. spiš kus, viazanica slamy, sena: Do buhoh v rebriňaku daval velke buhi śena (Markušovce SNV)
buch m buchot, búchanie: král zestrassen z nenadálym buchom ku dwerám priletel (PT 1778)