Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bubon -bna L -e m.

1. valec obopnutý na obidvoch koncoch blanou použ. ako bicí nástroj: biť, udierať na b.; hrať na b-e

2. prístroj al. súčasť stroja podobná bubnu: b. automatickej práčky; rotačný b.

● ísť, chodiť s b-om na zajace predčasne prezrádzať niečo;

bubnový príd.: b-á práčka;

bubník -a, bubníček -čka m. zdrob.;

bubienok -nka m.

1. zdrob. k 1

2. blana v uchu medzi zvukovodom a stred. uchom: ušný b.

3. tech. valčeková súčiastka niekt. prístrojov

bubon bubna pl. N bubny m. 1. hud. ▶ bicí hudobný nástroj tvorený drevenou al. kovovou obručou rôzneho priemeru a výšky potiahnutou z jednej strany al. z oboch stranách kožou: veľký, malý b.; udierať na b.; hrať na bubnoch; expr. vírenie bubnov; Ženský hlas bol naraz prerušený ostrým tresknutím činelov a temným zadupotaním veľkého bubna. [J. Puškáš]
2. tech. ▶ valcová, obyč. rotujúca časť strojového zariadenia: navíjací, brzdový b.; b. práčky; kotviaci b. zariadenie lanovej dráhy
3. hovor. ▶ hrbolec na lyžiarskom svahu: jazda na bubnoch; svah plný bubnov; nabehnúť na b.; Trať bola výborne pripravená, bez bubnov. [Št 1983]
◘ fraz. riedky ako noty na bubon veľmi; dať niečo na bubon al. ísť s niečím na bubon rozhlásiť to; prísť/vyjsť na bubon prísť o majetok; ísť/chodiť s bubnom na zajace predčasne prezrádzať niečo
▷ zdrob. ↗ bubienok; zdrob. ↗ bubník; bubníček -čka pl. N -čky m. zdrob. ▶ k 1; bubnisko -ka -nísk s., v sg. i m. zvel.: chlapča s bubniskom ani stoh [Š. Žáry]

bubon, -bna m.

1. bicí valcovitý nástroj s napätou blanou: biť, udierať, udrieť na b. ( zried. do b-a); b. brní (Ráz.), b. rachotil (Fr. Kráľ); hrať na b-e

● expr. život veľký ako b. (Tim.) naduté brucho; ísť s niečím na b. rozhlásiť to; ísť s b-om na zajace nešikovne prezrádzať tajné zámery; hovor. prísť, vyjsť na b. prísť o majetok; dať majetok (niekoho) na b. vyhlásiť úpadok;

2. veľká valcovitá súčiastka strojov: b. mláťačky; rotačné, otáčacie, čistiace, sušiace b-y;

bubnový príd.: tech. b. stroj, b. hriadeľ

● b-á paľba sústredená delostrelecká paľba;

pren. sústredený útok;

bubník, -a m. zdrob.;

bubníček, -čka m. zdrob. expr.;

bubienok, -nka m. zdrob.

1. anat. blana medzi zvukovodom a stredným uchom: Napíname sluch, až nám ide ušný bubienok prasknúť. (Hruš.)

2. tech. valčekovitá súčiastka rozličných jemných prístrojov;

bubienkový príd.: anat. b-á blana, b-á dutina; tech. b. revolver;

bubnisko, -a, -nísk str. i m. zvel.

(jeden) bubon; (bez) bubna; (k) bubnu; (vidím) bubon; (ó) bubon!; (o) bubne; (s) bubnom;

(štyri) bubny; (bez) bubnov; (k) bubnom; (vidím) bubny; (ó) bubny!; (o) bubnoch; (s) bubnami;