buď spoj. priraď. v dvojčl. spoj. b. – alebo, b. – b., ktoré vyj. vylučovací vzťah: b. zvíťazíme, alebo zahynieme; b. brat, b. sestra
buď – alebo spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
buď – buď spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
buď, zried. buďto spoj. priraďovacia ako súčasť dvojčlenných spojok buď - alebo, buďto - alebo; buď - buď, buďto - buďto ▶ vyjadruje vylučovací vzťah: buď nechcel, buď nevedel; buďto budeš pomáhať, alebo odídeš; Mohol to spôsobiť len Maco Ďurčiak, ktorý sa buď v páse rozknísal, buď si prešiel tvrdou dlaňou po hranatej tvári. [F. Švantner]; Predávam sama v jednom stánku a tam môže človek buď zarobiť, alebo prerobiť. [P. Jaroš]; Nepatrné pliesko sa buďto vôbec nespomína, alebo uvádza len ako bezmenné. [Tatry 1980] ◘ fraz. je to buď - alebo sú iba dve krajné možnosti
alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • či • a či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedem • buď • buďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abo • poet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka) • nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)
2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1
buď p. alebo 1
buď, buďte rozk. k byť
buď spoj. priraď. rozlučovacia dvojčlenná buď ... buď, buď ... alebo vyjadruje rozlučovací vzťah medzi dvoma členmi viacnásobného výrazu al. medzi dvoma vetami: Už buď šindle strúhal, alebo zápory dlabal na dvere. (Taj.) Buď už okolo sena, alebo zvyšné kosy skúmal. (Taj.)
buď i buďto spoj. priraď. najčastejšie dvojčlenná v spojení buď-buď, buď-alebo: Buť sa predajú, alebo sa poviažu na kostrnki (Krupina); Mi zme to volali buť pretplamienog alebo podeuňík (Bzenica NB); Butto idem já, lebo ti (Chocholná TRČ); Za kresnu volal buc totu dzeuku, co ju scel potim za ženu, abo staršu dzeuku, co znala dobre tancovac (Rozhanovce KOŠ)
buďto p. buď
buď, buďto, buďže, buďli spoj A. prir je súčasťou dvojčl. spoj buď(to) - buď(to), buď- (a)neb(o), kt. vyj. vylučovací vzťah: ktoz swe prawo przestupil bud zlodiegstwim anebo lupezstwim (ŽK 1473); czozkoli dobude, mnoho nebo malo, bud gistiny neb sskod (BRATISLAVA 1515); co se dotyče toho synka, budže bude pry macochy anebo pry Jakussowy (S. ĽUPČA 1603); kde bich sobe mohel budto na zaodew, budto na wižiweny neczo wyrobit (H. SRNIE 1733); nachodi se rgat remeselnicky budly železny anep dreveny (S. ĽUPČA 1784) B. podr uvádza vetu prípustkovú, nech, trebárs, hoci: s wsseliiakem zbozijm, kterez syn namluwiti chcze, bud iake male bud (ŽK 1473); bud gak welmy gest člowek poraneny, wssak kdy mu toho prassku do ranj nasype, zastawy se krw (RT 17. st); smrtedlne oko ay hwezdy spatruge, budto su wisoko (GŠ 1758)