bučisko -ka -čísk s. zvel. v sg. i m. zvel.
buk buka pl. N buky m. 1. ▶ listnatý strom so sivou hladkou kôrou, rozložitou korunou, lesklými listami a plodmi bukvicami: mohutný, košatý b.; kôra, plody, sadenice bukov; Deň bol chladný, taký, aký býva, keď bronejú buky. [H. Zelinová]; bot. b. lesný Fagus sylvatica 2. ▶ drevo z tohto stromu: stôl z buka 3. ▶ (plastová) dyha farbou a štruktúrou podobná tomuto drevu: lamely z buka ◘ fraz. akoby [bol] z buka spadol a) je veľmi prekvapený al. predstiera prekvapenie b) náhle, prekvapujúco sa objavil; chlap ako buk statný, zdravý; mocný ako buk veľmi; zdravý ako buk úplne; hľadí/gáni ako hrom do buka nahnevane, nevraživo; [čo] z buka spadol? je taký nevedomý, neinformovaný?; merať/robiť niečo od buka do buka bez plánu, nepresne, neporiadne ▷ búčik -ka pl. N -ky, búčok, bučok -čka pl. N -čky m. zdrob. k 1: Podpílený starý buk zvalil sa priekom na zoťatý tenký búčik. [Ľ. Ondrejov]; Jednou rukou sa zachytil o bučka, druhou vytiahol k sebe otca s kufrom. [L. Ťažký] ◘ fraz. spoza bučka al. poza bučky a) tajne, nepriamo b) od chrbta, zákerne ▷ bučisko -ka bučísk s., v sg i m. zvel.: vysoké b.; Mohutný bučisko, ležiaci navrchu, sa pomaly navalil a padal dolu. [P. Štrelinger]