bučať -í -ia nedok. (o hovädzom dobytku) vydávať zvuk bú: kravy b-ia
bučať -čí -čia (ne)buč! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok. 1. ▶ (o hovädzom dobytku) vydávať nízky, ťahavý zvuk bú: kravy bučia; Počuli bučanie dobytka, zrejme zavretého v horiacej maštali. [V. Mináč]; Stádo sa držalo v kope a bučalo za vodou. [L. Ballek] 2. expr. ▶ (o ľuďoch) vyjadrovať svoju nespokojnosť nízkym, ťahavým zvukom bú; syn. hučať: fanúšikovia bučali; diváci nespokojne bučali a pískali; Publikum začalo bučať a orchester musel zmĺknuť. [Sme 2001] ◘ fraz. hlúpy, až to bučí veľmi ▷ dok. ↗ zabučať
bučať, -í, -ia nedok. (o rožnom statku) vydávať hrubé, nízke ťahavé zvuky: krava, vol bučí, bučanie statku;
dok. zabučať