brucho -a brúch s.
1. dolná predná časť trupu: ležať na b-u, dolu b-om; škvŕka mu v b-u (od hladu)
2. spodná vydutá časť niečoho: b. lode, kotla
● rastie mu b. tučnie; smial sa, až sa za b. chytal veľmi; expr. plaziť sa pred niekým po b-u koriť sa; žart. → cigáni mu v b-u vyhrávajú; chodiť s b-om byť ťarchavá;
brušný príd.: b-á dutina; b. týfus;
bruško -a -šiek s.
1. zdrob. k 1
2. okrúhla spodná časť prsta
brucho -cha brúch s. 1. ▶ dolná predná časť trupu: ploché, veľké b.; vtiahnuť, vypučiť b.; ležať na bruchu; mať bolesti v bruchu; škvŕka mu v bruchu (od hladu); Nad hladinou sa občas zablysli biele bruchá jalcov. [M. Dzvoník]; Hneď po takejto vydarenej nočnej akcii sme hodovali, až kým nás všetkých nerozboleli bruchá. [I. Habaj]; Tvoj dedko bol zranený, takmer mu roztrhlo brucho. [Vč 1980] 2. ▶ spodná vydutá časť niečoho: b. kotla, lode; hrnce s vyšším širokým hrdlom a vysokým, kónicky sa zužujúcim bruchom [Slovensko I] ◘ fraz. brucho si pásť/vypásať dobre si žiť, tučnieť; žart. cigáni/muzikanti mu v bruchu vyhrávajú škvŕka mu v bruchu, je hladný; hovoriť z brucha bez prípravy, bez rozmyslenia; má v bruchu kosti nerád sa zohýna; myslí len na svoje brucho na jedenie, ustavične je; plaziť sa pred niekým po bruchu veľmi sa ponižovať, koriť sa; rastie mu brucho tučnie; expr. rozpárať niekomu brucho zabiť niekoho; smial sa, až sa za brucho chytal veľmi ◘ parem. plné brucho - prázdna hlava; prázdne brucho - hluché ucho ▷ zdrob. ↗ bruško; brušisko -ka -šísk s. zvel. expr.: Namaľoval postavu s bajúzmi a veľkým brušiskom. [J. Jonáš]; Brušisko prevísajúce nad stiahnutým opaskom sa otriasalo búrlivým rehotom. [D. Mitana]
brucho dolná predná časť trupu: ploské, naduté brucho • zjemn. život: život sa jej dvíha novým životom • hovor. expr.: pupok • kotol: pupok má ako sud • hovor. pejor.: bachor • bambuch • bampeľ: bachor mu visí cez opasok • pejor. vantrub (Hviezdoslav) • pren. expr. pivný mozoľ
brucho, -a, brúch str.
1. spodná časť trupu, v ktorej sú umiestené zažívacie ústroje: spať na b-u, dolu b-om; v b-u mu škvrčí (od hladu); má b. ako sud (súdok) naduté
● hovor.: plaziť sa pred niekým po b-u (na b-u) veľmi sa ponižovať, koriť sa niekomu; chytať sa za b. (od smiechu, od bolesti); smial sa, až sa za brucho chytal veľmi; hovoriť z b-a bez prípravy, bez rozmyslenia; ležať na b-u, hore b-om nič nerobiť, leňošiť; myslí len na svoje brucho na jedenie; stále je; b. (si) pásť (vypásať) dobre žiť, tučnieť; má v b-u kosti nerád sa zohýna; žart. cigáni mu v b-u kujú, vyhrávajú škvrčí mu v bruchu, je hladný; expr. b. ti rozpáram (vyhrážka) zabijem ťa, prebodnem ťa; hovor. expr. chodí s b-om, už má b. (o žene) je v druhom stave;
2. vec al. časť niečoho podobná bruchu: b. kotla, b. lode;
brušný príd.: b-á dutina, b-é svaly, b. týfus;
bruško, -a, -šiek str.
1. zdrob. brucho dieťaťa al. malého zvieratka, expr. i brucho dospelého človeka: Vystrelo sa (vtáča) na chrbátik hore bruškom. (Gráf) Ormai sa smial, až sa mu okrúhle bruško natriasalo. (Urb.)
2. okrúhla spodná časť konca prsta;
brušisko, -a, -šísk str. zvel. pejor.
(jedno) brucho; (bez) brucha; (k) bruchu; (vidím) brucho; (ó) brucho!; (o) bruchu; (s) bruchom;
(dve) bruchá; (bez) brúch; (k) bruchám; (vidím) bruchá; (ó) bruchá!; (o) bruchách; (s) bruchami;