Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

brucho -a brúch s.

1. dolná predná časť trupu: ležať na b-u, dolu b-om; škvŕka mu v b-u (od hladu)

2. spodná vydutá časť niečoho: b. lode, kotla

● rastie mu b. tučnie; smial sa, až sa za b. chytal veľmi; expr. plaziť sa pred niekým po b-u koriť sa; žart. → cigáni mu v b-u vyhrávajú; chodiť s b-om byť ťarchavá;

brušný príd.: b-á dutina; b. týfus;

bruško -a -šiek s.

1. zdrob. k 1

2. okrúhla spodná časť prsta

brucho -cha brúch s.

brucho -cha brúch s. 1. ▶ dolná predná časť trupu: ploché, veľké b.; vtiahnuť, vypučiť b.; ležať na bruchu; mať bolesti v bruchu; škvŕka mu v bruchu (od hladu); Nad hladinou sa občas zablysli biele bruchá jalcov. [M. Dzvoník]; Hneď po takejto vydarenej nočnej akcii sme hodovali, až kým nás všetkých nerozboleli bruchá. [I. Habaj]; Tvoj dedko bol zranený, takmer mu roztrhlo brucho. [Vč 1980]
2. ▶ spodná vydutá časť niečoho: b. kotla, lode; hrnce s vyšším širokým hrdlom a vysokým, kónicky sa zužujúcim bruchom [Slovensko I]
◘ fraz. brucho si pásť/vypásať dobre si žiť, tučnieť; žart. cigáni/muzikanti mu v bruchu vyhrávajú škvŕka mu v bruchu, je hladný; hovoriť z brucha bez prípravy, bez rozmyslenia; má v bruchu kosti nerád sa zohýna; myslí len na svoje brucho na jedenie, ustavične je; plaziť sa pred niekým po bruchu veľmi sa ponižovať, koriť sa; rastie mu brucho tučnie; expr. rozpárať niekomu brucho zabiť niekoho; smial sa, až sa za brucho chytal veľmi ◘ parem. plné brucho - prázdna hlava; prázdne brucho - hluché ucho
▷ zdrob. ↗ bruško; brušisko -ka -šísk s. zvel. expr.: Namaľoval postavu s bajúzmi a veľkým brušiskom. [J. Jonáš]; Brušisko prevísajúce nad stiahnutým opaskom sa otriasalo búrlivým rehotom. [D. Mitana]

brucho, -a, brúch str.

1. spodná časť trupu, v ktorej sú umiestené zažívacie ústroje: spať na b-u, dolu b-om; v b-u mu škvrčí (od hladu); má b. ako sud (súdok) naduté

● hovor.: plaziť sa pred niekým po b-u (na b-u) veľmi sa ponižovať, koriť sa niekomu; chytať sa za b. (od smiechu, od bolesti); smial sa, až sa za brucho chytal veľmi; hovoriť z b-a bez prípravy, bez rozmyslenia; ležať na b-u, hore b-om nič nerobiť, leňošiť; myslí len na svoje brucho na jedenie; stále je; b. (si) pásť (vypásať) dobre žiť, tučnieť; má v b-u kosti nerád sa zohýna; žart. cigáni mu v b-u kujú, vyhrávajú škvrčí mu v bruchu, je hladný; expr. b. ti rozpáram (vyhrážka) zabijem ťa, prebodnem ťa; hovor. expr. chodí s b-om, už má b. (o žene) je v druhom stave;

2. vec al. časť niečoho podobná bruchu: b. kotla, b. lode;

brušný príd.: b-á dutina, b-é svaly, b. týfus;

bruško, -a, -šiek str.

1. zdrob. brucho dieťaťa al. malého zvieratka, expr. i brucho dospelého človeka: Vystrelo sa (vtáča) na chrbátik hore bruškom. (Gráf) Ormai sa smial, až sa mu okrúhle bruško natriasalo. (Urb.)

2. okrúhla spodná časť konca prsta;

brušisko, -a, -šísk str. zvel. pejor.

bricho p. brucho

brich p. brucho

brucho s. i bruch m. (bricho, brich)
1. csl časť tela so zažívacím ústrojenstvom: Kím si dovľekla batoh trávi do ďeďini, sä ťi za každím krokom zdalo, že ťi šetki črevá z brucha vihučá (Žaškov DK); A to gazdovia ňímaľi raďi, kod im pasťier večer domou dohnau̯ kravu a rohom mala slabine ľebo brucho rospáranuo (V. Lom MK); Joj, veľmi mä hrízie v brichu (Kokava n. Rim. RS); Hrnedz drevení dávali na brucho a po_to dali kúdel, zapálili a to brucho ftáhlo do teho hrnca (Ružindol TRN); Tamten mu hutorel, že ceľna krava, hľedal z ruku, buhal do bruha krave (Kokšov-Bakša KOŠ); Kraľouna, matka, i perśi i bruch i chvojscig ma dluši, je taka žulkava (Vranov)
F. maď brucho ako súdok (Pečenice LVI), bruh jag hordou (Sobrance) - mať veľké, tučné brucho; ľuďia si dožičia bruchovi (Čičmany ŽIL) - ľudia veľa jedia; mám brucho ako kotuol (Pukanec LVI) - som veľmi najedený; bruch pásť (Rim. Píla RS) - veľa jesť, tučnieť; muožež mu na bruchu fši biť (Rim. Píla RS) - je veľmi najedený, má tvrdé brucho; brucho sú najlepšié hodzini (Bošáca TRČ) - hlad oznámi čas obeda, večere; má v bruchu aj v hlave (Svätoplukovo NIT) - vypil si alkoholu; naľejem si bricho ako škorec (Kalinovo LUČ) - veľa sa napijem, vypijem si; z brucha iďe sila (Pukanec LVI) - z dobrej stravy má človek silu; praje len svójmu bruchu (Bošáca TRČ) - myslí len na svoj blahobyt, prospech; aňi muha ňe je bez bruha (Spiš. Štvrtok LVO) - každý musí jesť; ňieto toľo majetnosťi, žebi bolo bruchu dosťi (Krivá DK) - o ľudskej nenásytnosti, túžbe za majetkom; vipárali bi ofci aj jähňä z brucha (Zázrivá DK) - sú neodbytní, nenásytní; v bruchu mu vihrávajú cigáňi (V. Lom MK) - je hladný; scahnudz na bruhu (Kokšov-Bakša KOŠ) - ušetriť na strave; dobre mi je ako v maťerinom bruchu (Rim. Píla RS) - mám sa veľmi dobre; čo máž v bruchu kosci? (Kuchyňa MAL), čo máš kosti bruchu? (Lukáčovce HLO), má v bruchu kosci (Brodské SKA) - o človeku, ktorý sa z lenivosti nerád zohýba al. pohybuje; vraví z brucha (Bobrovec LM), robí to z brucha (Rudník MYJ) - hovorí, koná bez rozmyslenia; počúvaj uchom a ňi bruchom! (Rim. Píla RS) - dobre počúvaj; smíu̯ se, aš se za bruch chitau̯ (Brodské SKA) - veľmi sa smial; voda žabe po brucho (V. Lom MK) - plytká, nehlboká voda; vikrajovat bruchá do role (Dol. Súča TRČ) - zachádzať pluhom za medzu; biď hore bruchom (Skalka n. Váh. TRČ) - byť mŕtvy; žena ma bruch (Dl. Lúka BAR) - je ťarchavá
2. miest. csl najširšia časť nádob, náradí, koryta rieky a p.: Drevenuo ku̯aďivo na dudu̯áki má brucho, peknuo, okrúhu̯o (Zázrivá DK); Ňetiskaj k sebe tie hrnce, štrngňež bruchom o brucho, zľe buďe! (Pukanec LVI); Tolko stáhli brucho na korite Váhu, čo zostalo ešče više sto stronkóf sadu (Skala TRČ); Za šlopcom mala vrša brucho, to sa dál tag zužuvalo (Brestovany TRN); Pri vrchu to (jama na obilie) bolo úske, brucho malo široké a spodeg zaz ból úski, tak to vizíralo, jako hrnec kebi to ból mléční (Ružindol TRN); Nad bruchem (suda) stáhnut, pod bruchem stáhnut (Malacky); brucho píli (Čierny Balog BRE); bruh i rohi perini (Sobrance)
3. často mn. č. povrazmi opatrené voľné boky rebrináka: Viber ešťe dakelo švínk, abi zmo bruchá mohli do šírki senom vipchať, tak se potom uš tag lechko neprevrhnemo (Revúca); Vozi majú bruchá a tam sa dávajú pourazi (Detva ZVO); brucho (Bošáca TRČ)
4. vo viacslovnom názve rastliny: babé brucho (Bošáca TRČ), babié brucho (Mor. Lieskové NMV) - bot. šalvia lúčna (Salvia pratensis); brušisko s. i m. zvel. expr. k 1: Aľe má za brišisko tod Ondro! (Kokava n. Rim. RS); Takém brušisku sa toho prepanne moc, raččéj bih ho oblékal, jako choval (Brestovany TRN); Tlusta som bula, to ten brušisko teľi bul, sadlo bulo (Buglovce LVO)

bruch p. brucho

brušisko p. brucho

brucho s [bru-, bri-], bruch m predná časť ľudského al. spodná časť zvieracieho tela, kde sú umiestnené zažívacie ústroje: paliczemi bity na chrbetie nebo brzychu (ŽK 1473); venter: zywot, brucho (VT 1648); zachod k wipraznenj bricha (KoB 1666); venter: bruch, brucho, žalúdek (KS 1763); (Mišo) sj dole bruchom lehol (PUKANEC 1789); wesmy listja boboweho a zahreway na cehlje a prikladay czasto na bruch (RO 18. st);
F. lyem na szvoj bruch sztarosztz maju (DŽ 1752) starajú sa len o jedenie al. hmotné potreby; z brúcha pekelneho wolal sem (KB 1756) z miesta utrpenia; brucho urobil cere Toranoweg (TURIEC 1649) priviedol ju do druhého stavu; -ový príd brušný: ventralis: bruchowy, žalúdkowy; bolestbruchowa, bruchowé běhánj (KS 1763); bruško s, brúšok [-ek] m dem: brusko welml welko ma (RADVAŇ 1694); uterculus: brússek, brússko, malý žiwot (KS 1763)