brucho s. i bruch m. (bricho, brich) 1. csl časť tela so zažívacím ústrojenstvom: Kím si dovľekla batoh trávi do ďeďini, sä ťi za každím krokom zdalo, že ťi šetki črevá z brucha vihučá (Žaškov DK); A to gazdovia ňímaľi raďi, kod im pasťier večer domou dohnau̯ kravu a rohom mala slabine ľebo brucho rospáranuo (V. Lom MK); Joj, veľmi mä hrízie v brichu (Kokava n. Rim. RS); Hrnedz drevení dávali na brucho a po_to dali kúdel, zapálili a to brucho ftáhlo do teho hrnca (Ružindol TRN); Tamten mu hutorel, že ceľna krava, hľedal z ruku, buhal do bruha krave (Kokšov-Bakša KOŠ); Kraľouna, matka, i perśi i bruch i chvojscig ma dluši, je taka žulkava (Vranov) F. maď brucho ako súdok (Pečenice LVI), bruh jag hordou (Sobrance) - mať veľké, tučné brucho; ľuďia si dožičia bruchovi (Čičmany ŽIL) - ľudia veľa jedia; mám brucho ako kotuol (Pukanec LVI) - som veľmi najedený; bruch pásť (Rim. Píla RS) - veľa jesť, tučnieť; muožež mu na bruchu fši biť (Rim. Píla RS) - je veľmi najedený, má tvrdé brucho; brucho sú najlepšié hodzini (Bošáca TRČ) - hlad oznámi čas obeda, večere; má v bruchu aj v hlave (Svätoplukovo NIT) - vypil si alkoholu; naľejem si bricho ako škorec (Kalinovo LUČ) - veľa sa napijem, vypijem si; z brucha iďe sila (Pukanec LVI) - z dobrej stravy má človek silu; praje len svójmu bruchu (Bošáca TRČ) - myslí len na svoj blahobyt, prospech; aňi muha ňe je bez bruha (Spiš. Štvrtok LVO) - každý musí jesť; ňieto toľo majetnosťi, žebi bolo bruchu dosťi (Krivá DK) - o ľudskej nenásytnosti, túžbe za majetkom; vipárali bi ofci aj jähňä z brucha (Zázrivá DK) - sú neodbytní, nenásytní; v bruchu mu vihrávajú cigáňi (V. Lom MK) - je hladný; scahnudz na bruhu (Kokšov-Bakša KOŠ) - ušetriť na strave; dobre mi je ako v maťerinom bruchu (Rim. Píla RS) - mám sa veľmi dobre; čo máž v bruchu kosci? (Kuchyňa MAL), čo máš kosti bruchu? (Lukáčovce HLO), má v bruchu kosci (Brodské SKA) - o človeku, ktorý sa z lenivosti nerád zohýba al. pohybuje; vraví z brucha (Bobrovec LM), robí to z brucha (Rudník MYJ) - hovorí, koná bez rozmyslenia; počúvaj uchom a ňi bruchom! (Rim. Píla RS) - dobre počúvaj; smíu̯ se, aš se za bruch chitau̯ (Brodské SKA) - veľmi sa smial; voda žabe po brucho (V. Lom MK) - plytká, nehlboká voda; vikrajovat bruchá do role (Dol. Súča TRČ) - zachádzať pluhom za medzu; biď hore bruchom (Skalka n. Váh. TRČ) - byť mŕtvy; žena ma bruch (Dl. Lúka BAR) - je ťarchavá 2. miest. csl najširšia časť nádob, náradí, koryta rieky a p.: Drevenuo ku̯aďivo na dudu̯áki má brucho, peknuo, okrúhu̯o (Zázrivá DK); Ňetiskaj k sebe tie hrnce, štrngňež bruchom o brucho, zľe buďe! (Pukanec LVI); Tolko stáhli brucho na korite Váhu, čo zostalo ešče više sto stronkóf sadu (Skala TRČ); Za šlopcom mala vrša brucho, to sa dál tag zužuvalo (Brestovany TRN); Pri vrchu to (jama na obilie) bolo úske, brucho malo široké a spodeg zaz ból úski, tak to vizíralo, jako hrnec kebi to ból mléční (Ružindol TRN); Nad bruchem (suda) stáhnut, pod bruchem stáhnut (Malacky); brucho píli (Čierny Balog BRE); bruh i rohi perini (Sobrance) 3. často mn. č. povrazmi opatrené voľné boky rebrináka: Viber ešťe dakelo švínk, abi zmo bruchá mohli do šírki senom vipchať, tak se potom uš tag lechko neprevrhnemo (Revúca); Vozi majú bruchá a tam sa dávajú pourazi (Detva ZVO); brucho (Bošáca TRČ) 4. vo viacslovnom názve rastliny: babé brucho (Bošáca TRČ), babié brucho (Mor. Lieskové NMV) - bot. šalvia lúčna (Salvia pratensis); brušisko s. i m. zvel. expr. k 1: Aľe má za brišisko tod Ondro! (Kokava n. Rim. RS); Takém brušisku sa toho prepanne moc, raččéj bih ho oblékal, jako choval (Brestovany TRN); Tlusta som bula, to ten brušisko teľi bul, sadlo bulo (Buglovce LVO)
bruch p. brucho
brucho s [bru-, bri-], bruch m predná časť ľudského al. spodná časť zvieracieho tela, kde sú umiestnené zažívacie ústroje: paliczemi bity na chrbetie nebo brzychu (ŽK 1473); venter: zywot, brucho (VT 1648); zachod k wipraznenj bricha (KoB 1666); venter: bruch, brucho, žalúdek (KS 1763); (Mišo) sj dole bruchom lehol (PUKANEC 1789); wesmy listja boboweho a zahreway na cehlje a prikladay czasto na bruch (RO 18. st); F. lyem na szvoj bruch sztarosztz maju (DŽ 1752) starajú sa len o jedenie al. hmotné potreby; z brúcha pekelneho wolal sem (KB 1756) z miesta utrpenia; brucho urobil cere Toranoweg (TURIEC 1649) priviedol ju do druhého stavu; -ový príd brušný: ventralis: bruchowy, žalúdkowy; bolestbruchowa, bruchowé běhánj (KS 1763); bruško s, brúšok [-ek] m dem: brusko welml welko ma (RADVAŇ 1694); uterculus: brússek, brússko, malý žiwot (KS 1763)
brúšok p. bruch