brucho -a brúch s.
1. dolná predná časť trupu: ležať na b-u, dolu b-om; škvŕka mu v b-u (od hladu)
2. spodná vydutá časť niečoho: b. lode, kotla
● rastie mu b. tučnie; smial sa, až sa za b. chytal veľmi; expr. plaziť sa pred niekým po b-u koriť sa; žart. → cigáni mu v b-u vyhrávajú; chodiť s b-om byť ťarchavá;
brušný príd.: b-á dutina; b. týfus;
bruško -a -šiek s.
1. zdrob. k 1
2. okrúhla spodná časť prsta
bruško -ka -šiek s. zdrob.
brucho -cha brúch s. 1. ▶ dolná predná časť trupu: ploché, veľké b.; vtiahnuť, vypučiť b.; ležať na bruchu; mať bolesti v bruchu; škvŕka mu v bruchu (od hladu); Nad hladinou sa občas zablysli biele bruchá jalcov. [M. Dzvoník]; Hneď po takejto vydarenej nočnej akcii sme hodovali, až kým nás všetkých nerozboleli bruchá. [I. Habaj]; Tvoj dedko bol zranený, takmer mu roztrhlo brucho. [Vč 1980] 2. ▶ spodná vydutá časť niečoho: b. kotla, lode; hrnce s vyšším širokým hrdlom a vysokým, kónicky sa zužujúcim bruchom [Slovensko I] ◘ fraz. brucho si pásť/vypásať dobre si žiť, tučnieť; žart. cigáni/muzikanti mu v bruchu vyhrávajú škvŕka mu v bruchu, je hladný; hovoriť z brucha bez prípravy, bez rozmyslenia; má v bruchu kosti nerád sa zohýna; myslí len na svoje brucho na jedenie, ustavične je; plaziť sa pred niekým po bruchu veľmi sa ponižovať, koriť sa; rastie mu brucho tučnie; expr. rozpárať niekomu brucho zabiť niekoho; smial sa, až sa za brucho chytal veľmi ◘ parem. plné brucho - prázdna hlava; prázdne brucho - hluché ucho ▷ zdrob. ↗ bruško; brušisko -ka -šísk s. zvel. expr.: Namaľoval postavu s bajúzmi a veľkým brušiskom. [J. Jonáš]; Brušisko prevísajúce nad stiahnutým opaskom sa otriasalo búrlivým rehotom. [D. Mitana]
bruško -ka -šiek s. 1. zdrob. ▶ brucho dieťaťa al. malého zvieraťa: mať boľavé b.; položiť dieťa na b.; fotografia nahého, asi trojmesačného chlapčeka, ležiaceho na brušku [J. Johanides]; Do povetria vyletel veľký pstruh so striebristým bruškom. [M. Krno] 2. expr. al. zjemn. ▶ väčšie brucho dospelého človeka: blahobytné b.; Kávový župan s červenou obrubou mu nenápadne zastieral vyduté bruško. [M. Krno]; Stál tam so založenými rukami, tvár mal v tieni, bolo mu vidieť len gumené čižmy a rastúce bruško. [V. Mináč] 3. ▶ spodná vydutá časť niečoho: krčah s baňatým bruškom; šálky s kalichovite rozšíreným hrdlom a s ústím širším než bruško [Slovensko I]; pren. oblé brušká Chočského pohoria [P. Jaroš]; Pirôžky s kapustou vykúkali z krémovej omáčky dohneda vypečenými bruškami. [M. Dzvoník] 4. ▶ okrúhla spodná časť prsta: Vytiahne nôž, bruškom palca opačuje, či je dosť ostrý. [D. Tatarka]; Brušká prstov máte nápadne tvrdé. [J. Puškáš] 5. zool. ▶ tretia časť tela hmyzu zahŕňajúca väčšiu časť tráviacej rúry, pohlavné a vylučovacie orgány: prisadnuté, stopkaté b.; články bruška ◘ fraz. chodí s bruškom je ťarchavá
brucho, -a, brúch str.
1. spodná časť trupu, v ktorej sú umiestené zažívacie ústroje: spať na b-u, dolu b-om; v b-u mu škvrčí (od hladu); má b. ako sud (súdok) naduté
● hovor.: plaziť sa pred niekým po b-u (na b-u) veľmi sa ponižovať, koriť sa niekomu; chytať sa za b. (od smiechu, od bolesti); smial sa, až sa za brucho chytal veľmi; hovoriť z b-a bez prípravy, bez rozmyslenia; ležať na b-u, hore b-om nič nerobiť, leňošiť; myslí len na svoje brucho na jedenie; stále je; b. (si) pásť (vypásať) dobre žiť, tučnieť; má v b-u kosti nerád sa zohýna; žart. cigáni mu v b-u kujú, vyhrávajú škvrčí mu v bruchu, je hladný; expr. b. ti rozpáram (vyhrážka) zabijem ťa, prebodnem ťa; hovor. expr. chodí s b-om, už má b. (o žene) je v druhom stave;
2. vec al. časť niečoho podobná bruchu: b. kotla, b. lode;
brušný príd.: b-á dutina, b-é svaly, b. týfus;
bruško, -a, -šiek str.
1. zdrob. brucho dieťaťa al. malého zvieratka, expr. i brucho dospelého človeka: Vystrelo sa (vtáča) na chrbátik hore bruškom. (Gráf) Ormai sa smial, až sa mu okrúhle bruško natriasalo. (Urb.)
2. okrúhla spodná časť konca prsta;
brušisko, -a, -šísk str. zvel. pejor.
bruško p. brucho
bruško s. i brúšok m. (brúško) 1. expr. malé brucho: Nu maď veďela šetko, hej, i že ho bruško boľí, nu veť píšťälo ďecko (Žaškov DK); Zakri si brúško, to takto hamba! (Brusník REV); Fčela f tom brušku má ten mechúrik, to je ten met f tom (Zvol. Slatina ZVO); Čela má honné bruško (Trakovice HLO); Kupil som sebe taku dobru slaňinu, z bruška bula (Spiš. Podhradie LVO) F. akobi si mi brúško maščil (Kameňany REV) - o príjemných pocitoch; má brúško ako kotní vrabec (Rim. Píla RS) - žart. je chudý 2. okrúhla spodná časť prsta: Šetke brúška mi zodrale té ťehle (Zelené LUČ); Bruško na prsťe sa mu zbiera (Bánovce n. Bebr.); Paľce maja bruški (Dl. Lúka BAR); brúško (Rozbehy SEN) 3. najširšia časť krčaha a iných nádob: Ťukla sem na brúšek a mléko po kuchiňi! (Kunov SEN); brúško (Modra) 4. vo viacslovnom názve rastliny: žulti brušek (Petrovany PRE) - bot. podbeľ liečivý (Tussilago farfara)
brúšok p. bruško
brucho s [bru-, bri-], bruch m predná časť ľudského al. spodná časť zvieracieho tela, kde sú umiestnené zažívacie ústroje: paliczemi bity na chrbetie nebo brzychu (ŽK 1473); venter: zywot, brucho (VT 1648); zachod k wipraznenj bricha (KoB 1666); venter: bruch, brucho, žalúdek (KS 1763); (Mišo) sj dole bruchom lehol (PUKANEC 1789); wesmy listja boboweho a zahreway na cehlje a prikladay czasto na bruch (RO 18. st); F. lyem na szvoj bruch sztarosztz maju (DŽ 1752) starajú sa len o jedenie al. hmotné potreby; z brúcha pekelneho wolal sem (KB 1756) z miesta utrpenia; brucho urobil cere Toranoweg (TURIEC 1649) priviedol ju do druhého stavu; -ový príd brušný: ventralis: bruchowy, žalúdkowy; bolestbruchowa, bruchowé běhánj (KS 1763); bruško s, brúšok [-ek] m dem: brusko welml welko ma (RADVAŇ 1694); uterculus: brússek, brússko, malý žiwot (KS 1763)