Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst priezviská

brucho -a brúch s.

1. dolná predná časť trupu: ležať na b-u, dolu b-om; škvŕka mu v b-u (od hladu)

2. spodná vydutá časť niečoho: b. lode, kotla

rastie mu b. tučnie; smial sa, až sa za b. chytal veľmi; expr. plaziť sa pred niekým po b-u koriť sa; žart. → cigáni mu v b-u vyhrávajú; chodiť s b-om byť ťarchavá;

brušný príd.: b-á dutina; b. týfus;

bruško -a -šiek s.

1. zdrob. k 1

2. okrúhla spodná časť prsta

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
brucho ‑a brúch s.; brušný; bruško ‑a ‑šiek s.

bruško -ka -šiek s. zdrob.

brucho -cha brúch s. 1. ▶ dolná predná časť trupu: ploché, veľké b.; vtiahnuť, vypučiť b.; ležať na bruchu; mať bolesti v bruchu; škvŕka mu v bruchu (od hladu); Nad hladinou sa občas zablysli biele bruchá jalcov. [M. Dzvoník]; Hneď po takejto vydarenej nočnej akcii sme hodovali, až kým nás všetkých nerozboleli bruchá. [I. Habaj]; Tvoj dedko bol zranený, takmer mu roztrhlo brucho. [Vč 1980]
2. ▶ spodná vydutá časť niečoho: b. kotla, lode; hrnce s vyšším širokým hrdlom a vysokým, kónicky sa zužujúcim bruchom [Slovensko I]
fraz. brucho si pásť/vypásať dobre si žiť, tučnieť; žart. cigáni/muzikanti mu v bruchu vyhrávajú škvŕka mu v bruchu, je hladný; hovoriť z brucha bez prípravy, bez rozmyslenia; má v bruchu kosti nerád sa zohýna; myslí len na svoje brucho na jedenie, ustavične je; plaziť sa pred niekým po bruchu veľmi sa ponižovať, koriť sa; rastie mu brucho tučnie; expr. rozpárať niekomu brucho zabiť niekoho; smial sa, až sa za brucho chytal veľmiparem. plné brucho - prázdna hlava; prázdne brucho - hluché ucho
zdrob.bruško; brušisko -ka -šísk s. zvel. expr.: Namaľoval postavu s bajúzmi a veľkým brušiskom. [J. Jonáš]; Brušisko prevísajúce nad stiahnutým opaskom sa otriasalo búrlivým rehotom. [D. Mitana]


bruško -ka -šiek s. 1. zdrob.brucho dieťaťa al. malého zvieraťa: mať boľavé b.; položiť dieťa na b.; fotografia nahého, asi trojmesačného chlapčeka, ležiaceho na brušku [J. Johanides]; Do povetria vyletel veľký pstruh so striebristým bruškom. [M. Krno]
2. expr. al. zjemn. ▶ väčšie brucho dospelého človeka: blahobytné b.; Kávový župan s červenou obrubou mu nenápadne zastieral vyduté bruško. [M. Krno]; Stál tam so založenými rukami, tvár mal v tieni, bolo mu vidieť len gumené čižmy a rastúce bruško. [V. Mináč]
3. ▶ spodná vydutá časť niečoho: krčah s baňatým bruškom; šálky s kalichovite rozšíreným hrdlom a s ústím širším než bruško [Slovensko I]; pren. oblé brušká Chočského pohoria [P. Jaroš]; Pirôžky s kapustou vykúkali z krémovej omáčky dohneda vypečenými bruškami. [M. Dzvoník]
4.okrúhla spodná časť prsta: Vytiahne nôž, bruškom palca opačuje, či je dosť ostrý. [D. Tatarka]; Brušká prstov máte nápadne tvrdé. [J. Puškáš]
5. zool. ▶ tretia časť tela hmyzu zahŕňajúca väčšiu časť tráviacej rúry, pohlavné a vylučovacie orgány: prisadnuté, stopkaté b.; články bruška
fraz. chodí s bruškom je ťarchavá

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

brucho, -a, brúch str.

1. spodná časť trupu, v ktorej sú umiestené zažívacie ústroje: spať na b-u, dolu b-om; v b-u mu škvrčí (od hladu); má b. ako sud (súdok) naduté

hovor.: plaziť sa pred niekým po b-u (na b-u) veľmi sa ponižovať, koriť sa niekomu; chytať sa za b. (od smiechu, od bolesti); smial sa, až sa za brucho chytal veľmi; hovoriť z b-a bez prípravy, bez rozmyslenia; ležať na b-u, hore b-om nič nerobiť, leňošiť; myslí len na svoje brucho na jedenie; stále je; b. (si) pásť (vypásať) dobre žiť, tučnieť; má v b-u kosti nerád sa zohýna; žart. cigáni mu v b-u kujú, vyhrávajú škvrčí mu v bruchu, je hladný; expr. b. ti rozpáram (vyhrážka) zabijem ťa, prebodnem ťa; hovor. expr. chodí s b-om, už má b. (o žene) je v druhom stave;

2. vec al. časť niečoho podobná bruchu: b. kotla, b. lode;

brušný príd.: b-á dutina, b-é svaly, b. týfus;

bruško, -a, -šiek str.

1. zdrob. brucho dieťaťa al. malého zvieratka, expr. i brucho dospelého človeka: Vystrelo sa (vtáča) na chrbátik hore bruškom. (Gráf) Ormai sa smial, až sa mu okrúhle bruško natriasalo. (Urb.)

2. okrúhla spodná časť konca prsta;

brušisko, -a, -šísk str. zvel. pejor.


bruško p. brucho

bruško s. i brúšok m. (brúško)
1. expr. malé brucho: Nu maď veďela šetko, hej, i že ho bruško boľí, nu veť píšťälo ďecko (Žaškov DK); Zakri si brúško, to takto hamba! (Brusník REV); Fčela f tom brušku má ten mechúrik, to je ten met f tom (Zvol. Slatina ZVO); Čela má honné bruško (Trakovice HLO); Kupil som sebe taku dobru slaňinu, z bruška bula (Spiš. Podhradie LVO)
F. akobi si mi brúško maščil (Kameňany REV) - o príjemných pocitoch; má brúško ako kotní vrabec (Rim. Píla RS) - žart. je chudý
2. okrúhla spodná časť prsta: Šetke brúška mi zodrale té ťehle (Zelené LUČ); Bruško na prsťe sa mu zbiera (Bánovce n. Bebr.); Paľce maja bruški (Dl. Lúka BAR); brúško (Rozbehy SEN)
3. najširšia časť krčaha a iných nádob: Ťukla sem na brúšek a mléko po kuchiňi! (Kunov SEN); brúško (Modra)
4. vo viacslovnom názve rastliny: žulti brušek (Petrovany PRE) - bot. podbeľ liečivý (Tussilago farfara)


brúšok p. bruško

brucho s [bru-, bri-], bruch m predná časť ľudského al. spodná časť zvieracieho tela, kde sú umiestnené zažívacie ústroje: paliczemi bity na chrbetie nebo brzychu (ŽK 1473); venter: zywot, brucho (VT 1648); zachod k wipraznenj bricha (KoB 1666); venter: bruch, brucho, žalúdek (KS 1763); (Mišo) sj dole bruchom lehol (PUKANEC 1789); wesmy listja boboweho a zahreway na cehlje a prikladay czasto na bruch (RO 18. st);
F. lyem na szvoj bruch sztarosztz maju (DŽ 1752) starajú sa len o jedenie al. hmotné potreby; z brúcha pekelneho wolal sem (KB 1756) z miesta utrpenia; brucho urobil cere Toranoweg (TURIEC 1649) priviedol ju do druhého stavu; -ový príd brušný: ventralis: bruchowy, žalúdkowy; bolestbruchowa, bruchowé běhánj (KS 1763); bruško s, brúšok [-ek] m dem: brusko welml welko ma (RADVAŇ 1694); uterculus: brússek, brússko, malý žiwot (KS 1763)

Bruško_1 Bruško Bruško_2 Bruško
bruško
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) bruško
G (bez) bruška
D (k) brušku
A (vidím) bruško
L (o) brušku
I (s) bruškom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) brušká
G (bez) brušiek
D (k) bruškám
A (vidím) brušká
L (o) bruškách
I (s) bruškami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko BRUŠKO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 40×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
MYJAVA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 9×;
BRESTOVEC, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 5×;
LISKOVÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 5×;
STOTINCE (obec IHĽANY), okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 5×;
PORIADIE, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 4×;
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 2×;
STARÁ TURÁ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 1×;
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
SOTINA (obec SENICA), okr. SENICA – 1×;
SVIDNÍK, okr. SVIDNÍK – 1×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 1×;
TURÁ LÚKA (obec MYJAVA), okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 1×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
LAMAČ (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ich bruško je plus argentées et leur abdomen est

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu