bronz -u m.
1. zliatina medi s cínom al. aj s iným kovom: soška z b-u
2. hovor. hnedé sfarbenie: nachytať na tvár b. zhnednúť na slnku
3. šport. slang. bronzová medaila: vybojovať si b.;
bronzový príd.
1. k 1: b-á socha; b-á medaila; archeol. b-á doba v kt. sa vyrábali nástroje z bronzu
2. hovor. sfarbený ako bronz, zlatohnedý: b-é telá;
do bronzova → dobronzova;
na bronzovo → nabronzovo;
bronzovo prísl.
bronz -zu pl. N -zy m. ⟨fr. ‹ tal.⟩ 1. ▶ zliatina medi s cínom, v ktorej cín môže byť čiastočne al. úplne nahradený iným kovom: hliníkový, kremíkový, olovený b.; mincový, sochársky b.; socha z bronzu 2. obyč. pl. bronzy ▶ archeologické pamiatky vyrobené zo zliatiny medi s cínom (bronzové nádoby, nástroje, ozdoby a sošky): byzantské, čínske bronzy; hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej; kultové ukladanie bronzov do zeme 3. hovor. ▶ hnedé sfarbenie obyč. ľudského tela po opaľovaní: chytať b.; Nikto si nenahovára, že lúče slnka sú teplé a pričaria bronz na naše tváre. [Vč 1978] 4. publ. ▶ bronzová medaila, tretie miesto v súťaži: olympijský b.; obhájiť, získať b.; vyplávať si, vystrieľať si dva bronzy; držiteľ bronzu; V súboji o bronz podľahol majstrovi Európy. [Sme 1994] 5. hovor. ▶ kovový al. zliatinový prášok používaný ako pigment do farieb na lesklé nátery: natrieť bronzom
bronz -u m. ‹f < t›
1. hut. zliatina medi s cínom, prípadne s iným kovom, spiež
2. strieborné al. zlaté farbivo používané v prášku na lesklé nátery
medaila razená kovová plastika podobná minci, odovzdávaná ako vyznamenanie • hovor. expr. metál: dostať medailu, metál za odvahu • publ. slang.: zlato • striebro • bronz (zlatá, strieborná, bronzová medaila za športový výkon)
opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov • slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri mori • hovor. expr.: opekať sa • vypekať sa • pren. expr. grilovať sa • expr.: pražiť sa • škvariť sa • smažiť sa • fraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnku • fraz. expr. opekať si pupok
bronz, -u m. zliatina medi a cínu;
1. z bronzu: b-á socha, b. svietnik, b-á spona, b-á farba prášok z bronzu používaný na natieranie predmetov; archeol. b-á doba predhistorická doba, v ktorej človek používal bronzové nástroje;
2. farby ako bronz, kovovej farby, tmavohnedý al. lesklý: b-á farba tvárí (Al.), b-é chleby (Jil.); b-é brušká Cigánčat (Fig.);
do bronzova, na bronzovo: do bronzova opálená koža (Tat.);
bronzovo prísl.: b. lesklé paže (Smrek)
(jeden) bronz; (bez) bronzu; (k) bronzu; (vidím) bronz; (ó) bronz!; (o) bronze; (s) bronzom;
(tri) bronzy; (bez) bronzov; (k) bronzom; (vidím) bronzy; (ó) bronzy!; (o) bronzoch; (s) bronzmi;