bronz, -u m. zliatina medi a cínu;
bronzový príd.
1. z bronzu: b-á socha, b. svietnik, b-á spona, b-á farba prášok z bronzu používaný na natieranie predmetov; archeol. b-á doba predhistorická doba, v ktorej človek používal bronzové nástroje;
2. farby ako bronz, kovovej farby, tmavohnedý al. lesklý: b-á farba tvárí (Al.), b-é chleby (Jil.); b-é brušká Cigánčat (Fig.);
do bronzova, na bronzovo: do bronzova opálená koža (Tat.);
bronzovo prísl.: b. lesklé paže (Smrek)